Dívka se sněhem ve vlasech | Ako som si poradila s mojou prvou severskou detektívkou?

Autor: Ninni Schulman
Názov knihy: Dívka se sněhem ve vlasech
Názov série: Magdalena Hansson #1
Originálny názov: Flickan med snö i håret
Počet strán: 339
Môžete si objednať TU 

Novinářka Magdalena Hanssonová se po vysilujícím rozvodu přestěhovala se svým šestiletým adoptivním synem Nilsem do rodného Hagforsu.Mnozí ji vítají ze zvědavosti, jiní na ni reagují odmítavě či závistivě. Časem řeči utichají a Magdalena si konečně začíná vychutnávat maloměstskou idylu. Ovšem jen do okamžiku, kdy během mimořádně chladné silvestrovské noci zmizí šestnáctiletá Hedda.
Zatímco dál píše Magdalena články pro městský plátek, cítí účast s rodiči nezvěstné Heddy. A když je později nalezena mladá dívka s průstřelem hlavy, nabízí se otázka: Je to Hedda? Magdalena se rozhodne vyšetřovat na vlastní pěst. Myslela si, že toto odlehlé a klidné místo svého rodného města zná velice dobře, ale ukazuje se, že zde žijí lidé, kteří by udělali cokoliv, aby jejich tajemství zůstalo skryté…

Dívka se sněhem ve vlasech ma zaujala hneď, ako som uvidela obálku a prečítala si anotáciu. Vždy som sa chcela zahĺbiť do nejakej poriadnej detektívky a o to viac sa mi pozdávala táto kniha, že sa odohrávala v Škandinávii. Tešila som sa na prostredie, na zasnežené mestečká a dúfam som, že sa dozviem aj niečo viac o živote tamojších ľudí.

Samotné čítanie ale nebolo vôbec jednoduché. Väčšinou sa zameriavam na young adult, new adult a fantasy knihy, takže zo začiatku som mala trošku problém so štýlom písania. Nesadol mi a mala som problém predstaviť si to, čo chcela autorka čitateľovi ukázať. Miatli ma dokonca aj divné mená, ktoré som si nepamätala ani po sto stranách. Žiadny Jack, John alebo Will. Namiesto toho tu boli Bengt, Gunvor, Ernst. Veľmi sa mi ale páčilo meno Hedda, a tak som v čítaní odhodlane pokračovala a snažila sa pozerať na príbeh z iného pohľadu. Rozhodla som sa dať mu šancu a dobre som spravila.

Napriek  prvotnému zmätku, ktorý som mala v hlave, mi ubiehali stránky knihy až podozrivo rýchlo. Konečne som sa zmierila s tým, že v Hagforse asi žiadne čarodejnice a upírov nenájdem a sústredila som sa na to, čo mi kniha ponúkala.

Autorka, Ninni Schulman, bola redaktorka. V roku 2001 zatkli jedného muža za to, že priviedol do Hagforsu štyri neplnoleté dievčatá a nútil ich k prostitúcii. Jedno z dievčat sa volalo Soňa. Autorka mala možnosť urobiť rozhovor s týmito dievčatami. Myslím si, že práve táto udalosť ju inšpirovala k napísaniu prvej knihy v tejto sérii.

Jednou z hlavných postáv je novinárka Magdalena, ktorá sa po ťažkom rozvode presťahovala späť do rodného mestečka. Verila, že si tu oddýchne a pripadalo jej to ako skvelé miesto, miesto, kde by mal vyrastať jej syn Nils. Nič ale nie je tak, ako si naplánovala. Prvé dni sú pre ňu veľmi náročné, lebo sa cíti osamelá. Všetko sa však zmení na Silvestra, keď zmizne Hedda.

Príbeh je rozprávaný prostredníctvom viacerých postáv, čo bolo pre mňa tiež nové. Je tu Magdalena, Ernst, Petra, Christer, Bengt, vrah, Gunvor, Kosťa, Soňa,...

Všetky tieto postavy mi občas splývali dokopy a zdalo sa mi, že nemali žiadne výrazné vlastnosti, ktoré by ich odlíšili. Áno, viem, že inak vyzerali, mali inú prácu a aj úplne iný vek, no keby sa ma teraz niekto opýtal, akí sú, nevedela by som s istotou odpovedať. Magda mala napríklad veľmi podobné povahové vlastnosti ako Petra.

Ide v prvom rade o dobre vyrozprávaný príbeh, ale necítila som z neho poriadne emócie. Autorka si dala záležať hlavne na kapitolách z pohľadu unesených dievčat. Pri tých som sa aj najviac bála, ale čo sa týka osobného života hlavných postáv, tie ma nijako veľmi nenadchli. Ich konanie a myšlienky ma nepresvedčili, ako sa mi to zvykne diať pri iných knihách. Keď Magdalena trpela, bola som iba nezainteresovaným pozorovateľom namiesto toho, aby som s ňou súcitila, z čoho som mala niekedy pocit, že so mnou niečo nie je v poriadku.

Ale ako som už povedala, je to dobre vyrozprávaný príbeh a donúti vás zamyslieť sa nad tým, aké svinstvá sa dnes vo svete dejú.

Niektoré scény v knihe by som určite viac rozpísala a iné veci by som zase vyškrtala, lebo sa mi zdali zbytočné. Na môj vkus sa celé to vyšetrovanie vrážd až príliš naťahovalo. Viem, že v takýchto prípadoch je to podobne – niekedy sa dokonca páchateľ nenájde -, ale tu to už občas pôsobilo veľmi neprirodzene. Príbeh šiel podľa určitého vzorca. Polícia nič nenašla, usporiadala sa tlačová konferencia, kde novinárom povedali iba to, že sa nebudú vyjadrovať. Potom sa objavila chabá stopa a opäť  sa konala tlačová konferencia. A takto to pokračovalo.

Kniha sa pre mňa výrazne zlepšila v druhej polovici, kedy som sa konečne dočkala aj akcie a stôp, ktoré na niekoho ukazovali a mohla som si v hlave pomaly dávať dokopy, kto by za tým všetkým asi mohol stáť.

Príbeh by ma výrazne sklamal, keby som vedela už vopred, kto je vrah, čo sa však nestalo. Nakoniec to bol niekto úplne iný, ako som čakala. V mojich očiach to vyzdvihlo celú knižku smerom nahor.

Ocenila by som, keby sa autorka viac porýpala v minulosti hlavných postáv, aby som si o nich vedela vytvoriť lepší obraz na základe toho, kým kedysi bývali, ako sa rozhodovali a čo robili. Tuto som už bola vhodená priamo do deja a veľké množstvo nových postáv s čudnými menami ma vyviedlo z miery a iba ťažko sa mi podarilo dostať na rovnakú vlnovú dĺžku ako autorka.

Dôležité však je, že sa mi to podarilo a ja nemôžem povedať, že by som s mojou prvou severskou detektívkou nebola spokojná. Sem-tam má nejaké tie drobné chybičky, ale ak budem mať možnosť prečítať si od autorky niečo ďalšie, určite tomu dám šancu.

Odporúčanie: Pre mňa to bolo niečo úplne nové a možno bude aj pre vás.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Galatea