Gravity (The Taking #1)

Autor: Melissa West
Názov knihy: Gravity
Názov série: The Taking
Dátum vydania: 18. 12. 2012

Gravity posúva dystópiu na úplne nový level. Dlhšie som rozmýšľala, ako začať túto recenziu a nenapadlo mi napísať nič lepšie.  Myslím si, že si kniha získa veľmi veľa fanúšikov, pretože bola rovnako dobrá, dokonca možno lepšia, ako niektoré iné knihy písané podobným štýlom (Hunger Games, Divergencia).
No nie je to úžasné?
Krásna obálka + super dej = sen všetkých knižných maniakov.

O čo vlastne ide?
Píše sa rok 2140. Hlavnou hrdinkou je sedemnásťročná Ari Alexandrová zo Sydie. Je dcérou veliteľa a pripravuje sa na to, že jedného dňa prevezme jeho povinnosti. A aby toho nebolo málo, jej budúcnosť nie je naplánovaná iba v kariére, ale aj v súkromnom živote. 
Lenže ako je to v príbehu bežné, všetko je oveľa komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Na Zemi sa v roku 2090 ukončila Štvrtá svetová vojna. Po jej ukončení Podpísalo päť vodcov Zeme a hlavný vodca Starobylých (mimozemšťanov) Dohodu o prímerí. Keďže Zem bola úplne zničená, bolo treba obnoviť všetky základné zdroje obživy a to veľmi rýchlo. Starobylí vyliečili Zem, ale za to museli niečo obetovať aj ľudia. Ich telá už viac nepatrili iba im samým - stali sa aj hostiteľmi pre Starobylých, ktorí od ľudí prostredníctvom Prevzatia (Taking) získavali každú noc potrebné látky, aby tu prežili. Tak sa zdá, že im jedna planéta(Loge) na život nestačila a museli sa udomácniť na ďalšej.
Prímerie však bolo iba dočasné. Vo chvíli, ako sa telá Starobylých prispôsobili životu na Zemi, mali sa sem úplne nasťahovať a spolunažívať s ľuďmi.
Ibaže ľuďom sa takéto riešenie nepáčilo...

Prostredie splnilo moje očakávania. Ide predsa o budúcnosť a aj to tak vyzeralo. Ľudia cestovali tronmi (niečo ako vlak), kde-tu ste našli holografické stromy, dokonca ani voda vo fontáne nebola ozajstná. Namiesto normálneho jedla užívala väčšina obyvateľov tabletky plné proteínov. V domoch mali všetci T-obrazovky a v školách sa učili niektoré deti bojovať - pre prípad, že by Starobylí znovu zaútočili.

Napriek tomu sa nedalo jasne určiť, ktorá rasa je naozaj zlá. Najskôr som predpokladala, že to bude typický príbeh o invázii a o zlých ufónoch, ktorým padnú za obete chudáci, nevinní ľudia.
Ako som sa sekla!
 Mala som možnosť vidieť najhoršie stránky ľudí  a v prvom rade neschopnosť podeliť sa o to, čo im patrí - v tomto prípade to bola Zem. Ľudia boli bezcitní a niekedy až krvilační. Robili odporné veci a vôbec im to nevadilo. Najviac ma na tom mrzelo, že boli Starobylí ako my. Cítili, prispôsobovali sa a chceli proste žiť, ale ľudia túto ich stránku nevnímali. Robili experimenty a vyrábali zbrane, ktoré ich mohli zničiť.

Každý príbeh musí mať nejakú hrdinku, ktorá má v rukách budúcnosť. Ibaže tento raz bojovala  nie len za záchranu ľudstva, ale aj za ďalšiu rasu. Stačila jedna noc a jej svet sa otriasol v základoch. Ari je silná a húževnatá. Vie dobre bojovať a spočiatku je zmätená, lebo všetko, čo o Starobylých vedela, sa úplne zmenilo vďaka jej spolužiakovi Jacksonovi, ktorý je jedným z nich.
Ari sa trápila. Vedela, že nesmie s nikým hovoriť a ťažila ju neistota. Vo vnútri však vedela, že ak niečo s Jacksonom nevymyslí, ich rasy sa navzájom pozabíjajú a zničia aj tú chabú Dohodu o prímerí, ktorú podpísali.
Nie je to však príliš veľa na dve sedemnásťročné decká? Okrem toho má Ari stále výčitky svedomia, lebo vlastne pomáha chlapcovi, ktorého jej otec pokladá za nepriateľa. Lenže čo je dôležitejšie? Lojalita k otcovi a k vlastnej rase alebo zastavenie vojny, ktorá by všetko zničila?
Ak ste si takúto otázku nikdy nepoložili, je na ňu ťažké odpovedať. Ari obdivujem za to, ako všetko zvládla.

Príbeh nám ukazuje, akí vedia byť ľudia. A teraz nejde iba o mimozemšťanov. Odporne a bezcitne sa niekedy správajú aj voči sebe. Bojujú kvôli maličkostiam, vraždia a plienia úplne zbytočne. Toľkým problémom by sa dalo predísť.
Myslím, že v tom je pointa celej tejto knihy. Je o našich dobrých a zlých stránkach a niekedy je až zarážajúce, čoho sme schopní.

Baba napísala v jednej recenzii, že nechápe, prečo Ari tak rýchlo začala dôverovať Jacksonovi. Ja som to vnímala skôr ako správnu vec. Niekedy sa jednoducho treba spoľahnúť na to, čo nám radí inštinkt a Ari verila, že Starobylí nie sú takí zlí, akých ich vláda a jej otec vykresľujú. Musela im dať šancu, potrebovala sa rozhodnúť na základe toho, čo cítila ona a nie podľa toho, čo jej narozprávali ostatní.

Vzťah Ari a Jacskona celý príbeh oživil a dodal Arinmu rozhodnutiu veriť mu oveľa väčší zmysel. Vedela, že ostatní Starobylých nepoznajú a spoliehajú sa iba na to, čo im hovorí vláda. Ari chápala, že aj napriek Prevzatiu a predošlej vojne, je Jackson dobrý a nezaslúži si zomrieť a ani mnoho ďalších z nich.

Okrem Ari a Jacskona bolo v knihe viacero pozoruhodných charakterov, ktoré stoja za zmienku. Arina najlepšia priateľka Gretchen, Lawrence, Arin otec a mama, ale potom aj Mackenzie alebo Cybil (fakt ma prekvapilo, čo sa jej stalo).
Dej napredoval veľmi rýchlo a nenašla som v ňom žiadne hluché miesta. Autorkin štýl písania je veľmi chytľavý. Bolo vidieť, že si dala na vytváraní zápletky záležať, priznám sa, niektoré veci mi vôbec nedošli, až kým neprišla chvíľa, kedy mali byť odhalené. Nebol ani veľmi predvídateľný. Viac ma toho prekvapilo, sčasti preto som bola spokojná. Vo väčšine kníh viete už po dvoch vetách, ako to dopadne.
Ale najlepších bolo posledných tridsať percent príbehu. Všetko sa tak vystupňovalo, že moje oči behali po stránkach jedna radosť. A potom prišiel koniec.
Ako inak... v tom najlepšom.

Odporúčanie: Ak si chcete prečítať výborný dystopický príbeh, určite je Gravity to, čo hľadáte. U mńa si vyslúžila čestné miesto medzi obľúbenými knihami.

5/5