Uznala som, že je to kritické, aj preto som sa možno rozhodla opustiť svoje hniezdočko a vyjsť do civilizácie. Nechápte ma zle. Rada chodím von, lenže väčšinou nie je s kým a ak si môžem vybrať, či si mám nechať omrznúť zadok v nejakom járku spitá ako delo alebo si radšej pozriem seriál a prečítam knihu, tak je jasné, čo si vyberiem. Napriek tomu som sa však v sobotu vybrala na jediné miesto, kde môžu nadviazať kontakt ľudia, ktorí by sa inak zrejme v živote nestretli a nieto ešte dali do reči.
Išla som na diskotéku. (Dobre, priznávam sa, už som na jednej bola minulý rok, ale aj to asi len omylom a okrem toho som väčšinu času sedela. A bolo to v Poľsku. Perfektné svetlá, super hudba, vôbec sa tam nefajčilo a ľudia sa na seba až tak nepchali. Prišlo mi to skôr ako také luxusné posedenie pri veľmi hlasnej hudbe.) Toto však bolo iné.
