RC: Päťdesiat odtieňov sivej

Autor: E L James 
Názov série: Fifty Shades
Názov knihy: Päťdesiat odtieňov sivej
Pôvodný názov: Fifty Shades of Grey
Slovenské vydanie: Albatros media 
Vyšlo u nás: 29. 10. 2012
Počet strán: 606
Knihu si môžete kúpiť TU

Keby som mala túto knihu vystihnúť jednou vetou, zrejme by znela takto: "Je to pekelná jazda, z ktorej sa neviete ešte veľmi dlho spamätať."
Chápem, prečo je taká populárna. V dnešnej dobe si čitateľ kladie vysoké nároky a čím je kniha kontroverznejšia, o to rýchlejšie sa dostane medzi najpredávanejšie tituly sveta. Zvedavosť vás núti si ju kúpiť, musíme sa dozvedieť, či je to také zvrátené, ako o tom každý hovorí, či je hrdinka naozaj  taká naivná sliepka a jej priateľ je obyčajný sadista, čo sa vyžíva vo fyzickej bolesti.
Kniha vás môže rovnako nadchnúť ako pobúriť.

Anastasia Steelová je obyčajná študentka literatúry, býva s obyčajnou spolubývajúcou, sama o sebe pokojne povie, že je nudná. Nie je na nej nič výnimočné, a predsa padne do oka bohatému sexy milionárovi Christianovi Greyovi počas interview pre školské noviny. Christian je charizmatický, uzavretý a v prvom rade musí mať všetko pod kontrolou, inak sa jeho dokonalý svet rozpadá.  Nikto však netuší, že za zákutiami svojho domu skrýva temné tajomstvo, tajomstvo, ktoré by malo nevinné panny vydesiť. (A nie, nie je to upír).
Na prvý pohľad sa kniha zdá nevinná, hovoríte si, že hádam to nie je až také zlé, ako ste počuli a nechápete, prečo to niektorých ľudí tak zaráža.
Príbeh sa vyvíja celkom dobre, ani si neuvedomíte a ste na strane sto. Všetko, čo ste sa doposiaľ dozvedeli, vnímate iba okrajovo, čakáte, kedy príde ten zlomový bod  a kniha vás šokuje. Je to ako pohybovať sa na tenkom ľade, netušíte, čo od toho naozaj môžete očakávať.
Preto som sa rozhodla zhrnúť do bodov, čo mi na knihe prekážalo alebo som sa nad tým pozastavila. Fifty Shades má svojich nadšencov a aj ľudí, ktorí touto knihou opovrhujú, ja som sa na to snažila pozerať trochu objektívnejšie.

Čítalo sa to dobre a veľmi rýchlo, čo je pri niektorých knihách problém. Obsahujú nudné pasáže, prípadne pasáže, cez ktoré sa neviete dostať a trvá vám dlhší čas, kým sa k čítaniu vrátite. Našťastie, tento problém Fifty Shades zďaleka obišiel. Autorka si ostatné chyby musela nejako vykomenzovať, za čo jej ďakujem, lebo neviem, kedy by som s čítaním skončila.

Čo sa týka dĺžky, pokojne mohla byť kniha o polovicu kratšia a vôbec by jej to neubralo na populárnosti. Obmedzená slovná zásoba a zbrklé písanie zrejme zapríčinilo, že sa dookola opakovalo  to isté a v podstate celý čas ste sa nepohli z jedného miesta.
A tie dialógy! Pýtala som sa samej seba každý deň, či to len ja som taká čudná a prekáža mi to ich oslovovanie v každej druhej priamej reči. Dokonca v jednom maily dokázali svoje mená spomenúť aj tri - štyrikrát. "Chápem ťa, Anastasia. Prečo sa so mnou nechceš rozprávať, Anastasia? Mýliš sa, Anastasia." A podobným spôsobom to pokračuje. Zrejme to malo dodať ich rozhovoru nejaký väčší efekt, ale mňa to neohúrilo. Každému bolo predsa jasné, kto sa s kým rozpráva, nemuseli neustále zakončovať priamu reč oslovením. V takej veľkej miere to na mňa  malo skôr rušivý efekt. Zbytočné plytvanie slov.
Taktiež tam boli niektoré výrazy, čo sa dosť často opakovali: "Čo by som dal za to, keby som vedel, čo si myslíš." alebo "Moja vnútorná bohyňa povedala...", "Moje podvedomie mi našepkalo...", "Nehryz si tú peru, chcem ju hrýzť ja..." A narazili ste na ne skoro v každej kapitole najmenej dvakrát. Nehovoriac o Anastasiinom červenaní sa. Do hlavy sa jej nahrnula krv tak často, že jej mala dávno vybuchnúť.

Niekde pred stredom som už mala pocit, že autorka úmyselne zabraňuje tomu, aby sa situácia nejako vyriešila. Všetky rozhovory sa končili zahovorením hlavnej témy alebo odklonením sa od nej. Ak sa rozprávala Anastasia so svojou najlepšou kamoškou, väčšinou ich rozhovor ukončila vetou: "Nie si hladná?" alebo "Nechceš čaj?" A ak niečo riešila s Christianom, k téme, ktorú chceli rozobrať, sa ani nedostali, lebo medzi nimi preskakovalo od iskier až po napätie a náboje úplne všetko. Nešetrili ani hlbokými pohľadmi a napätím v podbrušku.
Christian je typ človeka, čo vás privádza do vytrženia tak často, že je nemožné zostať s ním v jednej miestnosti dlhšie ako niekoľko hodín, ktoré strávite vzrušujúcim sexom zahrňujúcim niekoľko orgazmov.

Každý maniak, ktorí sa zrejme rozhodol pre kúpu tejto knihy, určite vedel, že bola pôvodne napísaná ako FF na Twilight. Kamarátka mi povedala, že sa jej to na Twilight nepodobalo, za to mňa veľmi rušilo, že som medzi týmito dvomi príbehmi hľadala neustále podobnosti. A našla som ich dosť. Knihy, ktoré boli pôvodne písané ako FF, by sa podľa môjho názoru nemali vôbec vydávať, aj napriek tomu, že autorka zmenila mená a čo ja viem čo ešte. Predstavte si, ako by sa asi tvárila Stephanie Meyerová, keby túto knihu čítala a dozvedela by sa, že je to FF na jej dielo. Ja by som zrejme dostala infarkt. Veď E J Jamesová spravila z Belly ešte naivnejšiu sliepku, ktorá si nechá každým skákať po hlave, a z Edwarda sa vykľuj maniak závislý na sexe, ktorí má v dome Červenú mučiareň.


Prvé veci, na ktoré sa v knihe zameriavam, sú dej a zápletka. Je mi jasné, že je to erotický román, čo pravdepodobne znamená, že bude obsahovať veľa sexuálnych scén, no to neznamená, že má byť celá kniha plytká a jednu sexuálnu scénu vystrieda za druhú nejaká iná. Nech si myslí každý, čo chce, všetci to po šesťsto stranách zunujeme. Napriek dĺžke, o vedľajších postavách ste sa v podstate nič nedozvedeli. Tvorili okrajovú líniu, mali trochu zaujať čitateľa, kým príde na rad ďalší sex a potom ešte raz sex.
Mám pocit, že si rukopis neprešiel žiadnou fázou škrtania nepotrebných scén a nezmyslov. Chceli ju iba rýchlo vydať a zarobiť si. Keby bolo na mne, rozhodne by som Fifty Shades medzi bestsellery nezapočítala.

Odporúčanie: Ak hľadáte knihu plnú sexu, kde má žena predstierať, že je Podriadená Dominujúcemu, rozhodne si ju prečítajte. Toto je totiž jediná alternatíva, kde je možné, že sa niekto ako Christian Grey zmení na normálneho chlapa.

 

Ďakujem vydavateľstvu Albatros media za poskytnutie recenzného výtlačku. 

Som späť!

Po dvoch týždňoch v Bratislave, kde som mala mizerný prístup na internet a FB mi načítalo polhodinu, som konečne doma a naplno si užívam moje skvelé pripojenie, vrátane nášho domáceho jedla. Tam, kde sme boli na praxi, chutilo všetko divne s akousi pachuťou a už mi to fááákt liezlo krkom. Aby sa však nepovedalo, boli tam aj dobré veci. Izbu sme dostali celkom obstojnú, až na to každodenné vŕtanie, ktoré sa začínalo už o ôsmej ráno a pokračovalo s výnimkou obeda robotníkov až do tretej poobede. Pred oknom sme mali lešenie, takže sme ani odostrieť nemohli, lebo nám tam stále behali.

Prvý deň nám dali na recepcii chladničku, čo som potrebovala na lieky, a tak brutálne vrčala, že sme kvôli tomu nevedeli spať a stále sa mi snívalo,  kedy zase začne vydávať tie divné zvuky, čo sa ozývali ešte aj do vedľajšej izby. Na ďalší deň nám ju našťastie vymenili. Aj kúpeľňa bola v pohode. Baby vo vedľa mali totiž náladovú sprchu, preto sme sa báli, čo vychytáme.  Tá ich striekala silnejšie a slabšie, kedy sa jej chcelo.

V našej izbe to vyzeralo ako po padnutí bomby, po troch dňoch som dokonca našla v našej, už vyššie zmieňovanej, chladničke autobusový lístok. Ako sa tam dostal? Je mi záhadou.  

Prax som si užila, len ten návrat do školy bude krutý.

Na začiatok by som asi mala spomenúť štvrtkovú premiéru Twilightu. Na praxi sme skončili o druhej a hneď potom sme sa ponáhľali na autobus do Auparku. Lístky na predstavenie sme už mali, ale aj tak sme sa neskutočne tešili ešte v stredu večer.

To by som nebola ja, keby že nevylejem polovicu koly na kabáty, na svoje topánky a neofŕkam ňou ľudí, ktorí sedeli predo mnou. Kamoška sa na mne smiala, lebo som si nevšimla, že som tých ľudí ofŕkala a namiesto ospravedlnenia som stále dookola omieľala: "Dokelu, vyliala som si kolu!"

Film bol v pohode. Niektoré časti som síce čakala, že budú trochu lepšie prepracované, hlavne to, ako sa Bella zmenila na upírku. Oni to proste zhrnuli do piatich minút a všetko bolo vyriešené. Len potom nechápem, prečo sa predošlé tri knihy neustále riešilo, či ju majú premeniť, alebo nie.

Poslednú knihu Twilightu som nedočítala, takže som nevedela, čo mám od filmu čakať, ale dozvedela som sa, že sa to má skončiť šťastne. V istom momente som takmer dostala infarkt - týkalo sa to tých posledných scén - a ja som sa skoro rozrevala. Kino nedýchalo a ja som nechápala. Drgám do kamošky: "Veď si vravela, že sa to končí šťastne!"

A došiel ďalší šok a všetko bolo v suchu. Tí tvorcovia asi nechápu, aké stavy môže mať z ich výmyslov priemerná tínedžerka.

Pre mňa bol ten deň celkom produktívny a ďalšie Vianoce prišli, keď som sa vrátila z kina na izbu v hoteli a s vypätím všetkých síl našla "veľmi špatný" signál. Objavila som ukážku na CITY OF BONES! Je pravda, že sa to načítalo asi pätnásť minút, no to mi bolo v tej chvíli jedno. Netrpezlivo som si to každých pár sekúnd púšťala. Pozrela som to prvý raz. Druhý raz a ešte aj tretí raz, kým som sa spamätala. Pravdou je, že ma to ohromilo. Nástroje smrti sú mojou obľúbenou sériou a ja som sa bála toho, že ma film sklame. Keď sa objavili prvé informácie o Jamiem, že bude hrať Jaca, hovorila som si: "Dobre, tak ten je v pohode, na Jaca, akého som si predstavovala, sa podobá." Mnoho ľudí vravelo, že sa do tej role nehodí, ale ja som mu verila a oplatilo sa. Veď to, čo sme mali šancu vidieť v  trailery, bolo nad moje očakávania. Netuším, ako to vydržím do augusta. Dúfam, že sa dočkáme aj nejakej ešte lepšej ukážky, kde sa fakt objaví aj časť zo skleníkovej scény, ako vravela Cassandra Clare v jednom rozhovore.

S tou produktívnym dňom som stále neskončila. Mnohí už trailer na Hostiteľa videli, ale keďže moje pripojenie na net bolo obmedzené, dostala som sa k nemu až po City of Bones. O ňom práveže neviem, čo si mám myslieť. Vyzerá to zaujímavo, no trailer som ukázala aj mojej spolužiačke, čo knihu nečítala a povedala, že ho vôbec nepochopila. Uvidíme, čo sa z toho vykľuje. Saoirse Ronan som si ako Melanie nepredstavovala a dosť ma prekvapilo, že ju bude hrať.

Ďalšia pecka, na ktorú sa chystám, je Warm Bodies. Nebyť Michelle, asi by som o tomto filme ani nevedela. A že ako som sa na tej ukážke smiala! Už dávno som nevidela žiadnu super komédiu a v tejto bude dokonca aj výborné obsadenie.

Aby toho nebolo málo, zavolala mi mamina, že mi došli moje vianočné darčeky. Konkrétne The Golden Lily v češtine a Modrá jako safír tiež v češtine. Dúfala som totiž, že Zelená jako smaragd vyjde už v novembri, a aby som sa rýchlo dostala k tomuto dielu, dvojku som už chcela mať prečítanú. Zostala som sklamaná, keď mi z vydavateľstva napísali, že vyjde tretí diel Drahokamov až 18.2. 2013. Moje vianočné darčeky tak zostávajú skryté ešte mesiac a ja si môžem lámať hlavu nad Gideonom a Gwendolyn.

Zároveň sa však blíži vydanie Boundless od Cyntie Hand, The Indigo Spell od Richelle Mead a Clockwork Princess od Cassandry Clare. Ja sa už vopred psychicky pripravujem.

Ako ste na tom vy?

Rudá jako rubín (The Edelstein Trilogie #1)

Autor: Kirstin Gierová

Názov knihy: Rudá jako Rubín

Názov série: Edelstein Trilogie

Vyšlo v češtine vo vydavateľstve: CooBoo

Počet strán: 334

Odkaz na GR: TU

V prvom rade by som sa rada vyjadrila k tej úvodnej vete Láska nezná čas. Čo to tam vlastne robí? Veď tej lásky tam zase toľko nebolo, séria sa iba rozbieha a v tejto časti sme mali skôr šancu oboznámiť sa s prostredím, s charaktermi a s tým, ako vlastne celé cestovanie časom s pomocou chronografu funguje. 
Gwendolyn žije s neobyčajnou rodinou vo veľkom dome v Londýne. Navštevuje strednú, je starostlivou sestrou a zvyká si na to, že je až príliš obyčajná naproti Charlotte, ktorej venuje celá ich rodina všetku pozornosť. Teta Glenda, Lady Arista a dokonca aj rodina de Villiers čakajú, že sa so Charlotte začnú diať každú chvíľu veľké veci a zapadne do starodávnej skladačky na vyriešenie hádanky celého cestovania časom. 
Autorka má celý príbeh veľmi dobre vymyslený. Spočiatku som to hodnotila na taký priemer, ktorý sa celkom dobre číta, čo sa po pár kapitolách úplne zmenilo. Bola som nadšená a aj keď sa v celej knihe toho až tak veľa neudialo, na poslednej stránke som zostala šokovaná a hľadala pokračovanie, ktoré je odo mňa asi tak ďaleko ako Vysoké Tatry. A potom má človek pokojne spať, keď nerozmýšľa nad ničím iným len nad pokračovaním tejto série. Obdivujem ju a zároveň nenávidím, lebo u mňa vyvolala veľmi silné emócie a hryziem si nechty vždy pri pomyslení na Gideona. 
A oni chcú spraviť ešte aj film, z ktorého som videla iba veľmi kratučkú ukážku a potom som si vravela: "To bude až v marci?!" Na nemecký film to teda vyzerá kvalitne, posúďte sami. 

O čom by bola super kniha, keby nemala aj dokonalé vedľajšie postavy. V tejto sa mi páčili všetky vrátane tých záporných. Kirstin ich spravila zaujímavými a jedinečnými, každú iným spôsobom. Zo začiatku sa zdalo, že sa mi budú všetky tie postavy pliesť, keď som sa dozvedela, s kým všetkým Gwendolyn býva. No nebolo to tak.

Všetko som si vedela veľmi dobre predstaviť, v knihe neboli žiadne hluché miesta, dokonca aj časti, kde vysvetľovali zložitý rodokmeň a to všetko okolo cestovania v čase, ma veľmi zaujalo a čudovala som sa, odkiaľ na to autorka prišla. Verím, že sa séria každou časťou iba zlepšuje a zlepšuje. Páčilo sa mi, ako sa spojil v príbehu dnešný život s tým minulým, sadol mi dokonca aj nesilený humor. Knižku odporúčam všetkým fanatikom, určite si ju zamilujú presne ako ja.