Veronica Roth | Čáry života (Carve the Mark #1) | 424 strán | CooBoo | Goodreads
„To máte v Šotetu nějaký svátek, kdy chodíte navštěvovat lidi, které nemáte rádi, abyste jim trochu znepříjemnili život?“ Otřel si ze zátylku studený pot. „Jestli jo, tak já tenhle svátek neslavím. Nechte mě pracovat.“
Možno ste už niekde zachytili môj neslávny stret so sériou Divergencia. Ani nešlo o to, že by sa mi jednotka nepáčila, tá bola super, len od druhej časti to šlo dolu vodou a ďalej ako za tri kapitoly Rezistencie som sa neprebojovala. V mnohých ohľadoch sa mi Čáry života páčili viac.
Veronica v tejto knihe vytvorila naozaj originálny svet s kopou fantasy prvkov a zasadila dianie do vesmíru. Pre mňa smrteľná kombinácia. Už keď som videla obálku, povedala som si, že knihu musím mať.
Aj keď sa v nej našlo zopár miest, ktoré by sa mohli trochu upraviť a niekde to bolo s info dumpingom prehnané, chápala som autorkino nadšenie a chuť oboznámiť čitateľa s jej svetom. Niekedy aj s takými detailnými informáciami, o ktorých som nemala dojem, že ich potrebujem. Nad týmto som však prižmúrila jedno oko, predsa len bolo to zaujímavé a kniha sa čítala dobre.
Aj keď sa v nej našlo zopár miest, ktoré by sa mohli trochu upraviť a niekde to bolo s info dumpingom prehnané, chápala som autorkino nadšenie a chuť oboznámiť čitateľa s jej svetom. Niekedy aj s takými detailnými informáciami, o ktorých som nemala dojem, že ich potrebujem. Nad týmto som však prižmúrila jedno oko, predsa len bolo to zaujímavé a kniha sa čítala dobre.
Čo som ale nepredýchala, bol vzťah medzi Cyrou a Akosom. Do polovice knihy sa zdalo všetko super, postavy si k sebe postupne hľadali cestu, spoznávali sa a potom bum. Ako keby sa autorka prebudila a povedala: „Aha, však oni už mali byť dávno spolu!“, takže to skončilo pri tom, že všetko, čo sa pekne pomaly budovalo, bolo zakončené románikom, ktorý pôsobil ako totálna instalove. A to už je čo povedať, keď ju autor dokáže takto okato vytvoriť po polovičke knihy, lebo väčšinou narážam na instalove v prvých kapitolách. Takéto sklamanie som teda nečakala.
Tento obrovský a nepekný obrat mi dosť znechutil čítanie. Keď som sa s tým konečne vyrovnala (niekde pred koncom), došlo mi, že kniha je aj napriek tomu zaujímavá a stále som zvedavá na pokračovanie. Nemám nič proti vzťahu hlavných hrdinov, len neschvaľujem spôsob, akým vznikol.
Moje hodnotenie:
Rick Riordan | Prastarý meč (Magnus Chase a bohovia Ásgardu #1) | 496 strán | Fragment | Goodreads
„Povesti sú jednoducho príbehy o pravdách, ktoré sme zabudli.“
Autor série o Percy Jacksonovi nás opäť zaviedol do svojho čarovného sveta fantázie, tentoraz s postavou Magnusa Chasa. Prvky Rickovho pútavého rozprávania s využitím severskej mytológie vytvorili spolu neuveriteľnú kombináciu. Príbeh vás strhne hneď od začiatku. Postavy sršia povedomým vtipom a sarkazmom popritom, ako sa snažia zachrániť svet. Hlavný hrdina sa v mnohom podobá na Percyho a čitateľ, ktorý sa dostal aj k ostatným Rickovým knihám, si určite všimne niektoré opakujúce sa aspekty, ktoré zohrávajú v Rickových príbehoch podstatnú úlohu. Niekto práve kvôli týmto aspektom tak veľmi zbožňuje jeho knihy, niekomu môžu po čase prekážať.
Ja som sa nevedela rozhodnúť, do ktorej skupiny patrím. Pri niektorých častiach som mala pocit: „toto som už raz zažila, prečo sa to deje zase?“, ale zároveň som čítala ďalej a bola zvedavá na pokračovanie. Aj keď niektoré veci boli podobné ako pri jeho ostatných knihách, nemôžem povedať, že by sa dalo predvídať, čo sa stane, vďaka čomu je kniha taká strhujúca. Postavy sa vám postarajú o veľa zábavy.
Kniha je rozhodne oddychovým čítaním. Spestrí vám dni, trochu osvieži všednú rutinu a získate kopu nových znalostí zo severskej mytológie. Ak ste fanúšikom Rickových kníh, dostanete presne to, čo od neho čakáte.
Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA.
Čítali ste nejaké knihy od Veronicy Roth a od Ricka Riordana? Ako sa vám páčili?
Žiadne komentáre