Obálka: Kronika strateného impéria #3 - V znamení opálu

V piatok som mala narodky a v sobotu ma od Michelle čakal v chate na FB super brutálny darček. Asi už viacerí z vás vedia, ako zbožňujem jej grafické výtvory a obálka k tretej časti môjho príbehu je podľa mňa rovnako úžasná ako prvé dve vrátane mapy k svetu. Výborne vystihuje atmosféru a je jednoducho ááááááá. 

Aspoň takto som sa s vami musela podeliť o nadšenie a ukázať vám, aké super veci Michelle dokáže. Ja vo photoshope viem sotva upraviť jas a nejaké tie drobnosti, no nikdy by som nič podobné nevyprodukovala. Každý autor určite vždy sníval o obálke k vlastnému príbehu a ja som nesmierne rada, že si tento sen nemusím plniť sama (fakt, moje predošlé pokusy o vytvorenie obálky sú zúfalé). Takže týmto by som sa chcela Michelle veľmi pekne poďakovať, že sa na to vôbec dala a že to so mnou ešte nevzdala, aj keď píšem ako slimák.

Ale ja to raz dokončím!

Večný kolobeh písania: Reakcie čitateľov na vaše príbehy

Michelle mi nedávno poslala jedno video o najhorších častiach písania. Toto video ma nepriamo naviedlo k tomu, že som začala uvažovať o najdivnejších a najhlúpejších poznámkach, ktoré sa ku mne dostali ohľadom môjho príbehu. Určite sa niečo podobné prihodilo viacerým a keďže autori nevedia byť objektívni, ak ide o ich dielko, mali problém zistiť, či je naozaj chyba v nich, alebo sa trošku sekol čitateľ. Rozhodla som sa vám sem dať zopár mojich obľúbených perličiek spolu s mojimi múdrosťami k tomu. 

Zo zákulisia príbehov #7 Prípravy na písanie

Cez august sme s Moon oddychovali a v septembri sme toho mali v škole priveľa, takže na projekt sme vôbec nemysleli, ale tento mesiac rozhodne všetko dobehneme. Pripravila som si pre vás trošku nezvyčajnú súťaž o knihu autorské pomôcky, ktoré by nikomu z nás nemali chýbať na stole či v skrini. 

Ako sa môžete zapojiť do projektu?

- mali by ste sa venovať písaniu a mať blog

- s Moon budeme rady, ak ako titulný obrázok použijete jeden z našich obrázkov

- stačí si skopírovať otázky a odpovedať na ne

- pridajte sa do linkovača, aby sme vedeli, ku komu máme zavítať a prečítať si jeho odpovede

Na čo je tento projekt dobrý?

Prostredníctvom neho vám chceme poskytnúť náhľad do "zákulisia" našich príbehov a dúfame, že rovnakú možnosť nám poskytnete aj vy. Podelíme sa s vami o skúsenosti, zaujímavosti a problémy v písaní, ale takisto položíme vám aj nám otázky, o ktorých by ste inak možno nerozmýšľali. Týmto by sme vám chceli pomôcť napredovať v písaní a takisto vám ukázať, že nie ste jediní, kto sa pasuje s podobnými strasťami alebo, naopak, sa raduje z podobných úspechov. 

A, samozrejme, neminú vás ani nejaké tie drobné knižné odmeny.

Robert Beatty | Serafína a čierny plášť

Robert Beatty | Serafína a čierny plášť | Serafína a čierny plášť #1 | 300 strán | CooBoo | Goodreads | Knihcentrum | Gorila | Martinus

Prvá veta: Serafína otvorila oči a preletela pohľadom po tmavej dielni. 

Serafína už od malička vie, že je neobyčajná. Dokáže sa ukryť takmer kdekoľvek, má štyri prsty na nohách a v tme vidí oveľa lepšie ako iní ľudia. Kvôli jej nezvyčajnosti musí zostať jej existencia utajená. Serafína žije so svojím otcom v suteréne v panskom sídle Biltmore.

Jej život a život zbohatlíkov zo sídla však narušia náhle únosy detí a Serafína je jedinou osobou, ktorá ich dokáže zachrániť. Spolu s priateľom Braedenom sa pustia do nebezpečného dobrodružstva a tentoraz nepôjde len o životy, ale aj o talenty.

Večný kolobeh písania: čítanie, písanie či oboje?

Už dlhšiu dobu som uvažovala o písaní a čítaní. Pre autorov, ktorí zároveň zbožňujú knihy, je občas ťažké skĺbiť obe tieto činnosti. Nevenujú sa im rovnomerne a často sú nervózni z toho, že nestíhajú. Najideálnejšie by bolo, keby vôbec nemuseli spať, cez deň by sa venovali dobrým knižkám a v noci by ťukali do klávesnice ako besní. Aspoň takto by to vyhovovalo mne. Bohužiaľ, do tohto už aj tak nabitého rozvrhu sa vtesnáva ešte škola, spoločenský život, rodina, priateľ a nič z týchto vecí nemožno ignorovať. Práve kvôli tomu sa mnoho autorov svojho písania vzdáva. Nemajú proste čas písať a nieto ešte, aby sa v písaní zlepšovali, aby prepisovali, kontrolovali gramatiku, pátrali po informáciách potrebných pre ich príbeh. Mnohí z nich sa napokon uspokoja len s čítaním – s akousi vzdialenou podobou ich dávneho sna napísať výborný príbeh. Je to ľahšie.