Najhoršie knihy - Books 2012 (3)

V roku 2012 sa našlo medzi knižnými titulmi dosť veľa nepodarkov. Alebo som nebola v nálade čítať?
Nie, nemyslím si.
V dnešnej dobe je na knižnom trhu obrovská konkurencia a robí nám problém prečítať všetky knihy, ktoré chceme, preto, keď ma niečo nechytí hneď na začiatku, radšej to už nechávam tak. Minulý rok som to s niektorými knihami neurobila, ale možno som mala.

Les kostí od Carrie Ryan - Táto kniha je moja osobná nočná mora. Väčšine ľudí sa séria páči, ale ja som sa proste nedokázala donútiť hľadať na tom ani najmenšiu dobrú vlastnosť. Videla som na nej iba všetky negatíva. Sprostá hlavná hrdinka, romantická zápletka o ničom, deprimujúce prostredie, pocit, že ľudia nemajú kam uniknúť... Sama som sa cítila ako v pasci. Pri čítaní knihy som ešte nikdy nemala také zlé pocity ako pri tomto. Knihy čítam, aby ma pobavili, odtrhli od otrasnej reality, ale toto ma ešte viac zničilo. Týždeň som sa cítila mizerne, nemohla som na to ani pomyslieť. Ďalší diel by ma nedonútili čítať ani keby čo. Každý vraví, že je to oveľa lepšie ako jednotka, ale vraj sa to nesie v podobnom depresívnom duchu.
Ďakujem, neprosím.
Bodlo by aspoň nejaké odľahčenie vážnej témy - zábavné dialógy alebo dobrá romantická zápletka, ale toto? Autorka sa ani nepokúsila vniesť do príbehu trochu šťastia a nádeje.
Myslím si, že je na tom čitateľ ešte celkom dobre, ale nechcem si predstaviť, čo za zombíka je z tej autorky. Autor totiž vždy vníma vlastný svet stokrát silnejšie, má pocit, ako keby v ňom bol každý deň, každú hodinu. Vždy.
Ak bola Carrie každú hodinu v tom vlastnom svete aj niekoľko rokov, nechcem si predstaviť, čo jej to spravilo s hlavou.

Brightest Kind of Darkness od P. T. Michelle - Asi by nestačilo povedať "dobrá blbosť", čo? Pretože presne to mi práve teraz napadlo v spojení s touto knihou. Čítala som ju už dosť dávno, ale pocity, ktoré som z nej mala, sa hádam ešte viac prehĺbili. Bol to iba obyčajný príbeh poprepletaný chabou zápletkou a nejakým tým nadprirodzenom. Nezvratný osud, z ktorého asi autorka čerpala nápady, bol stokrát lepší a zaujímavejší. Toto bol len trápny pokus vniesť tajomno niekam, kde sa to vôbec nehodilo.
Neviem, či mal aj niekto iný z tejto knihy podobné pocity. Mňa to vôbec nebavilo.
Viac to obkecávať nejdem. Stačil čas, ktorý som tejto knihe obetovala na recenziu. Nájdete TU.

Glimmerglass od Jenny Black - Ďalšia poriadna konina. Autorka to mala veľmi dobre vymyslené. Začiatok napísala tak, aby zaujal a potom sa na to všetko vykašľala. Žiadna poriadna akcia ani dej sa mi veľmi nezdal a v tomto prípade nebola blbá iba hrdinka, ale rovno aj chalan, ktorého si mal zrejme čitateľ obľúbiť asi tak, ako je to v každej knihe. Všetci si automaticky nájdeme v knihách nejakú obľúbenú postavu a pokiaľ sa tak nestane, asi je niekde chyba. 
A pochybujem, že vo mne.
Mala som pocit, že v tejto knihy robili zo všetkého veľkú vedu, stále sa kvákalo o tom, v akom je hlavná hrdinka nebezpečí a pri tom sa tam nedialo nič také vážne, čo by ma donútilo tomuto tvrdeniu uveriť.
Nič v zlom, ale ešte aj tie moje akcie mi pripadajú zábavnejšie po tom, čo ich napíšem a čítam asi desiaty krát.

Niečo od nás - Books 2012 (2)

Knižiek, čo som čítala od slovenských autorov, je až biedne málo. Dobre, dobre, sú tri. Jedna z nich patrí rozhodne medzi moje obľúbené, druhá... no... povedzme, že k nej mám nejaké výhrady a tretiu som akosi nedočítala. Dala som ju kamoške, tá to prečítala a potom mi dorozprávala obsah. Napriek tomu som mala pocit, že ich musím spomenúť. Čítanie od našich autorov je u mňa veľkou zvláštnosťou. Zoberte si už len fakt, že tie tituly sú IBA tri.
Kto ma dobre pozná, vie, že voči slovenským autorom som značne pesimistická. V minulých rokoch som čítala nejaké tie knihy a zdali sa mi povrchné a nudné.
Výnimka bola potom už len jedna séria. Nie je síce z roku 2012, ale myslím si, že stojí za to o nej niečo povedať, pretože jednotka z tej série bola moja úplne prvá kniha. Autori série majú moju úctu a aj keď prešiel dlhý čas od vydania tretej knihy, stále budem dúfať, že si spomenú na chudákov fanúšikov, ktorých tu zanechali bez odpovedí.

Kameň večnosti od Michaely Vysloužilovej - Tento výber z mojej strany asi nebude pre nikoho prekvapujúci. Áno, presne táto knižka patrí medzi moje obľúbené tituly a budem sa tým chváliť každému, koho stretnem, lebo naša Michelle je naozaj jedinečný prípad, má fantáziu a výborne vás jej písanie vtiahne do deja.
V minulom článku som písala, že mi ide práve o  vžitie sa do príbehu. Kameň večnosti to hravo dokázal a som si istá, že nebudem sama. Carry (Vidíš, Michelle? Napísala som to dobre! :D Dúfam, že si hrdá!) je výborne zvládnutá postava a neradí sa medzi blbé sliepky, ktoré musia byť zachránené. Zachraňuje ona a práve to je na knihe cenné. Michelle sa dokázala zamerať na akciu a rovnako aj na emočnú stránku príbehu, za čo má u mňa ďalšie veľké plus.
Už si len počkať na vydavateľstvo, ktoré ju raz objaví a vydá jej to.

Vedeli ste, že...
... pôvodnú myšlienku na príbeh Nemŕtvych dostala Michelle počas sledovania reality show Vyvolení? 
... mená v príbehu sú väčšinou mená postáv z jej obľúbených seriálov? 

Súboj lásky od Dominiky Spodniakovej - Toto som si kúpila zo zvedavosti. Neočakávala som nič veľké ani nič, čo sme tu ešte nemali, len som chcela vedieť, ako niekto dokáže napísať príbeh LEN na 150 strán. Ja to totiž nedokážem, mám problém natlačiť pomotané myšlienky na päťsto strán. 
Po prečítaní tejto knihy som sa presvedčila, že to autorke tiež veľmi nevyšlo. Príbeh mi pripadal skôr ako poviedka, ktorú by som si zverejňovala na blogu, než niečo, čo by malo byť vydané. Zaujímalo by ma, ako sa to vôbec dostalo na pulty kníhkupectiev. 
Čítala som mierne hodnotenia. Veľa ľudí hovorilo, že je to jej prvotina a na to je celkom dobrá. Nesúhlasím. Mohla byť oveľa lepšia. Keby každý vydával len takéto knihy, asi by nám padol knižný trh. Malo to byť na viac strán a premyslenejšie. A to, že sa to podobalo na viacero kníh, ktoré som už čítala, k tomu sa ani nevyjadrujem. 
Napriek tomu však budem držať autorke palce a veriť, že to dotiahne aj ďalej. Štýl písania má dobrý. 

Prežila som svet od Miroslavy Varáčkovej -  Knižku som si kúpila spolu so Súbojom lásky a čítala som ich za sebou. Je jasné, že Prežila som svet je oveľa lepšia a originálnejšia. Dystópia je dnes veľmi moderná a Mirka za ostatnými ani trochu nezaostala. 
Prvých pár strán ma celkom bavilo. Zlomový bod pre mňa nastal až v polovici - nemohla som sa pohnúť ďalej. Kamoška to prečítala a dopovedala mi to. Vravela, že koniec sa jej zdal čudný. 
Hm... možno zo zvedavosti to tiež raz prečítam, ale tento rok mám na pláne prečítať toľko kníh, že neviem, kedy sa k tomu vrátim. Ak raz z nejakou knihou seknete na dlhú dobu, je už len malá šanca, že ju dočítate. 
Pre mňa bol príbeh až príliš povrchný a jednoduchý, v podstate o svete, ktorý autorka vytvorila, sme sa nič nedozvedeli, ako keby tam šlo len o románik medzi Elou a Alexom.  V takýchto knihách sa priam žiada dobrá zápletka, ale tu som ju nejako nevedela nájsť. 
Knižka je napísaná dobre, ale nie podľa mojej chuti. Mnohým sa aj páči, no ja ten prípad asi nie som. Čítala som už toľko dobrých kníh v porovnaní s týmto, že to neviem ohodnotiť lepšie a ani si povedať: "Dobre no, na slovenskú autorku je to super kniha." 

A nakoniec jedna séria:  

 Dievčatko z krajiny Drakov - Mezzarthys bola moja úplne prvá kniha - samozrejme krátke rozprávky so zopár slovami a obrázkami nepočítam. Autori tejto série pochádzajú zo Slovenska, čo som dlho netušila, ale keď som to zistila, zostala som úprimne prekvapená. Vôbec mi to ako dielo z pera našich autorov nepripadá. Príbeh je jedinečný, dobre premyslený a v prvom rade nádherný. Vtiahne vás do seba, ani sa nenazdáte. Pre mňa bola najlepšia druhá časť, ale ani tretia nebola zlá, len ten koniec ma totálne naštval a ešte niekoľko rokov som sa niečo snažila zistiť o pokračovaní. Písala som maily aj autorom a nechala odkazy na ich stránke, ale všetci mi kašľali na hlavu. 
Je to vážne škoda, pretože toto je jedna z najlepších sérii, aké som čítala.

Vedeli ste, že...

... dievčatko na knihách sa volá Saška a žije v Austrálii? Jej rodičia však pochádzajú zo Slovenska.

Najlepšie knihy - 2012 (1)

Uvedomila som si, že by nebolo od veci spraviť si také menšie zhrnutie knižiek, ktoré som v minulom roku prečítala a páčili sa mi. Tých kníh je ale veľa, preto som sa rozhodla spraviť z jedného článku radšej jeden projekt, ktorý sa mi dúfam, že podarí dokončiť do konca tohto mesiaca.
Prvý článok je venovaný mojim najobľúbenejším knižkám z roku 2012.

  

The Golden Lily od Richelle Meadovej - Táto kniha bola pre mňa úplne dokonalá - dokonca až tak, že som na ňu nevedela napísať ani recenziu. Začala som, vážne, ale sedela som nad článkom dobrú polhodinu a dokopy som vypotila asi štyri súvislé vety. Knižku som najprv čítala v angličtine, po česky sa ku mne dostala až na Vianoce a hneď som sa do nej pustila znovu. Mám dojem, že vždy, keď ju čítam, je lepšia a lepšia. 

Prečo patrí medzi moje najobľúbenejšie? 

 Autorkin štýl písania si ma získaval postupne a veľmi nenápadne. Neboli to okamžité sympatie. Ale teraz, s odstupom času a stále ďalšími príbehmi spod jej pera si uvedomujem, že keď sa do jej kníh raz pustíte, už sa ich nikdy nezbavíte. 

Páčilo sa mi vyvíjanie Adrianovho charakteru. Bola som zvyknutá na jeho večný flegmatický postoj, sršal sarkastickými hláškami a nič ho nezaujímalo. V tejto knihe je asi najlepší a zároveň najobdivnejší príklad toho, ako sa vplyvom nových okolností začal postupne meniť. V živote to tiež tak chodí. A aj keď jeho základné charakteristické vlastnosti zostali, predsa mohol každý čitateľ vidieť, že sa na ňom niečo zmenilo. 

Niekde na nete som čítala, že táto kniha nie je až taká dobrá, lebo tam chýba akcia. Myslím, že tej tam bolo dostatok - možno v inej knihe by mi to nestačilo -, ale tu to vynahradila poriadna dráma, doslova zo mňa kniha vyžmýkala všetky  emócie a občas som sa sama pre seba usmievala ako idiot. 

Hlavný dôvod, prečo mám rada The Golden Lily je kvôli spôsobu, akým som sa do knihy dokázala vžiť a cítiť s postavami. Príbeh ma úplne pohltil. 

Kniha, ktorá toto dokáže, má moju úctu. Alebo skôr autorka. 

Vedeli ste, že... 

.... série Bloodlines mala byť pôvodne písaná v tretej osobe striedaním pohľadov Sydney, Adrian, Eddieho, Jill a Angeline? Autorka si ale uvedomila, že je to na ňu až príliš zložité, keďže nemala veľa skúsenosti s písaním kníh v tretej osobe. Nakoniec sa rozhodla pre písanie v prvej osobe z pohľadu Sydney a neľutuje to. 

Clockwork Prince od Cassandry Clare - Knižku som čítala krátko po tom, ako vyšla v angličtine, čiže asi niekedy vo februári. Odvtedy prešla dlhá doba a ja som sa k nej ešte nevrátila, lebo som sa rozhodla si ju znovu prečítať pred vydaním Clockwork Princess. 

Prečo patrí medzi moje najobľúbenejšie? 

Bola lepšia ako Clockwork Angel, v čom presne, to sa dá iba ťažko povedať. Mala som dojem, že bola viac prepracovaná a emotívnejšia. S postavami som sa už pri dvojke dobre poznala a záležalo mi na nich, kým v jednotke som ich ešte iba spoznávala. Okrem toho sa dosť vyhrotila aj situácia medzi Tessou, Willom a Jemom. Toto je jedna z mála kníh, kde mi nevadí bermudský LOVE trojuholník a trpím a modlím sa, aby Jem nezomrel, ale zároveň by som bola radšej, keby zostala Tessa s Willom. Chápem však, prečo nemôže. V jej prípade by som ani ja nedokázala a bolo by pre mňa náročné odhadnúť, či Jema ľutujem, alebo naozaj milujem. 

Scéna s Willom, kde som konečne aspoň čo to odhalila, ma rozrevala. Fakt. Slzy mi tiekli potokom ako malému decku a pri tom posledná kniha, ktorá ma takto dojala, bol Jantárový ďalekohľad. 

CP zbožňujem a patrilo by to medzi moje naj, aj keby sa na stranách striedali iba vety: Tessa,Will, Jem. Tessa, Will, Jem. 

To je proste Cassandra Clare a jej talent urobiť z niečoho malého niečo obrovské. 

Vedeli ste, že...

... Cassandra Clare miluje Londýn a kým sa neprešla po Blackfriars Bridge, nemala vymyslenú ani dejovú líniu TID? Prvý obrázok sa jej zjavil v myšlienkach práve tu. Videla chlapca a dievča v kostýmoch z polovice Viktoriánskej éry, stojacich na moste počas noci a okolo nich prechádzali mechanické bytosti. Cassandre táto predstava utkvela v hlave a ju samú prekvapilo, že bude príbeh zasadený do historického obdobia. Vedela, že postavy z TID budú predkami postáv z TMI. 

Modrá jako safír od Kerstin Gierovej - Po prečítaní Rudej jako rubín som bola zúfalá. Zúfalá, lebo som nutne potrebovala ďalší diel. Nemôžem povedať, že by sa moje čakanie nevyplatilo. Dvojku som zhltla hneď počas Štedrého večera. Čítala som do polnoci a prisahám, že počas tej doby som hádam nepotrebovala ísť ani na záchod. 

Prečo patrí medzi moje najobľúbenejšie? 

Kniha bola neuveriteľne vtipná. Žiadny silený humor, len dokonalé pdpich hlášky, sem-tam sarkazmus alebo veľmi vydarená poznámka. Toľko som sa smiala, ešte viac ako na prvej knihe. Ale za to mohol zrejme aj Xamerius. 

Dokonalé postavy. Gwendolyn, Gideon... všetci v knihe mali dobre zvládnutý charakter, kvôli čomu sa mi to v hlave nepomiešalo a vedela som rozlíšiť kto je kto. 

Čítalo sa to takmer samo. Ani som nevedela ako a už som bola skoro v strede. O ďalšie dve hodiny tesne pri konci. Na týchto knihách je najhoršie to, že sa od nich nemôžete odtrhnúť, lebo vás mátajú, kým sa nedozviete, ako sa to celé skončí. Taktiež vidno, že má autorka dobre premyslený dej. Úprimne povediac, netuším, akým smerom sa bude uberať trojka. 

Touch of Frost (Mythos Academy 1)

Autor:  Jennifer Estep

Názov knihy: Touch of Frost

Názov série: Mythos Academy

Vyšlo: 1. 8. 2011

 My name is Gwen Frost, and I go to Mythos Academy; a school of myths, magic and warrior whiz kids, where even the lowliest geek knows how to chop off somebody's head with a sword and Logan Quinn, the hottest Spartan guy in school, also happens to be the deadliest. But lately, things have been weird, even for Mythos. First, mean girl Jasmine Ashton was murdered in the Library of Antiquities. Then, someone stole the Bowl of Tears, a magical artifact that can be used to bring about the second Chaos War. You know, death, destruction and lots of other bad, bad things. 

Freaky stuff like this goes on all the time at Mythos, but I'm determined to find out who killed Jasmine and why; especially since I should have been the one who died...

Túto knihu som začala čítať s nie príliš veľkým očakávaním, ale priznám sa, dosť ma prekvapila. Fakt, že mi jej čítanie trvalo dva dni, hovorí sám za seba. V poslednej dobe nachádzam vo veľa knihách sklamanie. Kedysi to tak nebývalo, no dnes... mám pocit, ako keby autori posielali do vydavateľstiev nedokončené, neprekontrolované a nepreškrtané rukopisy.

Touch of Frost je niekde medzi. Bolo tam veľa informácii, bez ktorých by som sa v pohode zaobišla, hlavne ak ide o tie mytologické drísty. Sú zaujímavé iba zo začiatku, potom keď sa autorka už asi tisíci raz opakuje, začne vám to vadiť. 

Veľkým plusom je ale Gwendolyn (nie je to meno úžasné? A nemyslím si to len kvôli Rudej jako rubín!). V prvej knihe som jej postavu mala rada. Predstavovala pre mňa presne taký typ hrdinky, aký má byť. Občas dokonca vypustila z úst aj nejakú tú sarkastickú poznámku, čo je pre mňa niečo podobné ako nájsť poklad. Dnes je sarkazmus v knihe dosť žiadaný, ale iba dosť ťažko sa nájde a hlavne ten dobrý. 

Gwen sa občas cítila osamelo, lebo musela prestúpiť na novú školu a oproti všetkým výnimočným deťom v akadémii mala taktiež pocit, že je aj dosť zbytočná a neužitočná. Veď uvážte: Deti na Mythos Akadémii vedia odmalička, kým sú a kým sa stanú. Učia sa zaobchádzať so zbraňami, už od narodenia sú v podstate vystavení nebezpečenstvu a je pre nich normálne vidieť smrť na každom kroku. 

Pre Gwen nie. Nevie používať meč, a keď niekto zomrie, rozhodne nevie byť voči tomu ľahostajná ako ostatní. Medzi ňou a deťmi v akadémii je mnoho prekážok, ale najväčšia je asi tá, že Gwen neverí na mytologické príšery a ani na nič z toho, čo im na akadémii vtĺkajú do hlavy, kým sa sama nedozvie krutú pravdu. 

Na to, že Gwen vhodili hneď po smrti jej matky hlavou dolu do bazéna plného pubertiakov, ktorí majú dovolené robiť si, čo chcú, lebo dospelým sa zdá zbytočné nejako ich držať na uzde kvôli neustálemu ohrozeniu, Gwen zvláda situáciu celkom dobre. 

Zo začiatku ma dosť štvalo, že v knihe chýbali dialógy. Gwen bola veľakrát sama alebo aj tam, kde mohli byť rozhovory na mierne oživenie deja, radšej všetko zahrala autorka do outu a iba okrajovo spomenula, že sa pozdravili. Zdalo sa mi to také jednotvárne, až v polovici sa to trochu začalo rozbiehať. Bolo by trochu nudné čítať o tínedžerovi, ktorý je večne sám, nemá kamošov. No drama = boring!

Na druhej strane, tento dlhý rozbeh mi vynahradili postavy Logana a Daphne. Ani jeden z nich nebol nič špeciálne, nič, čo by sme tu už nemali, ale ich kamarátstvo s Gwen výrazne prebralo k životu všetky moje bunky a mozog mi začal naplno pracovať. Konečne sa u mňa objavila tá známa iskra, na ktorú pri knihách čakám, ktorá ma nepustí a núti ma dočítať to až dokonca. 

Tu sa to stalo. 

Kebyže nie, asi ju nedočítam. 

    Odporúčanie:  Touch of Frost mohla byť oveľa lepšie spracovaná. Má zaujímavý námet a autorka nám ukázala, že vie celkom dobre písať akčné scény. Kniha nie je určená pre veľmi náročných čitateľov a pre tých, ktorí sa neradi dostávajú cez nezaujímavé začiatky, lebo ten mi tak rozhodne pripadal. Ale inak celkom dobré.

                                       

                                     3/5

Čo s novinkami?

Posledné dni som to tu nejako zanedbávala, čo mi je fakt ľúto, ale nedostala som sa na internet. U babky je to s wifi pripojením bieda a malý modem momentálne nemám k dispozícii.
Ako som si všimla na ostatných blogoch, prespala som všetky zaujímavé projekty a je načase aspoň čiastočne to dobehnúť. Aby sa však nepovedalo, hlasovala som za ocenenia blogerov u Stromy.

1. Moja najväčšia novinka je venovaná The Indigo spell. Netrpezlivo odpočítavam dní do vydania a ten čas sa ťahá oveľa horšie po prečítaní prvých dvoch kapitol, ktoré prednedávnom zverejnila Richelle na jej blogu.

1. kapitola  2. kapitola

Druhá kapitola ma vážne zničila. Prečítala som si ju a potom znovu. A mám na to iba jediné slovo: Nádhera!  Adrian už ani nemohol byť úžasnejší. Mali by ste sa spýtať mojej kamošky, ako som vyvádzala, keď som tretiu kapitolu nikde nenašla. Sedela vedľa mňa a smiala sa na mne.

Ale vážne, prečítať si to bolo pre mňa najlepším a zároveň najhorším zážitkom. Najlepším preto, lebo kniha už teraz prekonáva moje očakávania a najhorším preto, lebo musím čakať! Dočerta aj s tým! Bodaj by som Richelle videla do hlavy. 

2. Keďže som ešte nemala šancu popriať v mene môjho blogu Šťastný Nový Rok. Nejdem to zbytočne obkecávať, každý veľmi dobre vie, s akými prianiami sa nový rok spája. 

Ale rada by som vyzdvihla jednu zvláštnosť, ktorú som zbadala po tom, čo sme vypustili o polnoci ohňostroj. Neviem, či si to všimli aj ostatní, ale tu u nás sa dal vidieť obrovský biely kruh okolo mesiaca. Tým nemyslím obrovský obrovský. Ale obrovský akože na pol oblohy. Vyzeralo to tak super, že som na to zízala dobrú polhodinu a čudovala sa, čo to je. 

Dnes som teda trochu blúdila po nete a zistila som, že táto "halo" vznikla vďaka dymu z petárd a ohňostroja. Ako sa to však takto parádne podarilo, to mi je záhada. 

3. Momentálne mám obdobie pozerania, takže tu sú dva filmy, ktoré podľa mňa definitívne stoja za pozretie. 

The Perks of being a Wallflower           Total Recall

The Perks of being a Wallflower je výborný film o zvláštnom chlapcovi, ktorý sa volá Charlie. Mám doma aj knihu. Celkom sa mi páčila, ale to by som nebola úprimná, keby som nepovedala, že sa mi film páčil oveľa viac. Toto je asi jeden z mála prípadov. Väčšinou nie je ani jeden film tak dobre urobený, aby sa vyrovnal knihám.  Tento by si však získal môj obdiv už len kvôli Loganovi Lermanovi. Je to naj naj herec a videla som s ním asi všetky interviewá, ktoré som na nete našla. Nehovoriac o tom, že sa už neviem dočkať Percyho Jacksona 2. 

Total Recall je sci-fi film. Vykľula sa z neho poriadna pecka. Niečo takéto som už dávno hľadala. Má originálnu zápletku, super postavy a premyslený dej. Veľkým plusom je aj herecké obsadenie: Colin Farrell, Kate Backinsale a Jessica Biel. Jednoznačne odporúčam každému maniakovi. Škoda, že som na tom nebola v kine. 

4. Rada by som sa poďakovala Simone, ktorá ma zahrnula do jej piatich TOP najobľúbenejších blogov. Keď som dnes zablúdila na jej stránku, úplne ma to odrovnalo. Nečakala som, že tie moje keci niekoho fakt zaujímajú, ale definitívne mi to zlepšilo deň. 

Takže ďakujem.