Jandy Nelson | Nebe je všude | The Sky is Everywhere | 302 strán | Goodreads | Albatrosmedia | knihcentrum.sk
O Jandy Nelsonovej sa v posledných dňoch v slovenskej aj českej blogosfére dosť hovorí. Knihy od tejto autorky neušli ani mojej inak nie príliš dobrej pozornosti. Mám totiž tendenciu ignorovať všetko, čo sa medzi blogermi a čitateľmi vo veľkom pretriasa. Vďaka tomuto môjmu zlozvyku som dlho obchádzala VA, Výnimočnú alebo Ak zostanem. Našťastie, tento raz sa moje ignorantské ja zobudilo dostatočne skoro na to, aby som siahla po knižke Nebe je všude. A priznám sa, zo začiatku som ani nemala v pláne čítať to po toľkých zmiešaných názoroch. Každý mi odporúčal iba I´ll Give You the Sun.
Ale teraz sa fakt teším, že som si to prečítala.
Príbeh je o sedemnásťročnej Lennie, ktorá by vám mohla odrecitovať spamäti Búrlivé výšiny, hrá úžasne na klarinete a žije spokojným životom v tieni svojej sestry Bailey až do dňa, kedy jej úžasná sestra zomrie. Lennie zrazu netuší, čo si má počať, prebýva v dome, kde po stenách steká smútok a zhúlený strýko hľadá mŕtvy hmyz, aby sa ho potom pokúsil oživiť. Zdá sa, že pre Lennie je asi tá najnevhodnejšia doba, aby jej do života vstúpil chlapec. Ale Joe je sladký, srší optimizmom, perfektne hrá na gitaru a pre Lennie je v podstate nemožné, aby zostala mimo jeho bubliny šťastia. Lenže potom je tu ešte Toby. Sestrin bývalý, ktorého zožiera žiaľ zvnútra aj zvonka a Lennie je jediná, kto mu rozumie. Iba s ním má pocit, akoby bola sestra opäť medzi živými.
Vyrovná sa Lennie so stratou sestry?
Dosť veľa recenzentov spomínalo, že sa nedokázali stotožniť s hlavnou hrdinkou. Pripadala im naivná a nerozhodná, čo však za daných okolností chápem. Inokedy mám problém s podobnými postavami, zamotanými v bermudskom trojuholníku, ale tu mi to, prekvapivo, až tak nevadilo. Autorka vie byť presvedčivá a píše fakt dobre. Niektoré veci, čo Lennie robila, mi nedávali zmysel a občas som nad ňou krútila hlavou, ale autorka ma dokázala presvedčiť, že je to jednoducho normálne po tom, čím si prešla, a tým pádom sa mi vôbec nezdala otravná alebo naivná. Videla som stokrát horšie hrdinky, ktoré ani nemali byť prečo tupé alebo otravné, a predsa také boli. Lennie bola reálna a mala vlastný spôsob, ako sa vyrovnať so žiaľom, aj keď niektorým tento štýl nemusel sadnúť. Tiež si viem predstaviť, že čitateľom možno nevyhovovali občas až príliš poetické opisy. Mala som dojem, že táto poetickosť presakovala aj do dialógov, čo mi trochu prekážalo, lebo sa mi zdalo divné, že by sa tak ľudia rozprávali, no strávila som to.
Joe bol kapitolka sama o sebe. Je to ten typ postavy, ktorá krásne dopĺňala príbeh, a okrem toho niekoho, kto neustále rozžiari miestnosť hneď, ako do nej vojde, sa jednoducho nedá nezbožňovať. Je jedno, či má človek takú moc v knihe, alebo v skutočnosti.
Naopak Toby bol klbko nešťastia, a keďže Lennie bola zo všetkého zmätená, dávalo mi zmysel, že ju to k nemu ťahalo. Spolu mohli trúchliť a opäť cítiť prítomnosť Bailey. Páčilo sa mi, ako sa časť knihy o nich uzavrela a celé sa to zbytočne nenaťahovalo, to by som už asi fakt pretáčala očami.
Tiež nesmiem zabudnúť na Lennienu babku a strýka. Ich rodina bola mierne na hlavu, ale páčila sa mi. A komu by nie? Všetci mi pripadali trošku stratení po smrti Bailey, akoby si nevedeli rady so životom, ale boli spolu zlatí. Bude to znieť čudne, ale pre mňa celý príbeh predstavoval dokonalú nedokonalosť. Našli sa veci, čo mi občas vadili, čítanie som si však užila. Jediná taká nedokonalosť, ktorú by som ale vytkla, sú Lenniene postrehy, spomienky a rozhovory s Bailey načarbané na náhodných predmetoch alebo odpadkoch. Mala som problém ich prečítať, ale neviem, či len ja, alebo to bolo fakt tak nezrozumiteľne napísané. Akože tie časti by som určite rozlúštila, ibaže by mi to trvalo veľmi dlho a akosi sa mi pri nich nechcelo pozastavovať.
No inak som príjemne prekvapená a spokojná, teším sa na ďalšiu knihu od tejto autorky.
Zhrnutie: Knižka sa mi čítala veľmi rýchlo, strany sa otáčali takmer samy. Celý príbeh bol vlastne takou terapiou hlavnej hrdinky, jej akceptovaním pravdy, že život dokáže byť občas krutý, ale to ešte neznamená, že by sme mali prestať žiť. Bola to taká milá, občas emotívna oddychovka s umeleckými opismi a rozhodne sa po nej oplatí siahnuť.
„Jenom chci být blízko tebe,“ zašeptá. „Je to jediná chvíle, kdy neumírám steskem po ní.“
„Ja nevím, Lennie.“ Je jasné, že je v rozpacích. Nevím jak to, ale situace je najednou nepříjemná.
„Řekni mi to,“ naléhám. „Že počkáš, dokud si neuvědomím co?“
„Nic, je to hloupost.“ Sklopí oči, pak se zase podívá na mě. Mrk. Mrk. Mrk.
„Já to chci vědet,“ trvám na svém.
„No dobrě, tak já to řeknu: Dokud si neuvědomíš, že mě máš možná taky ráda.“
Moje hodnotenie
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia
ODKAZ PRE MOONLIGHT - Dúfam, že si nezabudla, že keď prečítam I´ll Give You the Sun, čaká ťa Teen Wolf :D :D
Nezdá sa ti, že v YA sa s tématikou samovražda alebo smrť blízkeho člena rodiny vrece roztrhlo? Ja od tejto témy ostávam bokom, len ma udivuje, koľko takých kníh dnes je :)
OdpovedaťOdstrániťAle furt to riešia, ako keby neboli iné zaujímavejšie témy, či čo. Už sa nad tým veľmi nepozastavujem, hlavne nech to napíšu aspoň tak, že sa to dá čítať. :D
OdstrániťStrata blízkej osoby otrasie základmi života človeka a bolesť, ktorá vznikne sa nestratí zo dňa na deň. Preto ma zaráža, keď čítam knihy, kde hlavný hrdina stratí niekoho blízkeho a na druhý deň je takmer v poriadku, veď život ide ďalej. Áno, to je pravda, no bolesť nezmizne z hodiny na hodinu. Chce to veľa času, dni, týždne, možno aj roky a nielen deň. Preto, ak autorka v tejto knihe chápe situáciu hlavnej hrdinky, ktorá sa vďaka tomu tak aj správa, získava si môj obdiv. Možno by ma kniha zaujala, aj keď je tam ľúbostný trojuholník, ale kde teraz nie je? :) A ja mám rada poetické opisy a myslím, že by sa mi páčili. No uvidím, neznie to až tak zle, len ma akosi odrádza to zaradenie YA...
OdpovedaťOdstrániťVeru, kde teraz nie je? :D A zase tu to podľa mňa nebolo až také hrozné :D aspoňže sa to dobre vyriešilo :D nie ako napríklad v takej Mechanickej princeznej...
OdstrániťO téhle knize jsem už hodně slyšela, ale ještě jsem po ní nesáhla. Každopádně pěkná recenze :D docela jsi mě nalákala na přečtení tohoto příběhu :)
OdpovedaťOdstrániťObe máme rovnakú tendenciu vyhýbať sa knihám, ktoré sú ultra populárne, preto som nejako ani nezvažovala čítanie kníh od tejto autorky - no a tiež preto, lebo podľa tých recenzií znejú hrozne emotívne a depresívne a ešte viac emotívne a to obvykle vo svojich knihách úmyselne nevyhľadávam :D Nebudem tvrdiť, že si ju možno raz prečítam, pretože si ju pravdepodobne neprečítam, ale teším sa s tebou, že sa tebe páčila :D
OdpovedaťOdstrániťVieš čo? Čakala som, že to bude horšie, ale podľa mňa to nebolo až také depresívne. Najdepresívnejšie, čo som kedy čítala, bol Les kostí. Bŕŕ.
OdstrániťKeď som videla prvýkrát pôvodnú obálku tejto knihy, tak som si je veľmi chcela prečítať. Po tom, čo som zistila, o čom vlastne bude, moje nadšenie trochu opadlo a keď zverejnili našu obálku som sa rozhodla, že si knihu vôbec neprečítam. Ale recenzie na ňu nie sú najhoršie, tak možno ak bude v knižnici, dám jej šancu :)
OdpovedaťOdstrániťInak ja som tie obálky vôbec neriešila, skôr ma nezaujala anotácia, ale bola som milo prekvapená, možno budeš aj ty. Určite tomu daj šancu.
Odstrániť