Ako som sa snažila vypotiť niečo zmysluplné


Asi vám už po prečítaní mojich príspevkov došlo, že písanie milujem a neviem si predstaviť, že by nebolo súčasťou môjho života. Vždy som sa venovala dlhým a zložitým príbehom, ktoré som sa snažila nejako v mysli ešte viac zamotať, a potom všetky nápady spísať. Výsledok bol občas čitateľný a občas nie. O to ale nejde. 
Pred takým rokom by mi ani len nenapadlo napísať niečo, čo má menej ako stotisíc slov. Nevedela som ani ako. Mala som rada blogovanie, recenzovanie a písanie článkov o písaní, ale to je tak všetko. Až teraz v januári si profesor prečítal môj sloh a povedal mi, že by som sa mala zapojiť do súťaží. Hneď mi poslal pár návrhov. Vybrala som si Esej Jána Johanidesa, pretože mi celkom sadol citát, ku ktorému som sa mala vyjadriť (aj keď na prvý raz som ho až tak nepochopila :D):

„Spisovateľ nie je na svete preto, aby demonštroval svoje zranenia a apeloval na žľazy, ale aby poskytoval prvú pomoc, aj keď nedokonalú.“ (Ján Johanides)
Citát som si vysvetlila tak nejako doslovne a môj názor bol, samozrejme, úplne odlišný. Tak som ho napísala a v podstate som po mesiaci aj zabudla, že som tam niečo posielala. Lenže minulý týždeň mi od profesora prišla správa, že som získala prémiu. Bola som v šoku, že niečo dostanem za písanie. Moju prvú cenu. Hneď v prvej súťaži. 
Mala som z toho podobný pocit, ako keď si niekto prečítal VZA a prišla mi od neho pozitívna odozva. Písanie by malo byť v prvom rade o autorovi a o tom, či sa mu vlastne chce venovať. Čitatelia sú ale akýmsi prepojením s vonkajším svetom a dávajú autorovým slovám život, čo zase jemu dodáva novú energiu na to, aby písal ďalej a ešte viac sa zlepšoval. 
Nikdy mi ani len nenapadlo skúšať poviedkové súťaže, vždy som proste písala iba dlhé príbehy a iné ma nezaujímalo. 


Na vyhodnotenie som išla trochu s obavami. Čo sa týka rozprávania pred neznámymi ľuďmi - to nie je práve moja silná stránka, keďže sa neustále zakoktávam a rýchlo rozprávam. Môj mozog pracuje pre moje ústa až príliš rýchlo, takže sa mi všetko oveľa ľahšie vyjadruje písaním. Bála som sa, že sa ma spýtajú niečo, na čo nebudem vedieť odpovedať, ale otázky sa našťastie týkali iba písania a čítania, čo som zvládla hádam dobre. Len som nevedela, ako mám skončiť. Človek by si myslel, že najhoršie bude začať ( pri písaní je to tak), ale pri rozprávaní je to úplne naopak. 
Prácu mi hodnotila autorka Jana Juráňová. Tu je taký malý výcuc: "Autorka eseje si vytvára vlastný spôsob ako pristupovať k písaniu i k lektúre, a to zo svojej čitateľskej skúsenosti a zo skúsenosti začínajúcej autorky." (Celé hodnotenie na obrázku vpravo)
Sranda, nie? Zdalo sa mi náramne divné počúvať, ako niekto hovorí o mojom písaní, zatiaľ čo ja som nervózne sedela na stoličke na javisku vedľa neho a rozmýšľala nad tým, ako sa nestrápniť a nezapotiť nejakú kravinu. V tom som totiž hviezda. 
A viete, čo bola prvá cena?
Cesta na knižný veľtrh do Bologne budúci rok! Kebyže to viem, snažila by som sa viac. 

Aké sú vaše skúsenosti, ak ide o rozprávanie pred publikom? Patríte medzi prirodzené talenty, ktoré sa vedia zo všetkého vykecať, alebo ste nervák ako ja, ktorý sa musí brzdiť, aby nerozprával rýchlo, pretože by si o ňom ľudia mysleli, že je z inej planéty?




Autorka fotiek: Aďka Zajíčková

29 komentárov

  1. Moc gratuluju :) Já mám s mluvením na veřejnosti opačný problém, většinou se zakoktávám a přijde mi, že říkám banality a tak osekaný myšlenky, že působím jako totální kretén. V psaní to naopak můžu všechno promyslet a smyslupně vyjádřit. Jinak citát je moc krásný, pravdivý :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem.
      A však zakoktávam sa aj ja :D alebo šušlem alebo príliš rýchlo niečo poviem, lebo chcem dostať z hlavy naraz veľa myšlienok :D

      Odstrániť
  2. Čo sa môjho prejavu týka, myslela som si, že "to mám na háku" a niečo proste odprezentujem a hotovo (myslím hlavne rôzne školské prezentácie a projekty, na verejnosti, chvalabohu, moc nevystupujem), no v poslednej dobe som na sebe odpozorovala, že mávam mini-trému aj pri tých školských veciach, a to ma rozhodne neteší. :D
    A k tej Bologni ti gratulujem! :) (a trošku tíško závidím.. ale len trošku! sľubujem! :D)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak prezentácie v škole, to je tiež utrpenie.
      K tej Bologni, asi som sa blbo vyjadrila :D to bolo len prvé miesto. Ja tam nejdem, písala som iba, že by som rada šla, ale to by som sa asi musela viac snažiť s tou esejou a nie ju zbúchať za dva dni :D

      Odstrániť
    2. Tak nabudúce sa viac snaž! :D ale nie.. len určite by to bol zaujímavý výlet.. :)
      A no.. je dosť hodín, tak mi mozog trochu vynecháva.. :D no rozhodne by som ti to dopriala :))

      Odstrániť
    3. :D Žiadne nabudúce už nebude. Je to pre stredoškolákov a ja už končím. :D:D

      Odstrániť
    4. Tak sa snaž v ďalšej súťaži, ktorej sa zúčastníš! :D

      Odstrániť
  3. Gratulujem ti :)
    Tak isto to bolo so mnou, keď som sa prvýkrát zapojila do literárnej súťaže, že som diela poslala, a potom mi to aj akosi vyšumelo z hlavy a keď prišla pozvánka na vyhodnotenie, tak som bola úplne mimo :)
    Ináč s rozprávaním je to so mnou hrozné. Strašne sa hanbím vyjadrovať sa pred cudzími ľuďmi a hanbím sa aj za svoj maďarský prízvuk. Proste viem, čo chcem povedať, v hlave to mám celé prehraté spredu aj zozadu, ale nie a nie to celé povedať nahlas a sebavedome :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty kokos, to ako keby som počula seba :D Ja sa tiež hanbím. :D A maďarský prízvuk mám aj ja, ale hlavné je, že po maďarsky neviem ani ceknúť :D

      Odstrániť
    2. Hahah :D Skúste zakryť spišský teda východniarsky prízvuk!To je tiež umenie.

      Odstrániť
  4. Ja sa neviem vôbec verejne vyjadrovať =D. Ak už sa mozog rozhodne pracovať a nevypnúť mám pocit že mi všetky zmysluplné slová vypadli. A to dokonca aj pred pár ľuďmi. Niekedy aj pri kamoške ... A tiež píšem =D takže mám pocit že u spisovateľov (prinajmenšom tých nepublikovaných) je to normálne.

    Problém býva bohužial aj s tým písaním pretože v hlave mám toho tony a zrazu keď sa to snažím dať na papier už sú tam len nejaké tie kilá =D. A stáva sa mi že ja tomu čo napíšem dokonale rozumiem ale ostatný nechápu čo tým myslím. Som na nich príliš divná =D.

    K cene gratulujem - hneď na prvý pokus to je úspech!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ostatní nechápu, lebo asi sa zle vyjadríš :D aj ja mám furt pocit, že to moje ostatní nepochopia, a preto to furt prepisujem.
      Inak je veľmi čudné, že práve autori sa nevedia vyjadrovať, práveže oni by mali mať aj širšiu slovnú zásobu a všetko :D
      Vďaka :D

      Odstrániť
    2. Áno, je to vo vyjadrovaní. Musím sa k tomu vrátiť keď už zabudnem o čom som písala a upraviť to tak aby bolo jasné o čom trepem. Ani mne nestíha ruka písať všetko takže polka zostane nevypovedaná a väčšina z nich práve prepojenie a dôvod prečo som to tam dala.

      Možno o to ide. Máme takú skvelú zásobu že nám trvá pol storočia kým vyhrabeme to správne slovo =D.

      Odstrániť
  5. Fííha, gratulujem.:)
    Ja som našťastie nemala príležitosť takto niekde rozprávať, mám celkom obavu, ako by to dopadlo.:D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Na tej fotke vyzeráš tak profesionálne s tým účesom a vystretým chrbátom :D Ja by som sa tam zrejme zhrbila a snažila by som sa schovať :D
    Inak to hodnotenie je super, niečo hentaké dostávame aj keď nám hodnotí seminárky profesor na slovenskej litike a vždy sa tvárim, že rozumie, ale používa také slová, že vôbec nerozumiem :D :D
    Inak čo sa ťa tam pýtala? Či si len čítala z toho, čo si napísala?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To len vyzerám :D ja vždy tak sedím, musím byť vystretá, lebo inak ma bolí chrbát :D
      Tak aj ja som sa tvárila, že všetkému rozumiem, ale vlastne som ani tak veľmi nechápala, čo mi chce povedať.
      Hlavné, že som vedela odpovedať. Úryvok čítala len tá, čo hodnotila, a mňa sa pýtali iba niečo na ten štýl, že vidieť, že už dlho píšem aj čítam a či im k tomu dačo poviem. Tak som povedala, odkedy píšem, že mám blog a podobné veci :D Len som nevedela, ako skončiť :D

      Odstrániť
  7. Gratulujem!! :-)

    Vieš, čo? Na tej fotke som ťa vôbec nespoznala, ale mala si krásne spravené vlasy. (Večná škoda, že moje sa nikdy nechcú do žiadneho účesu sformovať). ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem :D

      Tak ja som ani nevedela, že akú fotku mám dať hore, lebo na všetkých sa tvárim, ako keby som umierala. :D Prečo mi nenapadlo sa aspoň trochu usmiať?
      Inak ani tie moje ktovie ako nedržia, sama si ich neviem ani zapliesť :D To mi robila maminka :D:D

      Odstrániť
  8. Gratulujem! Hneď na prvý pokus, to je super, ale čo iné by sme od teba mali čakať, čo :D A je škoda, že už nemôžeš skúsiť zasúťažiť o tú cestu do Bologne, ale určite skús aj nejaké ne-stredoškolské :D
    Tiež mám dosť problém hovoriť pred cudzími ľuďmi, radšej píšem, lebo aj ja, keď hovorím, tak chcem povedať veľa vecí a vždy zo mňa nakoniec vyjde niečo, čomu tí, ktorí ma nepoznajú, nerozumejú, aj keď si myslím, že to malo zmysel :D Až potom si všimnem, že som vynechala kopu vecí =D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, všimnem si, že som vynechala kopu vecí, chcem ich dopovedať a potom to už absolútne nedáva zmysel :D

      Odstrániť
  9. jeeeeeeeeeeeej, gratulácia!!! vidíš ako super to dopadlo!!! prosím si pohľadnicu z Bologne za morálnu podporu! 8D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ale ja som nevyhrala výlet do Bologne :D Asi som to fakt blbo napísala :D Myslela som to tak, že to bola cena za prvé miesto. Ja som mala prémiu :D

      Odstrániť
  10. No ja fakt netuším, ako napíšem niečo o tejto akcii. :D Podľa mňa to nikoho v škole moc nezaujíma :D
    Ja by som im mala dačo zaspievať :D by asi umreli od rehotu :D:D:D

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Tréma je moje druhé meno, takže si viem predstaviť, ako si sa asi cítila a teším sa s tebou, že ťa tam príliš nemučili produkovaním múdrych myšlienok priamo na javisku :D A ani neviem, či som ti to vôbec povedala, ale gratulujem :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :D
      Škoda, že existuje niečo také ako tréma, bez nej by sa nám žilo oveľa lepšie :D

      Odstrániť
  12. Gratulujem! :) Tú foto som videla na fb a až teraz viem, o čo vlastne išlo. :D
    Ja som to s Bologne pochopila, takže si sa vyjadrila dobre. :D
    Och, tá tréma....poznám to aj ja. Čo je divné, kedysi ako malé decko som aj spievala pred ľuďmi jedna radosť (a vraj veľmi dobre) a chodila na Hviezdoslavov Kubín, ale postupom času to bolo len horšie. Aj obyčajné prezentácie na gympli na hocijakej hodine mi prišli ako nočná mora. Pri HK mi vyschlo v hrdle, prehĺtala som slová a triasol sa mi nielen hlas, a už poriadne nič nezaspievam plným hlasom. Nehovoriac o tom, že moje slovné vyjadrenia stojí za prd. :D
    A teraz si predstav, keď tu mám "cvičiť" anglickú konverzáciu s obyčajnými ľuďmi, ktorých stretnem...je to oveľa horšie a som dakedy rada, že viem aspoň povedať ako sa volám. Čo aj tak musím párkrát zopakovať, lebo to povedia zle a potom mám ešte väčšie nervy. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aspoň niekto :D :D
      Ja som zase ako decko vystupovala. Na dedine sme s kamoškami robievala vianočné predstavenia a podobné veci a vtedy sme z toho vôbec neboli v strese, ale teraz...

      Odstrániť
  13. tyjo gratuluju to je super jen tak dal! a hned napoprve, parada! :)

    roo.rachel.1987@gmail.com
    SOUTĚŽ O ODZNÁČKY A KNÍŽKU
    http://rachel-roo.blogspot.cz/2014/04/velka-knizko-placickova-soutez.html

    OdpovedaťOdstrániť