Tieňolovci a devätnáste storočie... trikrát ÁNO!

Autorka: Cassandra Clare
Názov knižky: Mechanický anjel
Názov série: Pekelné stroje #1 (The Infernal Devices#1)
Počet strán: 394
Vyšlo u nás: 23. 1. 2013
Objednajte si TU

Cassandra vytvorila svet, ktorý nenápadne vtesnala do toho nášho, a pri tom máte pocit, ako keby bol stokrát väčší. V sérii Nástroje smrteľníkov sme sa zoznámili s Tieňolovcami z dvadsiateho prvého storočia. Obľúbili sme si ich charaktery a ich vtipné dialógy. Na prvom mieste bol však samotný príbeh. Čo sa zdalo obyčajné, sa postupne zmenilo na niečo nezabudnuteľné, na niečo, k čomu sa budete chcieť stále vracať. Kam sa pri tejto sérii hrabe Twilight? Stepahnie nebola ani zďaleka taká dobrá vo vytváraní akčných scén.

Spočiatku som o Pekelných strojoch dosť pochybovala. Predsa len... Tieňolovci a minulosť? Nevedela som si predstaviť, že by to mohlo byť rovnako dobré ako pôvodná séria.
Lenže bolo a vtedy som si uvedomila, že som autorku asi až príliš podcenila.

Tessa sa po smrti tety dostane do Londýna, kde chce zostať so svojím bratom a zároveň aj jedinou rodinou, ktorá jej ešte zostala. Keby vedela, aký jej život naberie smer, asi by sa ešte pred parníkom zvrtla na päte a odfrčala domov. 

Po príchode do Londýna ju čaká nepríjemné prekvapenie - a to Temné sestry, ktoré ju unesú a nútia ju naučiť sa využívať schopnosť Premeny. Tesse začínajú splývať dni do jednej veľkej škvrny plnej utrpenia a zúfalstva a jej jedinou záchranou sú knižky a ich statočné hlavné hrdinky. To sa však zmení, keď jej do izby vtrhne Tieňolovec Will a vyslobodí ju. 

Aspoň to si myslí. Jej názor sa ale rýchlo zmení po príchode do Inštitútu, kde sa dozvedá o Tieňosvete. 

Všetko sa ešte viac zhorší, keď Tessa zistí, že možno ani nie je človek, ale Dolnosveťanka. 

Prostredie starého Londýna vás pohltí neuveriteľne rýchlo. Napriek tomu, ako pochmúrne to tam kedysi vyzeralo, Cassandra vo mne vyvolala skvelý dojem a mala som chuť tam byť. Páčilo sa mi, že konečne nečítam knihu o hlúpej sedemnásťročnej babe z nášho storočia, ktorá chodí každý deň do školy a vždy rozmýšľa, ku komu si v jedálni sadne.
Veľkým plusom je originalita. Teraz nehovorím len o kombinácii devätnásteho storočia s mechanickou armádou a nadprirodzenom, ale aj o myšlienkových pochodoch postáv.
Tessa možno nevie, ako sa narába s prevodovkou, za to jej nerobí problém vyliezť z koča v šatách širších  ako moje dvere. Taktiež sa mi páčilo, ako postavy rozmýšľali. Tessa zbožňuje knihy, vie byť okúzľujúca a občas aj vtipná. Jej myšlienky sa mi zdali prekvapivo usporiadané a jasné na osobu jej veku. Žiadna naivka, ale silná hlavná postava, o ktorej vás bavilo čítať a museli ste sa dozvedieť, čo sa s ňou bude diať ďalej. Obdivujem ju, že sa po všetkom, čo sa jej stalo, nervovo nezrútila, ale vydržala a šla ďalej.

"Je mŕtva," potvrdil Jem. 

"Si si istý?" Will nemohol odtrhnúť zrak od jej tváre. Bola bledá, ale nie mŕtvolne. Žena mala ruky zložené v lone, prsty pokrčené, ale nie stuhnuté od smrti. Podišiel bližšie, dotkol sa jej tvrdého, studeného ramena. "Nuž, nereaguje na moje pokusy o romantické zblíženie," poznamenal veselšie, ako sa v skutočnosti cítil, "takže je určite mŕtva."

Dobrý príbeh sa nikdy nezaobíde bez sympatických a veľmi príťažlivých mužských postáv, nad ktorými môžeme výdatne slintať ešte aj v snoch. Herci sú pekní, ale predstavám dokonalého chlapa sa nič nevyrovná. V Mechanickom anjelovi sa stretávame hneď s dvomi takými postavami - s Willom a Jemom. Obaja sú úžasní a zároveň tak veľmi odlišní, že je ťažké rozhodnúť sa, ktorého máte radšej. Tmavovlasého, tajomného, sarkastického a protivného Will alebo otvoreného, milého a pokojného Jema? Zdá sa, že s týmito dvoma postavami nebudem mať v budúcnosti jediný problém len ja (spolieham sa na to, že Tessa sa zachová správne a bude vedieť, čo má robiť, aj keď ja budem mať v hlave prázdno).

Gabrielovi potemnela tvár: "Jestvuje vôbec niečo, čo nedokážeš obrátiť na žart?"

"Nič mi nenapadá."

"Kedysi som si myslel, že z nás budú priatelia, Will."

"Kedysi som si myslel, že som fretka," odvetil Will, "ale bol to iba ópiový sen. Vedel si, že ópium môže mať také účinky? Ja veru nie."

Určite by som mala spomenúť aj ďalšie výrazné charaktery: Charlotte, Sophie, Hanryho, Jessamine a Mortmaina s jeho mechanickou armádou. Niektorí autori si myslia, že je v poriadku vytvoriť zaujímavé hlavné postavy a na ostatné sa vykašľať. Tie sa potom v príbehu občas mihnú, aby to nevyzeralo, že je (vo väčšine prípadov) naša zamilovaná dvojica jediná na svete a všetko sa točí iba okolo nej. Cassandra vie spraviť každú postavu zaujímavú a niečim jedinečnú, kvôli čomu ste náramne zvedaví, ako sa to s nimi skončí. Jej príbehy sú napínavé, plné dobrodružstva a lásky. Robí vám problém odrhnúť sa od nich.
Vidno, že nám ešte má čo povedať a ja dúfam, že to tak bude aj v budúcnosti, pretože Mechanický anjel sa u mňa radí medzi rovnaký fenomén ako Mesto kostí alebo Vampýrska akadémia.
Nakoniec by som ešte rada pochválila preklad a už sa neviem dočkať druhej časti.

"Takže ty si Tieňolovec," začal Nate. "De Quincey mi vravel, že ste netvory."

"Spomínal to predtým, alebo potom, ako sa ťa pokúsil zjesť?" opýtal sa Will.

Odporúčanie: Pre všetkých fanúšikov Mesta kostí. Výborné charaktery, zaujímavá zápletka a tajomstvá, ktoré chcete rozlúštiť, vám nedovolia pustiť túto knižku z ruky.

5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart