utorok, 31. januára 2017

Zrážka knihomoľa so svetom smrteľníkov

Som knihomoľ. Autor. Večný domased. Fanúšik filmov a seriálov. Ja osobne som si nikdy nepripadala ako nudná osoba, ale očividne sa neviem vnímať objektívne, keďže už pomaly aj môj frajer sa vie zabaviť lepšie bezo mňa ako so mnou.
Uznala som, že je to kritické, aj preto som sa možno rozhodla opustiť svoje hniezdočko a vyjsť do civilizácie. Nechápte ma zle. Rada chodím von, lenže väčšinou nie je s kým a ak si môžem vybrať, či si mám nechať omrznúť zadok v nejakom járku spitá ako delo alebo si radšej pozriem seriál a prečítam knihu, tak je jasné, čo si vyberiem. Napriek tomu som sa však v sobotu vybrala na jediné miesto, kde môžu nadviazať kontakt ľudia, ktorí by sa inak zrejme v živote nestretli a nieto ešte dali do reči.
Išla som na diskotéku. (Dobre, priznávam sa, už som na jednej bola minulý rok, ale aj to asi len omylom a okrem toho som väčšinu času sedela. A bolo to v Poľsku. Perfektné svetlá, super hudba, vôbec sa tam nefajčilo a ľudia sa na seba až tak nepchali. Prišlo mi to skôr ako také luxusné posedenie pri veľmi hlasnej hudbe.) Toto však bolo iné.
Pevne som sa rozhodla, že sa zabavím ako smrteľník, až kým neprišla tá čudná neistota a v hlave sa mi nevyrojilo kopu otázok.
Kam si dám všetky veci? Nechcem si brať kabelku, veď by mi ju niekto mohol ukradnúť!
Čo ak mi niekto hodí niečo do pitia? To mám celý čas tancovať s pohárom?
Omg, a čo spravím, ak ma bude niekto cudzí chytať za zadok? Mám mu šliapnuť na nohu alebo mu dať poriadnu lakťovku do žalúdka?
Nezadusím sa cigaretovým dymom?
Čo ak sa tam nebudú dať odložiť kabáty? Čo si ho nechám na sebe?
A to NAJPODSTATNEJŠIE: Čo ak sa tam budem nudiť?!
Lebo nikto iný sa tam očividne nenudí a na moju otázku, či si tam môžem vziať knihu (keďže diskotéka na moju osemnástku bola katastrofa), som dostala iba veľmi nejasnú odpoveď v podobe rodičovského výsmechu. Pretože zatiaľ čo ja som uvažovala o tom, ako si na nej vybojujem nejaký pokojný roh, kde to všetko pretrpím, niekto normálny by zrejme uvažoval o tom, či sa triezvy dostane domov a či sa mu podarí niekoho zbaliť.

Priamo v akcii
Neviem ako vy, ale ja som netušila, že vstupné behom pár rokov tak veľmi zdraželo a to ešte nepočítam výdavky na odloženie kabáta (ha, mali šatňu!) a na drinky. Tak trochu som očakávala, že budú vyberať pomaly aj vstupné na záchod a za miesta na sedenie.
No musím uznať, kým bolo na diskotéke menej ľudí, vyzeralo to tam celkom obstojne. Dokonca nás čakala na privítanie pyramída z mafiniek, ktoré sme z nejakého dôvodu neochutnali, iba odfotili. Ráno sa však ku mne donieslo, že sa skôr používali ako strelivo a nie ako jedlo. Teta jednou schytala do ramena a chvíľu sa ešte aj čudovala, čo to bolo.
Stavím sa, že na diskotéke, kde sa ľudia ohadzujú mafinami, ste ešte neboli.
Očividne išlo o nejakú zvieraciu párty. Predstavte si ten šok, keď okolo mňa prešlo niekoľko zajačíc a tigríc a dokonca aj nejaký chalan v kostýme... ehm, neviem, čo to bolo, ale malo to dlhý chvost, za ktorý som ho v stave miernej opitosti párkrát potiahla. Teta dokonca vyhrala čelenku s tigrími ušami a dostali sme šesť tajuplne pôsobiacich poldecákov s neznámou ružovkastou tekutinou. Odhodlala som sa ochutnať ju ako prvá a, prekvapivo, bola neskutočne dobrá, aj keď doteraz netuším, čo to bolo. Istá som si len tým, že šlo o alkohol. V kombinácii s vodkou, čo som pila ešte doma, to pôsobilo dosť... nečakane.
Nasledovalo tancovanie a výskanie. V mojej predstave som sa na parkete pohybovala asi ako tí tanečníci zo Step Up, ale v skutočnosti to skôr pripomínalo mykanie postihnutej dážďovky.
Ak teda nepočítam priotrávenie cigaretovým dymom a nedostatkom kyslíka a to, že som tete roztrhla kabelku, môžem s úspechom povedať, že si to nejaká moja knihomoľská časť užila. Aspoň tá časť, ktorá je otvorená novým zážitkom. Ak totiž človek nevylezie z domu, nezjaví sa asi ani žiadna inšpirácia na príbeh. Trochu socializácie občas treba, pretože noc (ráno) som aj tak zakončila úplne šialene a netypicky. Napchávala som sa babkinou pečienkou na cibuli a pozerala som pilot Riverdale (btw, nepozerajte to, je to nuda).

Rady pre diskotékových amatérov 
Rada číslo 1: Radšej sa nikoho nepýtajte, či si môžete na diskotéku vziať knihu, pretože vás vysmeje.
Rada číslo 2: Chalan vo zvieracom kostýme nie je skutočný vlkolak. Môžete ho ťahať za chvost, koľko chcete, ale nevycerí na vás zuby, to mu skôr stiahnete nohavice.
Rada číslo 3. Dávajte si pozor na drinky, ktoré predávajú ženy v kostýmoch zajačíc.
Rada číslo 4: Nepíšte najlepšej kamoške o druhej ráno, že máte chuť na hranolčeky, lebo si o vás bude tiež myslieť, že ste blázon.
Rada číslo 5: Radšej nepíšte ani maminke, že sa brutálne bavíte.
Rada číslo 6: Snažte sa padať na stranu, na ktorej nikto nestojí.
Rada číslo 7: Nedýchajte. Hrozí otrava cigaretovým dymom.
Rada číslo 8: Nemávajte furt rukami nad hlavou, lebo to na druhý deň oľutujete.
Rada číslo 9: Nejedzte po diskotéke pečienku na cibuli.
Rada číslo 10: Ak ste naštvaní na ľudí... na celý svet, poriadne vrieskajte. Tu je to každému jedno, lebo to skoro nikto nepočuje.
Rada číslo 11: Nezačnite po diskotéke čítať knihu, lebo sa vám začnú krížiť oči a pečienka sa bude pýtať von (povolené je iba pozeranie, ale s titulkami to tiež neriskujte).

Chodievate na diskotéky? Stalo sa vám tam už niečo zaujímavé?

4 komentáre:

  1. :DDDD otázky, ktoré si položím, keď ma volajú na diskotéku zahrňujú presnejšie len pýtanie sa dookola: Kam si dám kabelku? Kam si dám mobil? Kam si dám peniaze??? tieto tri veci ma trápia najviac :D

    och ale kedysi som bola na diskotéke stále, teraz som nejako spohodlnela a už keď sa partia rozhodne, že idú niekde na párty, tak ja sa z toho stále vykrútim, lebo Košické diskotéky sú v podstate porno na parkete. teda... porno všade. Síce možno niektorým krivdím a ľudia sa tam v skutočnosti naozaj zabávajú, a hoc rada tancujem, toto nie je moja šálka kávy.
    Najstrašnejšie je to, keď ideš s partiou, tá sa niekam roztrúsi a ty tam stojíš sama ako taký puk a premýšľaš či plakať, nadávať alebo volať taxík (to tretie!) :D

    ale no pri tých radách som sa teda dosť zasmiala :DDD Aj keď pri šestke by som to zmenila - zásadne padajte na stranu, na ktorej STOJA ľudia :D radšej mäkké pristátie :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Však to! A najhoršie je, ak nemáš vrecká a ideš v sukni. Čo si to podržíš v ruke? S kabelkou sa blbo tancuje. Ale tak zatiaľ sa mi to všetko podarilo napratať do nohavíc. Mobil mám len krpatý, peňazí veľa nie je a mala som akurát doklady. Furt som sa bála, že to postrácam. Nechápem však, načo sa niečoho takého obávam, keďže tam sú stokrát opitejší ľudia, ktorí tancujú tak, že im obrovské dotykové mobily trčia až tak, že sú na pol ceste k zemi.

      Každý asi časom spohodlnie. Mňa zrejme chytila oneskorená puberta alebo čo. Lebo keď som mala osemnásť, tak som najradšej bol len doma alebo u babky na dedine a vrcholom mojej zábavy bolo cez deň futbal, ale už ani ten nehráme, lebo sa nikomu nechce.

      Uf, tak mám dojem, že táto diskotéka bola ešte celkom slušná... alebo som sa málo rozhliadala v strachu, čo uvidím. Najviac mi prekážal ten dym. Nebola tam klíma ani nič. Skapala som z toho.

      Nie, ja moju radu nezmením, lebo som padla na tetu a zničila som jej kabelu. Nechcem niekomu platiť za zničené veci. :D Takže vyhráva voľné priestranstvo. Iba sa treba naučiť padať. :D

      Odstrániť
  2. Chodievala som, keď som bola v prváku na vysokej (dovtedy ma rodičia nepustili, sparťanská výchova:(), už ma to prešlo a chodím tak raz do roka z nostalgie, aby som si pripomenula, prečo na ne tak často nechodím. :D
    Hudbu, ktorú tam hrajú, znášam len s veľmi vysokým promile v krvi a vôbec neviem, ako na ňu mám tancovať. :D Dodržiavať pitný režim je nepredstaviteľné, keďže všetko je nenormálne drahé, a to si väčšinou kupujem len čistú vodu. Keď idem s partiou vždy, VŽDY, sa niekto z partie stratí alebo sa stratím ja partii? a potom prežívam malý panický záchvat, pričom si predstavujem, ako ma teraz unesú a predajú na biele mäso. :D Môžeme sa porozprávať aj o tom, že diskotéky sú rajónom čudesných, slizkých chlapov, ktorí na teba zazerajú od baru (v lepšom prípade) alebo sa ti snažia nenápadne obtierať ich p... povedzme, panvou o zadok (v horšom prípade), pretože to, že si si chcela len zatancovať je nemysliteľné. :D A tie záchody, ak sa ti z nich nechce vracať, tak potom stojíš v rade minimálne pol hodinu... a ten vzduch tam... spotení, nadržaní ľudia + grcky + cigarety, šmakovička. Moje pľúca sa z toho spamätávajú minimálne dva dni. :D V neposlednom rade, dráma, vždy je na diskotéke alebo pred ňou nejaká dráma. Zaľúbené páry sa rozchádzajú, potom hneď na to sa podvádzajú, schádzajú, môže dôjsť aj k bitke alebo veľmi napätej slovnej prestrelke... zažila som asi všetko. Ale napriek tomu, raz za čas, keď ideš so správnymi ľuďmi, to môže byť dobré odreagovanie.. teda hovoria tak ostatní. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ja som bola teda fakt na dobrej diskotéke. Na záchodoch nebol rad a bolo tam aj veľmi čisto :D Viem to, lebo som tam spadla a nič sa na mňa neprilepilo. :D Drámu som nezažila žiadnu, na to tam hralo asi príliš hlasná hudba alebo som priskoro odišla, aby som ju videla. :D Jaj, a boli tam takí dvaja chalani v čiernom, ktorí sa na nás lepili, ale potom som sa nejako prevážila do davu, odišla som si sadnúť a keď som sa znovu vrátila, už tam neboli.
      Na počudovanie, teta zostala vždy na tom istom mieste, kde som ju nechala. :D

      Odstrániť