Najlepšie knihy - 2012 (1)

Uvedomila som si, že by nebolo od veci spraviť si také menšie zhrnutie knižiek, ktoré som v minulom roku prečítala a páčili sa mi. Tých kníh je ale veľa, preto som sa rozhodla spraviť z jedného článku radšej jeden projekt, ktorý sa mi dúfam, že podarí dokončiť do konca tohto mesiaca.
Prvý článok je venovaný mojim najobľúbenejším knižkám z roku 2012.

  

The Golden Lily od Richelle Meadovej - Táto kniha bola pre mňa úplne dokonalá - dokonca až tak, že som na ňu nevedela napísať ani recenziu. Začala som, vážne, ale sedela som nad článkom dobrú polhodinu a dokopy som vypotila asi štyri súvislé vety. Knižku som najprv čítala v angličtine, po česky sa ku mne dostala až na Vianoce a hneď som sa do nej pustila znovu. Mám dojem, že vždy, keď ju čítam, je lepšia a lepšia. 

Prečo patrí medzi moje najobľúbenejšie? 

 Autorkin štýl písania si ma získaval postupne a veľmi nenápadne. Neboli to okamžité sympatie. Ale teraz, s odstupom času a stále ďalšími príbehmi spod jej pera si uvedomujem, že keď sa do jej kníh raz pustíte, už sa ich nikdy nezbavíte. 

Páčilo sa mi vyvíjanie Adrianovho charakteru. Bola som zvyknutá na jeho večný flegmatický postoj, sršal sarkastickými hláškami a nič ho nezaujímalo. V tejto knihe je asi najlepší a zároveň najobdivnejší príklad toho, ako sa vplyvom nových okolností začal postupne meniť. V živote to tiež tak chodí. A aj keď jeho základné charakteristické vlastnosti zostali, predsa mohol každý čitateľ vidieť, že sa na ňom niečo zmenilo. 

Niekde na nete som čítala, že táto kniha nie je až taká dobrá, lebo tam chýba akcia. Myslím, že tej tam bolo dostatok - možno v inej knihe by mi to nestačilo -, ale tu to vynahradila poriadna dráma, doslova zo mňa kniha vyžmýkala všetky  emócie a občas som sa sama pre seba usmievala ako idiot. 

Hlavný dôvod, prečo mám rada The Golden Lily je kvôli spôsobu, akým som sa do knihy dokázala vžiť a cítiť s postavami. Príbeh ma úplne pohltil. 

Kniha, ktorá toto dokáže, má moju úctu. Alebo skôr autorka. 

Vedeli ste, že... 

.... série Bloodlines mala byť pôvodne písaná v tretej osobe striedaním pohľadov Sydney, Adrian, Eddieho, Jill a Angeline? Autorka si ale uvedomila, že je to na ňu až príliš zložité, keďže nemala veľa skúsenosti s písaním kníh v tretej osobe. Nakoniec sa rozhodla pre písanie v prvej osobe z pohľadu Sydney a neľutuje to. 

Clockwork Prince od Cassandry Clare - Knižku som čítala krátko po tom, ako vyšla v angličtine, čiže asi niekedy vo februári. Odvtedy prešla dlhá doba a ja som sa k nej ešte nevrátila, lebo som sa rozhodla si ju znovu prečítať pred vydaním Clockwork Princess. 

Prečo patrí medzi moje najobľúbenejšie? 

Bola lepšia ako Clockwork Angel, v čom presne, to sa dá iba ťažko povedať. Mala som dojem, že bola viac prepracovaná a emotívnejšia. S postavami som sa už pri dvojke dobre poznala a záležalo mi na nich, kým v jednotke som ich ešte iba spoznávala. Okrem toho sa dosť vyhrotila aj situácia medzi Tessou, Willom a Jemom. Toto je jedna z mála kníh, kde mi nevadí bermudský LOVE trojuholník a trpím a modlím sa, aby Jem nezomrel, ale zároveň by som bola radšej, keby zostala Tessa s Willom. Chápem však, prečo nemôže. V jej prípade by som ani ja nedokázala a bolo by pre mňa náročné odhadnúť, či Jema ľutujem, alebo naozaj milujem. 

Scéna s Willom, kde som konečne aspoň čo to odhalila, ma rozrevala. Fakt. Slzy mi tiekli potokom ako malému decku a pri tom posledná kniha, ktorá ma takto dojala, bol Jantárový ďalekohľad. 

CP zbožňujem a patrilo by to medzi moje naj, aj keby sa na stranách striedali iba vety: Tessa,Will, Jem. Tessa, Will, Jem. 

To je proste Cassandra Clare a jej talent urobiť z niečoho malého niečo obrovské. 

Vedeli ste, že...

... Cassandra Clare miluje Londýn a kým sa neprešla po Blackfriars Bridge, nemala vymyslenú ani dejovú líniu TID? Prvý obrázok sa jej zjavil v myšlienkach práve tu. Videla chlapca a dievča v kostýmoch z polovice Viktoriánskej éry, stojacich na moste počas noci a okolo nich prechádzali mechanické bytosti. Cassandre táto predstava utkvela v hlave a ju samú prekvapilo, že bude príbeh zasadený do historického obdobia. Vedela, že postavy z TID budú predkami postáv z TMI. 

Modrá jako safír od Kerstin Gierovej - Po prečítaní Rudej jako rubín som bola zúfalá. Zúfalá, lebo som nutne potrebovala ďalší diel. Nemôžem povedať, že by sa moje čakanie nevyplatilo. Dvojku som zhltla hneď počas Štedrého večera. Čítala som do polnoci a prisahám, že počas tej doby som hádam nepotrebovala ísť ani na záchod. 

Prečo patrí medzi moje najobľúbenejšie? 

Kniha bola neuveriteľne vtipná. Žiadny silený humor, len dokonalé pdpich hlášky, sem-tam sarkazmus alebo veľmi vydarená poznámka. Toľko som sa smiala, ešte viac ako na prvej knihe. Ale za to mohol zrejme aj Xamerius. 

Dokonalé postavy. Gwendolyn, Gideon... všetci v knihe mali dobre zvládnutý charakter, kvôli čomu sa mi to v hlave nepomiešalo a vedela som rozlíšiť kto je kto. 

Čítalo sa to takmer samo. Ani som nevedela ako a už som bola skoro v strede. O ďalšie dve hodiny tesne pri konci. Na týchto knihách je najhoršie to, že sa od nich nemôžete odtrhnúť, lebo vás mátajú, kým sa nedozviete, ako sa to celé skončí. Taktiež vidno, že má autorka dobre premyslený dej. Úprimne povediac, netuším, akým smerom sa bude uberať trojka.