Večný kolobeh písania: Keď chcete byť autorom aj editorom

Zbožňujem písanie. Ale tiež sa rada venujem príbehom ostatných a ich vylepšovaniu. Zrejme to väčšina ľudí pokladá za výhodu, však autor a editor v jednom, ale je to naozaj tak?

Nie je.

Pretože autori by si zo všetkého najviac chceli upraviť do dokonalosti svoj vlastný príbeh, lenže to sami ako editori nedokážu práve kvôli tomu, že nevedia byť objektívni. Buď si o svojom diele myslia, že je perfektné, alebo sú z toho takí znechutení, že by najradšej všetko zmazali. Hádajte, čo je môj prípad?

Teraz vám v piatich bodoch zhrniem, čo ma neskutočne frustruje pri opravách vlastného rukopisu.

Dvojitá dávka fantasy

Veronica Roth | Čáry života (Carve the Mark #1) | 424 strán | CooBoo | Goodreads

„To máte v Šotetu nějaký svátek, kdy chodíte navštěvovat lidi, které nemáte rádi, abyste jim trochu znepříjemnili život?“ Otřel si ze zátylku studený pot. „Jestli jo, tak já tenhle svátek neslavím. Nechte mě pracovat.“

Možno ste už niekde zachytili môj neslávny stret so sériou Divergencia. Ani nešlo o to, že by sa mi jednotka nepáčila, tá bola super, len od druhej časti to šlo dolu vodou a ďalej ako za tri kapitoly Rezistencie som sa neprebojovala. V mnohých ohľadoch sa mi Čáry života páčili viac. 

Veronica v tejto knihe vytvorila naozaj originálny svet s kopou fantasy prvkov a zasadila dianie do vesmíru. Pre mňa smrteľná kombinácia. Už keď som videla obálku, povedala som si, že knihu musím mať.

Humbook – festival pre knihomoľov

Posledných pár týždňov u mňa opäť nastalo menšie ticho a bolo to, ako inak, kvôli škole. Lenže tá je konečne za mnou (hej, už aj ja som Bc.) a od toľkej radosti som sa automaticky vrhla na svoj príbeh a na veľké opravy. Okrem toho momentálne opravujem rukopis, takže mi akosi nevystal čas na publikovanie článkov. To chcem však v najbližšej dobe napraviť.