Ako sa môžete zapojiť?
- mali by ste sa venovať písaniu a mať blog
- s Moon budeme rady, ak ako titulný obrázok použijete jeden z našich obrázkov
- stačí si skopírovať otázky a odpovedať na ne
- pridajte sa do linkovača, aby sme vedeli, ku komu máme zavítať a prečítať si jeho odpovede
Na čo je tento projekt dobrý?
Prostredníctvom neho vám chceme poskytnúť náhľad do "zákulisia" našich príbehov a dúfame, že rovnakú možnosť nám poskytnete aj vy. Podelíme sa s vami o skúsenosti, zaujímavosti a problémy v písaní, ale takisto položíme vám aj nám otázky, o ktorých by ste inak možno nerozmýšľali. Týmto by sme vám chceli pomôcť napredovať v písaní a takisto vám ukázať, že nie ste jediní, kto sa pasuje s podobnými strasťami alebo, naopak, sa raduje z podobných úspechov.
Opravy príbehu
1. Opravujete si príbeh postupne po kapitolách alebo až keď ho celý dopíšete?
Opravovanie je pre mňa veľmi zložitý a zdĺhavý proces. Ale to bude asi tým, že som tak trochu paranoidný detailista, ktorý je zdrvený z každej chýbajúcej čiarky. Hneď ako vycítim, že niečo v príbehu nesedí, zaseknem sa na tom mieste a stojím tam, až kým problém nevyriešim. Moje opravy majú dve fázy: fázu písania a fázu editovania. V prvej fáze opravujem kapitoly postupne, keď každú dopíšem. Keď je príbeh hotový, nechám ho väčšinou odležať (VZR mi spalo polroka) a pustím sa do opráv väčšinou tak, že si to najprv po sebe celé prečítam, potom som tri dni v riadnej depke z toho, čo všetko musím prepísať, a nakoniec sa do toho pustím.
2. Je pre vás gramatika dôležitá?
Ehm, študujem editorstvo a vždy som bola dosť háklivá na gramatické chyby, takže áno, je pre mňa dôležitá. Preto ma najviac štve, že si príbeh neviem opraviť tak dobre, aby som v ňom vychytala všetky preklepy alebo aj väčšie chyby. Problém je v tom, že autor svoj príbeh pozná príliš dobre na to, aby v ňom videl chyby. Je to úplne iné, ako keď sa ku mne dostane nový text, tam mi tie chyby svietia do očí oveľa viac. Zrejme aj preto je odstup po dopísaní dôležitý. Je to ako sledovať nový text, takže je pravdepodobnejšie, že tam tie chyby autor uvidí.
3. Viete si odsledovať logické chyby?
Logické chyby sa hľadajú veľmi ťažko. V prvom rade si to žiada zapojiť všetky mozgové bunky a byť naplno v strehu. Toto sa však väčšinou dá až po dopísaní celej časti, keď máme pohľad na príbeh ako na celok. V predošlom príbehu som sa napríklad dopustila veľkého prešľapu, keď moja protagonistka nevedomky ukradla podprsenku z obchodu a predavačka jej pri odchode ešte aj s úsmevom zakývala. Keď je autor v „spisovateľskom tranze“, nemá veľmi čas riešiť maličkosti, chce len všetko rýchlo dostať z hlavy a tým pádom je jasné, že si niektoré veci nevšimne.
4. Ako často prepisujete?
Častejšie, ako by bolo zdravé. S týmto mám obrovský problém, lebo chcem, aby bol môj príbeh dokonalý, lenže taký nikdy nebude a môj mozog to akosi nevie pochopiť. Furt mi totiž vyhadzuje na oči, čo všetko je tam ešte zlé a čo všetko musím prepísať, aby to bolo lepšie. Paradoxom je, že to prepisovanie príbeh väčšinou už len zhorší.
5. Čo si myslíte o škrtaní?
So škrtaním by si mali autori podať ruky, aj keď sa ukazuje, že s tým majú problémy i svetoznámi spisovatelia. Zoberte si také Fifty, vyhodíte odtiaľ omáčky a máte o polovicu kratšiu knihu. Stromy vám poďakujú, čitatelia vám poďakujú za ušetrený čas aj peniaze. Pretože čím je kniha hrubšia, o to má zvyčajne väčšiu cenu. Autori však nikdy nevedia byť dostatočne objektívni, ak ide o ich príbeh a všetko, čo napíšu, berú za nevyhnutné pre príbeh. To automaticky znamená, že nechcú škrtať. Aj preto je dobré pozrieť sa na text po nejakom čase a spýtať sa samého seba, či je tam táto scéna alebo veta naozaj potrebná. Škrtanie je ťažké, často musia ísť do koša veci, ktoré sa vám inak veľmi páčili, ale nemajú pre smerovanie deja žiadny význam. Vtedy si treba poplakať, vyškrtať to a ísť ďalej.
6. Ako dlho vám trvajú opravy na jednom príbehu?
Keďže mám problémy s prepisovaním, trvá mi to dlho. Jednu časť väčšinou píšem osem mesiacov, no opravovanie u mňa môže trvať aj rok alebo dva. Najväčší problém som mala s prvým rukopisom, ktorý opravujem vlastne doteraz a to už prešlo päť... aha, šesť rokov, odkedy som naťukala do Wordu prvé slovo.
7. Máte nejaké „prekliate slová“? (slová, ktoré sa vám často v príbehu opakujú, aj keď si to najprv nevšimnete a potom ich máte problém zmazať)
Som obzvlášť alergická na: svoje/svoja/svoji, neviem, netuším, všimla si, pohľad, úsmev, oči. No fakt, dajte si vyhľadať tieto slová vo Worde a pri ich zmazávaní si vytrháte vlasy. Teraz mám už dokonca dosť často problém aj so spojkou ALE. No všetko sa zmazať nedá, potom by mi z príbehu veľa nezostalo.
8. Dokážete z príbehu vymazať postavy alebo, naopak, nejaké tam pridať, keď je už text dopísaný?
Áno, dokážem to, spravila som to s jednou hlavnou postavou vo VZA a nikto si to ani nevšimol, možno len tí, ktorí čítali úplne pôvodnú verziu. Ak však ide o postavu, ktorá má veľký vplyv na príbeh, vyžaduje si to veľmi veľa prepisovania, aby pôsobil text dostatočne prepojene s danou postavou. Čiže v tom prípade musíte upraviť skoro všetko, lebo aj taká scéna, v ktorej sa táto postava neobjaví, môže byť jej pričinením v inej časti príbehu úplne iná alebo sa vôbec nemusí stať. Pri vymazávaní postáv je to rovnako. Ale žiadnu hlavnú som ešte nezmazala. Aj pri opravách dvojky sa chystám odstrániť len vedľajšie, ktorých úlohu pre dej dokážem presunúť na nejakú inú, známu postavu.
9. Viete sami seba skritizovať? Napíšte tri priznania o vašich silných stránkach a tri o vašich slabých stránkach v písaní
Úprimne povedané, ja sa dokážem kritizovať neustále. Nikdy som nechápala, ako si vedia autori napísať recenziu na svoj príbeh na GR a ešte si tam capnúť päť hviezdičiek (alebo len mne to príde divné?). Dokázala by som sem napísať päťdesiat slabých stránok o mojom písaní, problém mám s tými silnými.
Také väčšie slabé stránky:
1) všetko mi trvá veľmi dlho, pretože analyzujem aj to, čo netreba.
2) Aj napriek tomu, že viem, aký je rozdiel medzi s/z, pri písaní som to akosi nevnímala a často som to dávala inak. Dnes sa už snažím na to striehnuť, ale občas sa mi ešte stane, že to dám naopak.
3) Mám rada postavy, furt sa mi v príbehu nejaké objavujú, ale väčšinou ich neviem zmazať, pretože sú potrebné. Keď sa ich úlohu pokúsim presunúť na niekoho iného, už sa mi to nezdá ono. Ale tak zoberte si, že prídete na úplne nové miesto, nestretnete tam iba dvoch nových ľudí, väčšinou ich je oveľa viac.
Silné stránky:
1) Pred pár rokmi mi Moon povedala, že viem dobre budovať napätie, aj keď netuším, či si to pamätá, ale ja hej, pretože som sa vtedy brutálne potešila. Počíta sa to za silnú stránku?
2) Asi vytváranie zápletiek. Mám rada, keď má príbeh poriadny dej a nejakú záhadu, ktorá sa rieši. Raz chcem napísať nejaký super zvrat, z ktorého každý padne na zadok. To je asi môj najväčší sen.
3) Mám rada opisy v mojom príbehu. Zdajú sa mi také akurát. Nie sú príliš dlhé, ale ani príliš krátke. Nikdy som nemala rada dlhé opisy, nech boli akokoľvek krásne. Ak sa v knihe dve strany nič nedeje a mám obdivovať každú škáročku na nejakom domčeku alebo v izbe, som hotová.
Otázky na skopírovanie:
1. Opravujete si príbeh postupne po kapitolách alebo až keď ho celý dopíšete?
2. Je pre vás gramatika dôležitá?
3. Viete si odsledovať logické chyby?
4. Ako často prepisujete?
5. Čo si myslíte o škrtaní?
6. Ako dlho vám trvajú opravy na jednom príbehu?
7. Máte nejaké „prekliate slová“? (slová, ktoré sa vám často v príbehu opakujú, aj keď si to najprv nevšimnete a potom ich máte problém zmazať)
8. Dokážete z príbehu vymazať postavy alebo, naopak, nejaké tam pridať, keď je už text dopísaný?
9. Viete sami seba skritizovať? Napíšte tri priznania o vašich silných stránkach a tri o vašich slabých stránkach v písaní
Ako vyzerajú opravy u vás? Čo je pre vás ťažšie? Opravovanie alebo samotné písanie príbehu?
Niektoré otázky pre mňa budú skutočne ťažké, pretože som nikdy žiaden príbeh nedokončila a keďže som plánovala opravovanie až po dopísaní, nikdy som neopravovala.
OdpovedaťOdstrániťVymyslieť tri priznania o slabých stránkach mi tiež pôjdu ťažko. Netvrdím, že som neomylná ani nič také. Problém je v tom, že keď som bola mladšia, nedokázala som po sebe nič čítať. Všetko mi prišlo strašne oničom, neoriginálne, zle zoštylizované. Mala som tendenciu staré texty trhať, zlostiť sa a zaprisahávať si, že už nikdy umelecky písať nebudem, lebo jednoducho nemám talent. Keď ojedinele nejaký nájdem a snažím sa ho objektívne posúdiť, neprídu mi až také strašné, veď som nemala žiadne skúsenosti a nič načítané... Povedala som si, že na svoje písanie už nikdy nepoviem nič negativistické, radšej to nechám na skúsenejších kritikov. A tých som tiež veľmi neoslovovala, možno vyčítam niečo z komentárov na moje staré príbehy na Wattpade. :D
Mám otázku: nemohlo by sa týkať niektoré vydanie Zo zákulisia príbehov spisovateľských začiatkov? Zisťovali by sme tak, koľko rokov dotyčný píše, či k písaniu inklinoval aj v rannom detstve, atď.
Tak to by bolo načase niečo dokončiť, aby si mohla okúsiť čaro opravovania, z ktorého si ja trhám niekedy vlasy. :D
OdstrániťJa so slabými nemám problém, skôr s tými silnými. Akože viem, čo sa mne páči na mojom príbehu, ale neviem, či to, čo ja pokladám za moju silnú stránku, berie tak aj niekto iné.
Ja robím so starými textami to, že si ich odkladám niekde hlboko v počítači, občas sa k nim po sto rokoch dostanem a potom sa na tom dobre zabávam, že aké to je otrasné :D Ale na druhej strane, vďaka nim vidíš aj to, ako si sa výrazne posunula v písaní dopredu. Ak tam ten rozdiel u niekoho nie je, zrejme má problém. :D
Mohlo, je to super téma, mali sme ešte nejaké naplánované, ale tak toto strčíme čo najskôr, idem si to poznačiť. Diki :D
Jasné, že sa budovanie napätia počíta za silnú stránku!:) Ach, chápem, že editovať príbeh tvojho rozsahu s tvojím perfekcionizmom je ťažké... Ale kiežby to šlo rýchlo a dostala by som sa k pokračovaniu.:D Každopádne, budem ti držať palce.:) Verím, že vybrať, čo je naozaj podstatné a čo možno zmazať je problém, ale... to zvládneš.:) A keby bol príbeh predsa len dlhý, vždy si môžeš povedať "no a čo", lebo ťa nikto "zhora" nelimituje.:D
OdpovedaťOdstrániťTo je pravda :D občas si to už hovorím :D ale tak mne nevadí, že je dlhý, len potom to fakt dlho trvá, kým ho opravím. :D
OdstrániťS tými opismi u teba rozhodne súhlasím. Na HF mi vždy vadí práve to množstvo opisov, ktoré ma strašne otravujú, ale u teba ich bolo dosť na to, aby som si dokázala vytvoriť o tvojom svete nejakú predstavu, ale nie tak veľa, že by som ich mala chuť preskakovať. Inak v prvej odpovedi sa prakticky zhodneme - až na to, že mňa depka pri editovaní žiadnej časti ešte nechytila :D
OdpovedaťOdstrániťCoze coze, ktora postava je dopisana?? Inak ja tiez toto nechapem, ked si autori ohodnotia vlastnu knihu 5* :D ako to moze byt vierohodne a objektivne hodnotenie? Ved aj ja by som svojim vsetkym pribehom dala 5, lebo preco nie. Inak ta obdivujem, ze uz tak dlho sa drzis jednej knihy/pribehu, lebo mna to bavi tak rok a potom presedlam na nieco ine. To len ked som bola decko som dokazala pisat len jeden pribeh, ktory mi uz teraz pride byt nesmierne komicky.
OdpovedaťOdstrániťBoze potrebujem s touto rubrikou zacat na blogu odznova, ked pisem teraz nieco uplne ine, nez o com som povodme rozpravala -_-
Sorry, to nepoviem :D :D :D
OdstrániťTak ja neviem presedlať na nič iné, kým nedostanem z hlavy toto. Aj keby som začala písať niečo iné, Kronika by mi napokon nedala a aj tak by som sa k nej vrátila :D