(Ne)Poctivý študent, veľa veľa papierikov a ako som zablúdila do náboženskej sekty

S príchodom septembra sa zrejme každý druhý bloger pobral na zimný spánok. Alebo minimálne obmedzil svoju aktivitu tak ako ja. Niet sa čo čudovať... Prednedávnom som počúvala rádio a zaujal ma jeden rozhovor s babou, ktorá vyštudovala školu v Thajsku. Pýtali sa jej na slovenské školy a povedala: "Na Slovensku je ten problém, že sa musíme učiť všetko naspamäť." 

A veru, mala úplnú pravdu. Lenže načo sa niečo nabiflím, keď tomu nerozumiem? Kedysi som si myslela, že poznámky, ktoré nám profka diktovala na hotelovom manažmente, sa nedajú pochopiť, no na výške je to iná káva. Mám po ruke slovník cudzích slov a niekedy nechápem ani s ním. Dokonca ešte aj anglickej high fantasy s kopou nových výrazov porozumiem rýchlejšie než niektorým našim drístom v odbornej literatúre. 

Pretože niekto si tu raz zmyslel, že o čo zložitejšie opíše nejakú jednoduchú vec, o to bude pôsobiť zaujímavejšie a múdrejšie. Toto je "veľké tajomstvo" politikov. Naučia sa zopár cudzích slovíčok, a potom, keď rozprávajú, im my chudáci, obyčajní občania, nerozumieme a iba prikyvujeme, akí sú múdri, a hovoríme si, že tí určite vedia, čo robia. 

1. Máš FX, ale stále je to lepšie ako FX!

Ľudia, výška je des a ak nemusíte, netrepte sa tam. Ja sa každý deň čudujem, čo tam robím a nie, po prvom článku, ktorý som dávala hore, sa to nezlepšilo. Asi sa len viac rozčuľujem nad tým, ako sa mi nechce učiť. Stane sa zázrak, pokiaľ dám prvý ročník a budem si prenášať iba jeden predmet. Teória literatúry je hrôza. Staršia slovenská literatúra je otras. No vážne, neviem, ktorý z týchto dvoch predmetov je horší. 

To aby som si pred Teóriou literatúry dala dva neuroly, neprekotila sa od nervov, keď profák vyvolal moje meno a snažila sa po celý čas nemyslieť na to, že ak nedám písomku, tak sa už o týždeň nemusím ukazovať. Vyletieť na skúške by som nejako predýchala, ale stresovať sa pred každou hodinou, že možno je moja posledná... A ako skorý darček na Vianoce nám s úsmevom na tvári a s posmechom v očiach podrobne objasnil,  z akých troch častí pozostáva skúška. Mám dojem, že hneď ako dohovoril, celá trieda sa pokúsila utiecť na druhý koniec sveta. 

Staršia slovenská literatúra bola fajn. Väčšinou meškala pätnásť minút, potom pol dňa robila prezenčku, zvyšok dňa vysvetľovala, čo sa máme naučiť na hodinu o týždeň a zrazu sa nám končil seminár. Takto to šlo pár týždňov a zrazu nám šupla písomku. Ja, ako vzorný študent, som si najprv ešte raz prečítala tie dve otázky, čo nám nadiktovala, neosvietilo ma, tak som sa ďalších desať minút obzerala po triede a zisťovala, či som jediná, na koho smutne žmurkal prázdny papier. Na záver sme mali ešte všetci jednu otázku a tú som nejakým zázrakom vedela. Nedostala som FX!, ale len FX. 

Takže niekto test "iba nespravil" a niekto ho "fááákt, že nespravil"?

Unikla mi pointa toho výkričníka. 

2. To-je-nejaká-náboženská-sekta-? Nie. Len Bibliotéka...

Radšej nikomu nehovorte, že ste boli na Bibliotéke, lebo si za to vyslúžite kopu divných pohľadov a neistých úsmevov. Najvtipnejšie je, že v tejto náboženskej sekte som si mohla lacnejšie kúpiť knihu Pod týmto mužom a dokonca aj Obnaženú! Trochu náboženskej literatúry pred spaním nikdy nie je naškodu.

Takže pre tých, čo nevedia, BIBLIOTÉKA je knižný veľtrh. 

A teraz už k piatku. Bolo super, aj keď som bola najprv dosť v strese kvôli besede so Slovartom. Ja a mikrofóny nie sme veľkí kamaráti, no vyvrbilo sa to celkom dobre a zrejme mi veľmi pomohlo nezakoktať sa, keď tam nesedelo milión ľudí. Moje rečnícke prejavy totiž ani zďaleka nie sú také ako tie písomné. Rozprávať aj začnem, len mám problém skončiť. Táto trápna situácia nastala, keď som bola na vyhodnotení Eseje Jána Johanidesa, našťastie ma vtedy zachránila moderátorka. 

No nakoniec som šťastná, že som tam šla a spoznala osobne Erika, Luu, Sašenku a Filipa. 

Nikto z nás neodišiel z besedy naprázdno. Mohli sme si vybrať dve knihy, takže teraz mám na poličke novučičkého Ritmatika a Sabriel (aj s podpisom od Erika :D Vďakáá).

Okolo jednej sa ku mne a k Simi pripojila Maťa, Evelin a jej spolužiačka Vivi. Prešli sme ešte raz cez stánky, hľadali čo najväčšie zľavy, a keď sme už umierali od hladu a nechcelo sa nám chodiť, skončili sme v reštaurácii v Auparku, kde robia, mimochodom, úžasnú pizzu. 

Nie je nič lepšie, ako sa stretnúť s ľuďmi, ktorí majú rovnaké záujmy ako vy a porozprávať sa s nimi bez toho, aby ste sa museli krotiť, ako to robievam pri iných kamarátoch, ktorí ani nevedia, ako vyzerá kniha. 

3. Ceruzka Klub

Evelin (E_V_E) aj spolu so svojimi spolužiačkami využila čitateľské a blogerské skúsenosti a rozhodla sa vytvoriť ako školský projekt stránku určenú na pomoc pre začínajúcich autorov. Takže ak píšete, môžete sa vďaka projektu trochu zviditeľniť a zároveň tým pomôžete aj babám v škole. 

Viac TU

4. Všetko okrem školy je zaujímavejšie

Blogujete? Recenzujete? Píšete články pre nejaké portály?

Nejako sa stalo, že som sa pridala na citaj.to a stala sa tam recenzentkou. Čo je divné, lebo doteraz som písala recenzie len na svoj blog a v podstate vyzerali asi tak, že som do nich buchla všetko, čo mi napadlo. Písanie pre čitateľský portál je trochu odlišné, ale stále super a dúfam, že tam pobudnem ešte veľmi dlho. 

Nedávno sa mi ale ozvali aj z portálu zelania.sk, či by som sa nechcela stať Inšpirátorkou. 

Takže teraz som na dvoch portáloch, na blogu, mám sa veľa učiť, píšem VZR a netuším, kedy to budem všetko stíhať. Keď si neviete spraviť poriadok v rozvrhu, dopadnete ako ja. Poriadne si naložíte a potom sa čudujete, ako sa vám podarilo zabudnúť na recenzák, ktorý vám stojí na poličke už takmer mesiac. 

5. NaNoWriMo, jeden úžasný e-book a pokroky

Niektorí už asi viete, že práve prebieha novembrová výzva pre spisovateľov a keby ste aj nevedeli, stačí sa prekliknúť k Moon, ktorá vám o stránke NaNoWriMo povie viac. V skratke ide o to, aby ste behom novembra napísali 50 000 slov. A viete čo? Poriadne ma to naštartovalo. Momentálne som pri čísle: 32 421 a stále píšem, takže s VZR sa prekvapivo rýchlo blížim ku koncu. 

Nebolo by ale fér, keby som nespomenula aj Markétu Růžičkovú, ktorej stránka ma natoľko inšpirovala a povzbudila v písaní, že som hneď večer sadala k počítaču s cieľom dokončiť aspoň jednu kapitolu. Nie som veľmi na motivačné knihy a podobné kraviny, ale Markétina stránka je dokonalá a jej e-book, ktorý si môžete stiahnuť obratom hneď, ako začnete odoberať novinky, je plný múdrych citátov a rád. E-book som čítala v škole a nestačila som sa čudovať, ako som sa v ňom videla. Pripadalo mi to, akoby mi autorka čítala myšlienky a presne vedela, čo má povedať, aby som potlačila pochybnosti do úzadia a prestala smútiť nad tým, že mám málo času. 

Kúpila som si malý poznámkový zošit, ktorý si so sebou všade nosím pre prípad, že by som si potrebovala zaznačiť nejakú myšlienku. Spísala som si na kartičky dôležité scény a rozložila som si ich podľa toho, ako nasledujú. Potom som niektoré scény prehodila a ľahšie sa mi určovalo, ktorým smerom by sa mal príbeh uberať bez zbytočných omáčok. Okrem deja som si spísala na kartičky aj históriu a dokonca som potrebovala kalkulačku. Ja a počítať roky? Nočná mora. Ale nakoniec som si v tom našla systém a podarilo sa mi vyriešiť a upraviť kopu hluchých miest. Dala som do súvislosti také veci, na ktoré by som inak v živote nedošla. 

Pár skvelých myšlienok z e-booku:

Výmluvy nás odhání od práce a od našich snů. Je načase si uvědomit, že mezi sněním o úspěchu a skutečným úspěchem leží hodiny dřiny, ale také tvoření a splétaní příběhu, což je přece něco, což nás baví. Je načase začít psát a najít způsob, jak se dostatečne motivovat, aby ste v psaní pokračovali až do úplného konce. Naučte se rozlišit mezi výmluvami a opravdovými důvody. 

"Psaní je forma terapie. Někdy se divím, jak ti, kteří nepíší, neskládají hudbu nebo nemalují, mohou uniknout šílenství, melancholii, panice a strachu, který je nedílnou součástí našich životů." Graham Greene

"Fantazie je sotva únikem z reality. Je způsobem, jak realitě porozumět." Lloyd Alegander. 

Moje úlovky z Bibliotéky

Keď si píšem dej na papieriky...

Keď si píšem históriu na papieriky...

Novembrové recenzáky sú ladené domodra

A na záver obrázok retro masla... To tam akože tú sumu dali, aby ma naštvali? 

(Ako raz niekto múdry povedal: "Paradoxom je, že v budúcnosti budeme nazývať túto otrasnú dobu staré dobré časy..." Vidím to tak, že o pár rokov bude niekto predávať retro maslo, kde bude 1,45 €, a všetci si s povzdychom povieme: "Ach, aké bývalo kedysi lacné.")

Ako vyzeral váš november? Boli ste na Bibliotéke?