Anna and the French Kiss

Autor: Stephanie Perkins
Názov knihy: Polibek pro Annu
Séria: Anna and the French kiss
Vyšlo v CooBoo: 2012

Anna Oliphantová sa teší do posledného ročníka na strednej v Atlante. Má tu najlepšiu priateľku Bridge a kamaráta Topha, s ktorým chce ich vzťah posunúť na nový level.
Nanešťastie, rodičia Anny sa rozhodnú, že pôjde posledný rok študovať na internátnu školu do Paríža a tak sa Anna ocitá vo Francúzsku, vybaľuje si kufre v novej, malej izbe a snaží sa neplakať príliš nahlas, aby ju cez tenké papierové steny nezačuli ostatné decká. Život, ktorý zbožňovala, jej vzali. Jej otec, James, si myslí, že ako dcéra slávneho spisovateľa románov pre ženy by mala chodiť na lepšiu školu.


Autorka veľmi pekne opísala Paríž. Nad niektorými vetami som sa až pozastavovala a mala som pocit, že som na Anninom mieste. Už dávno som nemala šancu prečítať si o tak pekne opísanom prostredí - vo veľa knihách sú opisy nudné, zdĺhavé a zväčša ich každý z nás preskočí, lebo keď sa do knihy vžije, má aj tak vlastnú predstavu o tom svete a nemusí čítať o každom bielom dome s veľkými oknami, so sivou parapetnou doskou a muchou nalepenou na skle. Najviac sa mi asi páčil Notre Dame, vždy ma fascinovali veľké stavby a táto patrí jednoznačne medzi ne. Veľmi ma potešilo, keď som zistila, že sa o nej v knižke píše a nevedela som sa dočkať, kedy sa tam Anna pôjde pozrieť. 

Rovnako ma zaujalo aj prostredie internátnej školy. Mne osobne by sa tam celkom páčilo. Straší študenti nemali večierku, len sa museli zapísať do knihy, ak niekam odišli. Na chodbách to žilo a tak trochu mi pripadali študenti ako jedna veľká rodinka. Stephanie sa držala aj tradičného francúzskeho spôsobu stravovania. Všetci tam väčšinou jedia malé porcie a dávajú si poriadne na čas. Kým ja zjem obed za sedem minúť, im to trvá niekedy aj dve hodiny. Ale tak by to v podstate malo byť, mali by sme si jedlo vychutnať a nie jesť v zhone ako to väčšina z nás robí. K tomu pohár vína k večery, o ktorom sa hovorí, že ak ho pijete každý deň, budete žiť dlhšie.

S Annou som si začala rozumieť, hneď ako povedala, že zbožňuje filmy. Predstava, že na každom rohu máme kino a môžem doň zájsť každý večer, by sa mi fáákt pozdávala. No dobre... pri dome mám jedno kino a môžem tam chodiť, kedy chcem, ale tým parížskym kinám sa toto naše rozhodne nevyrovná a určite tam majú aj lacnejšie lístky. Tu by ma každodenná návšteva kinosály priviedla na mizinu a asi by som bývala pod mostom.

Vzťah Anny a St-Claira bol niečo ako predstierajme-že-sme-najlepší-kamoši-a-budeme-dúfať-že-sa-na-seba-nevrhneme. Oboch som ich zbožňovala a tá ich naivita, že jeden druhého nechcú, sa mi páčila. Stephanie ich vzájomné spoznávanie a zbližovanie vykreslila o čosi lepšie ako Kody v kine Shut Out. Neviem prečo, ale počas čítania som si niekoľko krát spomenula na Lissu a na tú jej naivitu. Celý príbeh bol vystavaný len na tom, aký sú Lissa a Cash slepí a nahovárajú si, že si musia od seba držať odstup.
Dôvody v tejto knihe sa mi zdali oveľa skutočnejšie a menej naivné. Anna sa v myšlienkach netajila tým, že by zo St.Claira najradšej strhala oblečenie a dalo sa vidieť, ako veľmi ho obdivuje. Rozumeli si, vždy našli spoločnú reč a ak boli v úzkych obracali sa s prosbou o pomoc na toho druhého. Úprimne, ja som Ellie (priateľku St.Claira) vôbec nepochopila. Kto by nechcel mať pre seba takého sladkého chlapca, ako bol on? Alebo sa mi zdal taký dokonalý len kvôli Anne a jej opisom?

Nesmiem zabudnúť na ostatné postavy. Spočiatku som si myslela, že najlepšou Anninou priateľkou bude Mer, ale ukázalo sa, že rozhovorov s Rashmi bolo v knihe viac. Medzi Mer a Annou sa to v ďalších kapitolách dosť zamotalo, čo ma mrzelo a nakoniec som sa náramne potešila, keď sa konečne udobrili a všetko bolo tak, ako malo byť. Amanda bola už od začiatku veľmi krutá, nenávidela som jej urážky nasmerované na účet Anny. Zrejme na ňu žiarlila, no dalo sa vidieť, že povahu potvory mala v sebe a k Davidovi by sa hodila lepšie ako Anna.
Kto chodí na záchod do vlastnej sprchy, lebo nechce vystáť frontu na chodbe?!

Knižka sa mi páčila, previedla ma oddychovou romantikou, zablúdila som do zaujímavých zákutí Paríža a iba blázon by ju odložil a išiel spať, aj keď už bola jedna hodina ráno. Nechápem, prečo som sa ku knihám od Stephanie nedostala  skôr.