Večný kolobeh písania: Reakcie čitateľov na vaše príbehy

Michelle mi nedávno poslala jedno video o najhorších častiach písania. Toto video ma nepriamo naviedlo k tomu, že som začala uvažovať o najdivnejších a najhlúpejších poznámkach, ktoré sa ku mne dostali ohľadom môjho príbehu. Určite sa niečo podobné prihodilo viacerým a keďže autori nevedia byť objektívni, ak ide o ich dielko, mali problém zistiť, či je naozaj chyba v nich, alebo sa trošku sekol čitateľ. Rozhodla som sa vám sem dať zopár mojich obľúbených perličiek spolu s mojimi múdrosťami k tomu. 

1. Už si to dopísala? Kedy si to konečne môžem prečítať?

*autor trápne skláňa hlavu a tvári sa, že otázky prepočul

Tieto dve otázky ľudia obľubujú asi najviac. Chápem, že na jednej strane ich k tomu vedie zvedavosť, ale zrejme by bolo lepšie, keby sa na to pozerali aj z autorovho hľadiska. Tým, že vám niekto bude každý mesiac písať, kedy si môže konečne prečítať váš príbeh, sa zázračne nevyriešia všetky logické chyby a schizofrenické správanie postáv. Písanie je ťažký proces. Zahrňuje veľa trpezlivosti, nekonečné hodiny sedenia pred otvoreným dokumentom, náladovosť a deficit spánku. Keďže autori nie sú počítače a nemôžete do nich len tak kopať, aby fungovali lepšie, odporúčam čitateľom tieto otázky neklásť. 

Ak na to autor fakt má a písanie zbožňuje, raz ten sprostý rukopis dokončí. A pokiaľ nie, nemá zmysel čakať na jeho príbeh. Zrejme nebude ani taký dobrý, ako ste si mysleli, keď mu to trvá tak dlho, že mu nestál ani len za to, aby ho dokončil. 

2. Nepáčilo sa mi, že hlavná hrdinka nebola Slovenka

*autor potláča nutkanie vytiahnuť zo šuplíka nožík

Keď počujem túto vetu, normálne mám tiky. Ale vážne. Odkedy je chybou rukopisu, že má hlavná postava inú národnosť ako my? To len preto, že Slováci sa tvária ako veľkí vlastenci a všetko, čo nemá značku „Made in Slovakia“ je zlé? Nikdy som to nepochopila a čím častejšie to počujem, o to viac mám dojem, že asi nie som dostatočný vlastenec.

3. Kedy vydáš knihu?

*je to vo hviéééézdach

Píše veľa autorov, ale to ešte neznamená, že aj vydali knihu. Je rozdiel medzi tým, ak niekto číta knihu, ktorá prešla pod drobnohľadom odborníkov a čitatelia si za ňu zaplatili, a je rozdiel medzi stokrát prepisovaným rukopisom, ktorý žiadny odborník nevidel a autor zaň nedostáva peniaze, ale väčšinou iba ako klbko nervov sedí a čaká na reakciu čitateľa, ktorý bol taký ochotný si jeho príbeh prečítať. Kým príde k tomu, aby mu za písanie niekto platil, nejaký čas sa bude musieť živiť len kritikou a smajlíkmi.

4. Bolo to dobré, ale polovicu som preskočila, lebo tam boli zbytočné scény

*autor nechápavo nadvihne obočie

V živote sa k vám dostanú aj takéto poznámky a vám dôjde až po treťom prečítaní a rozanalyzovaní vety, že vlastne ani nedáva zmysel. 

5. Vieš čo? Potom to dočítam, keď to vydáš

*„No, jasné. Však potom budeme najlepší kamoši, budem slávna ako Rowlingová!“

Páči sa mi, ako sa o vás niektorí ľudia začnú zaujímať až vo chvíli, keď sa stanete úspešnými. Dovtedy im vaše písanie nestojí za pozornosť. 

6. Nerada čítam z počítača

*„To je zvláštne. A čo čítaš tých osem hodín denne, keď sedíš pred Facebookom?“

Ak si od vás niekto vypýta rukopis a o pár dní vám odpíše niečo podobné, zrejme je to len trápna výhovorka, aby vám nemusel povedať, že ho váš príbeh brutálne nudil. 

7. Tvoj príbeh sa odohráva v Amerike? To je otrepané. Prečo používaš anglické mená, keď si Slovenka?

*Amerika je semä diablovo a ak tam nedajbože zasadíte jednu kapitolu z príbehu, odsúdia vás a zhoríte v pekelných plameňoch

Bežne čítame príbehy odohrávajúce sa v Amerike, počúvame americkú hudbu, pozeráme americké filmy, je logické, že sa tým nechá veľa autorov strhnúť, pretože je to moderné. 

Okrem toho, Amerika je pupkom sveta preto, lebo v nej nájdete všetky národy od škriatkov až po Slovákov. Taktiež sa veľa Slovákov podieľalo na stavbách niekoľkých veľkých amerických miest (veru, aj New Yorku!). V podstate to znamená, že Amerika je tak trochu aj súčasťou nás, takže keď sa niečo odohráva v Amerike, je to skoro, ako keby sa to dialo na Slovensku! 

Sledujete tú logiku? *predstavte si veľkého škodoradostného smajlíka a celý predošlý odsek podčiarknutý sarkazmom, pretože vás už vážne nebaví niekomu vysvetľovať, prečo sa dej začína v Amerike

(Ak mi furt neveríte, že sme rozlezení po Amerike, vezmite si napríklad newyorský mrakodrap – ten projektoval Slovák. A nedávno som si čítala články na internete, v ktorých sa písalo, že Jessica Biel aj Anegelina Jolie majú korene na Slovensku. Jessicin prapradedo Moritz Biel sa narodil niekde pri Žiline. Angelinin zase v Košiciach. Vidíte? Amerika = druhé Slovensko)

A k tým menám? Ak postava pochádza z New Jersey, no je mi to ľúto, ale ani náhodou ju nepomenujem našimi krásnymi ľubozvučnými menami, pretože sa mi k nej nehodí. Napadlo vôbec niekomu, že meno postavy by mohlo mať aj hlbší význam a autor ho nedokáže meniť, kedy si zmyslí? Mená totiž nesú vlastnosti postáv, robia ich tým, kým sú, takže ak niekomu vadí Meggie a Margaret, to fakt nie je môj problém.

8. Tvoja hlavná postava mi liezla na nervy, ale inak to bolo dobré

*autor radšej pomlčí

Môj príbeh je životným príbehom hlavnej postavy, čiže je spojená so všetkým, čo sa tam deje, takže čitateľovi v podstate vadí úplne všetko. Tak ako to môže byť dobré a načo to v prvom rade čítal, ak mu postava, ktorá je súčasťou každého napísaného slova, lezie na nervy? 

9. Chcem si tvoj príbeh veľmi prečítať ...

*... ale potom ťa úmyselne ignorujem, aby som ti nemusela napísať, že ma to nebavilo

Keď si od nejakého začínajúceho autora vypýtate rukopis na prečítanie, je pravdepodobné, že ten autor od vás bude netrpezlivo očakávať v najbližšom mesiaci nejakú odozvu, pretože predsa len vám to poslal kvôli tomu, aby sa dozvedel váš názor, prípadne veci, ktoré by sa ešte dali zlepšiť. Nebuďte ako vydavateľstvá a netvárte sa, že vám mail došiel do spamu. Ak autora ignorujú oni, je to jedna vec, no ak ich odignoruje ešte aj čitateľ, je to vážne na prd. Buď si hneď na začiatku vyjasnite podmienky („Tak vieš, ja sa ti po dočítaní už neozvem, lebo názory písať neviem.“), alebo aspoň majte toľko slušnosti a napíšte: „Soráč, toto nebola moja šálka kávy.“ Sľubujem vám, že vás kvôli tomu autor nepríde v noci zavraždiť. Maximálne ocení, že ste mali odvahu mu to povedať. Všetci máme odlišné chute a nemusí sa každému všetko páčiť. 

10. Prečo nosia postavy v tvojom svete podprsenky? Nie je to stredoveká spoločnosť?

*autor sa len kŕčovito uškrnie a pomyslí si: „Prečo by mali mať podprsenky len ľudia na Zemi, dokelu?!“ Chudákom v iných svetoch nič pohodlné nedoprajme, však korzety sú super pohodlné a naostro je to ešte lepšie

Ak sa kráľovná po skončení audiencie nehrá na tablete a neskypuje s trpaslíkom z druhého konca sveta, čitateľ automaticky usúdi, že žije v stredovekej spoločnosti a je jasné, že do takejto pevne vytvorenej predstavy mu podprsenky, pekné záchody a kanalizácia nezapadajú. Škoda, že knihy sa nerozdeľujú iba na tie zo súčasnosti a na tie so stredovekou spoločnosťou. Keď to čitateľ pochopí, možno zistí, že za tým všetkým sa vlastne skrýva niečo oveľa väčšie. 

11. Našlo sa tam zopár gramatickích chýb trošku my to kazilo dojem

*autorovi kazí dojem dnešná spisovnosť. Nikto už nepoužíva bohemizmy, všetci hrdo dodržiavajú hattalovskú reformu a za chýbajúce čiarky sa zabíjajú

Nezasväteným poviem tajomstvo. Nech je autor akokoľvek dobrý v slovenčine, nikdy sa mu nepodarí napísať príbeh bez gramatickej chyby. Mozog autora je totiž na úplne inej úrovni a pri písaní vníma akoby dve roviny – hlavne tú príbehovú a iba okrajovo gramatickú. Niekto má obrovský problém tieto roviny skĺbiť dokopy a nepomôže mu ani to, keď si po sebe text prečíta. Ak si ho prečíta viackrát, je to ešte horšie, pretože jeho myseľ si automaticky na miesto chýb doplní správne veci. Presne kvôli takýmto potvorských chybám krásy mávajú autori korektorov. Je totiž náročné vysvetľovať čitateľovi, že to, že dal naopak s/z alebo y/i nie je chybou negramotnosti, ale skôr neustále zlyhávajúcej snahy spojiť dokopy sledovanie gramatiky a vytváranie deja a postáv.

Najväčším paradoxom je to, ak vám gramatiku vyčíta osoba, ktorá ju sama neovláda. Taký názor vám ako autorovi v budúcnosti bude naozaj užitočný.

Dúfam, že vás článok zaujal a podelíte sa so mnou v komentároch o nezvyčajné alebo najhoršie reakcie, ktoré ste na váš príbeh počuli či čítali. Aké ste mali dojmy z ich reakcií?