Nejaké tie novinky a jedna super recenzia k mojím narodkám

1. Magnet na všetky druhy chorôb
Dlhší čas som sa neozývala a veľmi ma to mrzí, ale pravdu povediac, nemala som ani chuť a ani čas. Odkedy sa začala škola, ide to u mňa dolu vodou. Máme toho veľmi veľa, ale aj tak sa nič neučím, lebo neviem, s čím by som mala začať. Okrem toho som mala týždeň virózu a tento mesiac sa na mňa nalepila ešte aj salmonelóza, za čo môžem poďakovať skvelému McDonaldu, ktorý má vraj "prísne" hygienické podmienky podľa pani doktorky a ešte aj šaláty tam vyhadzujú po štyroch hodinách, pokiaľ sa nezjedia.
Jasné, a ja som fretka.
Ako keby som nevedela, ako to chodí v reštauráciách a fast foodoch. Ehm, študujem hotelovku a mali som už prax všade možne, videla som všeličo a mnohých ľudí by zarazilo, ako to asi v takej kuchyni vyzerá naozaj. Myslím si, že na Slovensku nie je bezpečné jesť vôbec, možno tak doma. A odkedy ma chytila salmonelóza, tak som totálne paranoidná a nad každým jedlom uvažujem, akým spôsobom ho asi upravili, odkiaľ došlo a či z neho nechytím nejakú ďalšiu odpornú chorobu. To máme za to, že sem dovážame gebuziny a kašleme na domácu výrobu, ktorá bola kedysi jedinou vecou, poskytujúcou pre všetkých prácu a dostatok zdravého jedla.
Amen.

2. Mladí podnikatelia, skončili ste!
Okrem toho som sa v tom najhoršom stave musela trepať ešte aj do školy, lebo sme mali "podnikateľský
týždeň". Popárovali nás zo  všetkých piatackých tried do niekoľkých tímov a mali sme si vytvoriť vlastné reštauráčné zariadenie, urobiť k nemu podnikateľský plán, nakresliť logo, leták, natočiť reklamné spoty a okrem toho som sa dobré štyri hodiny srala s nákresom interiéru, ktorý sme si museli tiež vymyslieť. Keď sme to robili siedmi, bola to ešte celkom sranda, ale teraz to musím robiť sama (vytiahla som si vegetariánsku reštauráciu v Trenčíne) a potom to musím obhájiť na maturitách pred komisiou. Mnohí si myslia, že je jednoduché založiť si podnik, ale nie je.
Mojej škole ďakujem akurát tak za to, že som sa definitívne uistila, akým smerom sa moja kariéra nebude uberať.

3. Ako úspešne zablúdiť
Tento víkend bol fakt rušný. V piatok som bola na priateľovej stužkovej (nemám rada fernet) a v sobotu o desiatej som už ťahala na knihomoľské stretnutie do BA. Najviac som sa tešila na Moon, s ktorou sme sa po x rokoch (koľko ich bolo?) konečne stretli a dúfam, že si to ešte zopakujeme. Trochu sme ale mali
problém nájsť ďalšie dve baby, no keď sa to podarilo, spoločne sme vyrazili okupovať kníhkupectvá.
Dlho som v BA nepobudla, lebo som sa ponáhľala domov, čo je fakt škoda, lebo rada by som zostala dlhšie. Takisto ma mrzí, že neprišli E_V_E (už by si sa mohla konečne uzdraviť, nemyslíš? :D ) a Maťka. Ďalšie stretko nám už musí vyjsť.
A keďže mám dnes dvadsať rokov, včera sme sa vybrali s priateľom na Zobor. Bola to sranda, až kým sa nám akosi nevytratili zo zorného poľa značky. Potom sme zbadali nejakú rodinku a hovoríme si, však poďme za nimi, hádam by sa netrepali s takými malými deťmi cez najväčšiu džunglu.
Ha!
Terén bol taký strmý, že som sa rukami pridŕžala zeme, aby som sa nevykotila dolu. Keď sme rodinku šialencov s jačiacimi deckami nechali za sebou a konečne sa nám podarilo nájsť normálnu cestu, boli sme takí hotoví, že sme už nezisťovali, kade sa ide na vrchol a radšej sme šli dolu. A pritom to mala byť jednoduchá cesta!

4. Ach, to písanie
Som zdrvená z toho, že na písanie nemám čas. Odkedy sa začala škola, word som ani neotvorila. Vlastne iba raz, keď mi kamoška pomáhala opravovať chyby vo VZA, ale to je asi tak všetko.
Ako sa dalo čakať, mojich sedem kapitol zo V znamení rubínu (Kronika strateného impéria#2) sa mi už nepáči a mám v pláne ich prepísať, hneď ako sa mi naskytne príležitosť. Tento posledný mesiac som aspoň využila na opätovné uvažovanie nad príbehom a čo všetko by som mala spraviť preto, aby som ho zjednodušila.

Zároveň som neskutočne vďačná za všetky názory od čitateľov, ktorí sa obetovali a pustili sa do toho. Musím povedať, že ma potešili všetky vaše postrehy a bola som obzvlášť zvedavá, ako budete vnímať môj svet. Niektoré názory ma prekvapili a s inými som počítala. Stále si myslím, že je ten začiatok trochu zrýchlený a chaotický, ale ja už proste neviem, čo s ním. Toľko krát som ho prepisovala, že mi z neho šibe.

Komu patrí veľká vďaka? Určite Michelle a Simonke, som rada aj za skvelý názor od Neliss, ktorý mi dal fakt veľa a priznám sa, že som ešte vďaka nej nad veľa vecami uvažovala, ďakujem aj Kinge a všetkým ostatným.
Keďže mám tie narodky, lepší darček som si ani nemohla priať ako PRVÚ RECENZIU na V znamení ametystu, ktorú napísala Veronika na svojom blogu. Keď som to čítala, zabudla som aj dýchať. Je to neskutočný pocit, keď zistíte, že sa váš príbeh niekomu dostal pod kožu natoľko, že jeho čítaním zabil niekoľko hodín.

To je odo mňa zatiaľ všetko. Hádam sa už čoskoro pustím aj do nejakej recenzie.


10 komentárov

  1. To je tak, keď je človek rok a pol v BA a ešte stále ju nepozná :D Ale bolo fajn, nabudúce bude stretko v NZ :D
    Všetko najlepšie k narodeninám! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bolo v pohode, škoda, že som nemohla byť dlhšie. Tak ja dúfam, že tu bude ďalšie stetko. Vezmem ťa do sekáču a pôjdeme na suši! Už si jedla suši?
      Hádam sa už konečne pripoja aj Eve a Kinga :D

      Odstrániť
    2. Nie, ale vždy som to chcela skúsiť, ryby môžem tak to by bolo super :D a Hlavne keby mohli ísť aj baby, musíme to poriadne zorganizovať :D

      Odstrániť
    3. A nejako tak, aby sme mohli konečne všetky :D

      Odstrániť
  2. A vieš, že presne to isté, čo tvoja pani doktorka, mi povedal aj oco, keď som mu to spomenula? (Hej, ja sa s ocom bavím o kadečom, aj o cudzích ľuďoch, ale neohovárala som! :D) V každom prípade verím, že teraz je ti už lepšie, keď lozíž po kopcoch a flákaš sa po hlavnom meste :D S tým podnikateľským plánom ti držím palce, vážne ti to nezávidím, aj keď ja si vlastne nezávidím ani to svoje písanie bakalárky... na ktorej som stále nezačala pracovať, len tak medzi nami :D A k tomu tvojmu prepisovaniu kapitol sa nevyjadrujem, som to mohla čakať... :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je mi super, ale vraj mám stále salmonelu v sebe :D Tak už by si mohla dať odchod, chcem byť v pohode najviac, ako sa dá. Minule som sa vybrala aj behať a ledva som došla domov, som dychčala ako starý astmatik.
      Ja ti nezávidím zase bakalárku. Ak sa k nej raz dostanem, určite ešte budem poriadne nadávať :D
      Ty si tých sedem kapitol nevidela :D ver mi, potrebujú prepísať, mám pocit, ako keby to začínalo byť nudné a potrebujem to trochu oživiť - nejako lepšie a zaujímavejšie spracovať to, čo tam chcem mať.

      Odstrániť
  3. Tie choroby ti teda vôbec nezazlievam, ja som mala tento mesiac zapálené mandle, ale rýchlo som sa vyliečila =)

    No na Zobori sa dá dobre stratiť :D :D

    Ja som teraz kvôli škole len na začiatku VZA, ale zatiaľ môžem vyhlásiť, že sa mi to páči :D Aspoňže sú teraz tie prázdniny xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fúúú, madle dokážu byť špiny. Raz som mala mesiac angínu :D
      Už si sa tam stratila? Raz ma tam zoberieš.
      Dúfam, že sa ti to bude páčiť aj naďalej. :D

      Odstrániť
  4. S tými fastfoodmi máš úplnú pravdu. Na začiatku McDonaldu som v pohode jedla aj hamburgery, ale keď som z neho naposledy vracala, dala som im stop. Teraz si v McDonalde kúpim maximálne zmrzlinu a aj na tú si dávam pozor. Fastfoodom sa proste nedá veriť. Ďalej som neskutočne rada, že si mi poslala Kroniku Strateného Impéria #1, je neskutočné, že si si dokázala vymyslieť príbeh a uskutočniť ho. Aspoň mám tiež motiváciu, že aj ja by som (dúfam, možno) mohla niečo také dokázať.. Ešte som sa ani nezačala čítať, lebo mám rozčítaný Druhý krátky život Bree Tannerovej a úplne ma to k tomu ťahá. Aj ty máš kindle? Tak to je super, bála som sa, že by si ju nemala v mojom formáte :D Dosť ma niekedy serie, že niektoré dobré e-knihy nemajú vo formáte mobi.. to je zatiaľ tá nevýhoda.
    To podnikanie ti teda vôbec nezávidím, ešte že som sa dala na
    gymnázium (osemročné :P) zamerané na matiku a fyziku (super..).
    To je super, že takto chodíš na stretká :D Ja mám zatiaľ na obkukovanie kníh v kníhkupectvách sesternicu, ktorá je na to tiež taký maniak a zatiaľ mi to stačí no :D
    Ešte ohľadom tej tvojej knižky, už dávnejšie som sa ťa chcela spýtať, ale neodvážila som sa, že či by som na ňu mohla spraviť recenziu. Vedela som, že ju nechceš priveľmi publikovať a tak sa ťa pýtam tuto v komentári.
    Ďakujem ti za článok a predom za odpoveď. Tvoja čitateľka :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak hej, ja by som si niekedy aj z Mekáča dala niečo na jedenie, ale nemám odvahu. Vždy, keď idem okolo, ma chuť rýchlo prejde.
      Ešte si ani nezačala a už chceš písať recenziu? Netušíš, či ťa to bude baviť, podľa mňa bude zázrak, ak to dočítaš :D Ale recenziu napísať môžeš, to bude plus len pre mňa, ale bola by som rada, keby si sa vyvarovala nejakých veľkých spoilerov.
      S písaním ti držím palce, jediné, nad čím uvažujem teraz ja, je pokračovanie VZA. Neviem si predstaviť, kedy si na to nájdem čas.

      Ešte k tým ebookom. Práveže najviac kníh je v epub a mobi formáte a hlavne do čítačiek. Mne idú aj pdfká, ale tie sa mi v čítačke dosť sekajú, keď sa dá, ja si všetko vždy radšej prekonvertujem do mobi formátu.

      Odstrániť