Večný kolobeh písania: V autorovej hlave alebo ako pochybnosti zabíjajú dobrý príbeh

Som si istá, že nejeden autor sa už stretol s pochybnosťami, s nedostatkom sebadôvery a aj s nedôverou ostatných. 

Buďme realisti. Žijeme na Slovensku, kde malo to šťastie uživiť sa písaním iba niekoľko vyvolených, takže ak chce uspieť nový neznámy autor, v podstate preto musí spraviť nemožné. Začnime s tým, že je neskutočne ťažké dať o sebe vôbec vedieť čitateľom. Ak aj o autorovi vedia, nie je zaručené, že ich zaujme to, čo píše. Ďalej sú tu vydavateľstvá, od ktorých im pekne po poradí chodia odmietnutia a oni s každým ďalším odmietnutím majú chuť poddať sa tomu zžieravému pocitu pochybnosti. Možno nie som vôbec dobrý. Nemám talent. Neviem písať. V živote nič nevydám. Každý ma len vysmeje, že som chcel uspieť v niečom, čo je aj tak nedocenené. 

Večný kolobeh písania: Nájdi si svojho betareadera (autora)

Písanie je ako obrovská záhrada posiata kvetmi a nežiaducou burinou. Nikdy neviete, kedy vás zastihne búrka slov, ktoré sa rozpršia na všetky strany a preberú k životu nápady predstavujúce doposiaľ iba semienka príbehov vo vašej hlave. 

Aj z príbehov však musíte odstrániť burinu, ktorá vám tam robí šarapatu, a nezáleží na tom, že je prekrytá listami a púčikmi tváriacimi sa ako solídna zápletka. Keď niekomu ukazujete svoju záhradu, nestrčíte mu do ruky lopatu s odkazom, aby sa prekopal k výsledku vášho záhradkárčenia. Nemá zmysel nechať ho vyhrabávať to najlepšie a najlákavejšie z útrob vášho pozemku, keď môže mať na všetko hneď pekný a jasný výhľad hneď po otvorení brány.

Rovnako je to s príbehom. Mali by sme ho pretvoriť do tej najlepšej podoby, čo sa však vzhľadom na autorovu zaujatosť voči jeho príbehu nedá. 

Preto si dnes posvietim na dôležitú prácu betareaderov. 

Neviem ako vy, ale ja si nedokážem predstaviť, že by som svoje prvé autorské pokusy vypustila na verejnosť bez filtrovania. Chyby sa stále nájdu, no aj napriek tomu sa mi spí oveľa lepšie, keď po mne zopár ľudí skontroluje príbeh a vychytá niektoré nedostatky, ako logické tak gramatické.

Holly Smale | Modelka

Holy Smale  | Modelka (Geek Girl #2) | Goodreads

V skratke: Tentoraz sa šprtka Harriet snaží prežiť modeling v úžasnom Japonsku. Trapasy si ju však nájdu aj na opačnom konci sveta. 

Prvá veta: Volám sa Harriet Mannersová a som modelka.

Sérii Geek girl som nevenovala nijakú špeciálnu pozornosť, kým sa nepustilo Yoli do prekladu. Som naozaj rada, že som sa k tomuto príbehu dostala, pretože:

1. sa číta skoro sám

2. je jednoduchý, zato zaujímavý

3. dozviete sa z neho veľa faktov, nad ktorými ste zrejme v živote neuvažovali

4. hlavná postava nie je výnimočná... ale vlastne je, no okrem toho je aj trápna a dosť nemotorná

5. a to, ako sa pozerá na svet, je neskutočne originálne.

Ktorý blog je z toho nekonečného mora ten pravý pre teba?

Každý knižný aj neknižný bloger dostane raz začas chuť poriadne sa zatúlať, objaviť niečo nové. Mne sa to prihodilo pred pár dňami. Kvôli škole som nemala na blogovanie čas, možno aj preto som sa rozhodla opäť lepšie spojiť s blogosférou. V tomto článku by som sa s vami chcela podeliť o svoje zistenia z tohto niekoľkohodinového poznávacieho blogozájazdu. Prečítajte si o veciach, ktoré mi nesadli a ktoré zase oceňujem.

Victoria Aveyard | Sklenený meč

Victoria Aveyard | Sklenený meč (Červená kráľovná #2) | Goodreads | Knihyprekazdeho.sk

Príbeh v jednej vete: Mare sa pokúša vyrovnať so svojimi schopnosťami a zároveň chce zachrániť "novú krv" pred pomstychtivým Mavenom. 

Prvá veta: Zaváham – handra, ktorú mi podáva, je čistá, ale stále páchne krvou.

 O recenzii na knižku Sklenený meč som uvažovala už nejaký čas. Tak trochu som mala problém sformulovať svoje myšlienky a do toho sa priplietlo ešte aj písanie bakalárky, takže som blog odstavila na nejaký čas bokom. 

Bolo to však aj na niečo dobré. Podarilo sa mi konečne v hlave nejako poskladať súvislí obraz o dobrodružstvách hlavnej hrdinky Mare. 

Červená kráľovná si ma získala ešte pred slovenským vydaním a nevedela som sa dočkať pokračovania. Nasadila latku tak vysoko, až som mala problém predstaviť si, že by ju mohla druhá časť prekonať. Čo sa jej ani nepodarilo. Práve naopak.