sobota, 28. septembra 2013

Sme zodpovední za to, čo tvoríme

Včera som mala chuť písať, ale keď som otvorila Word, nešlo to. Rozhodla som sa teda pridať článok. Pripravovala som si otázky na jeden rozhovor a akosi som sa dostala k písaniu a tomu, prečo je v dnešnej dobe tak veľa kníh. Ak si porovnáte, koľko ich u nás vyšlo pred niekoľkými rokmi a koľko dnes, je to poriadny rozdiel. Aspoň v oblasti YA. Kým pred pár rokmi som sa tešila, že vyšla nejaká kniha s fantastickou tematikou raz za tri mesiace, dnes máme na výber z oveľa väčšieho množstva. Kníhkupectvá sú preplnené a ja neviem, čo vziať skôr do ruky. 
Ale je to naozaj také dobré? Neodráža sa toto rýchle vydávanie na kvalite? 
Podľa mňa áno. 
Problém vidím v dnešnom spôsobe života. Všetko je strašne zrýchlené, ľudia nič nestíhajú a má to rovnaký vplyv aj na písanie. Autor chce rýchlo niečo vydať, zožať obrovskú slávu a zhrabnúť prachy. Ale takto to nefunguje. Veľkú úlohu zohráva trpezlivosť a ochota obetovať čas

Ľudia majú neustále pocit, že sa potrebujú zdokonaľovať... niekam sa dostať, dosiahnuť cieľ. V písaní je to rovnako. Autor ho môže odfláknuť, ale na jeho konci nemusí mať pocit, že spôsobom, akým predostrel nový svet ostatným, dosiahol svoj cieľ. Pretože tak, ako ho vnímal on, ho bude vnímať pravdepodobne aj čitateľ. Každým jedným slovom môže osobe, ktorá je zahĺbená do autorovho príbehu, zmeniť jej názor na neho. Ak sa cítil pri písaní šťastných scén znudene a myšlienkami blúdil úplne inde, ukáže sa to na jeho slovách, ktoré nás nechytia za srdce tak, ako pôvodne plánoval. 

Everybody walks past a thousand story ideas every day. The good writers are the ones who see five or six of them. Most people don’t see any.
- Orson Scott Card

Reklama a to, aby o vás a vašej tvorbe ľudia vedeli, je dôležité, ale iba dovtedy, pokým to nemá príliš veľký vplyv na vaše písanie. Človeka, ktorý je závislí od názorov čitateľov a až príliš lipne na tom, čo si o jeho príbehu budú myslieť, nepokladám za autora. Pretože taká osoba nepíše pre seba. Píše pre ľudí a pritom mnohí z nich vychvália toho autora, aj keď sa im to vlastne nepáčilo. Alebo v tom horšom prípade im povedia pravdu. Zatiaľ čo autora bude ešte polroka ťažiť tento zdrvujúci názor, čitateľ, ktorý mu ho poskytol, naň zabudne na ďalší deň. 

V tomto bode by si pravdepodobne človek píšuci pre ľudí pomyslel: „Povedal mi, že nie som dosť dobrý, končím s tým.“, lenže autor píšuci pre seba by to po nejakom čase strávil a začal rozmýšľať, ako svoj príbeh upraví tak, aby bol lepším. Pretože nezáleží na tom, koľko názorov získate, ide iba o vás, o vaše využitie voľného času. Pokiaľ to nepokladáte za správne, odrazí sa to vo vašom písaní a niekde medzi sebaľútosťou a tým, že je váš príbeh nanič, stratíte aj dôvod, pre ktorý ste s písaním začali

Don’t try to figure out what other people want to hear from you; figure out what you have to say. It’s the one and only thing you have to offer. - Barbara Kingsolver 

Prečo ste vlastne začali?
Zaujímalo by ma, ako by na túto otázku odpovedali autori. Väčšinou zrejme „mám radšej sny ako realitu“. 
Ale chcete zo svojich snov vybudovať nový svet a ukázať jeho dokonalosť ostatným takú, aká je vo vašej hlave, alebo vám ide iba o totálne sa odrezanie od života, pretože nie je taký, aký ho chcete mať?
Písanie je super na odreagovanie sa, no nestrávte nad ním zbytočne veľa času len preto, aby ste si napokon uvedomili, že nič z toho pre vás nemalo zmysel.
Tento čas vám už nikto nevráti. 

štvrtok, 26. septembra 2013

Bookworm monthly, September

Toto meme má na svedomí Simone z blogu Incredible books. Keby ste náhodou nevedeli, o koho ide, kliknite SEM.



        Penelope Douglas, Bully

Knižku mi odporučila Moonlight, za čo jej veľmi ďakujem. Určite je to jedna z najlepších NA, akú som zatiaľ čítala. Nie je to dokonalé, ale príbeh ma pohltil, mala som rada Jareda (správal sa občas ako pako, no tak sa správa v dnešnej dobe veľa ľudí) a dôležité je, že mi neliezla na nervy ani hlavná hrdinka Tate. Cítila som s nimi a aj keď som vlastne vedela, ako to všetko dopadne, nemohla som sa dočkať záverečného rozuzlenia. Odporúčam fanúšikom New Adult. 




Marie Lu, Fenomén - Knižka ma milo prekvapila. Trochu som sa obávala, keďže ide o druhý diel série a všetci vieme, ako to s nimi je, ale nakoniec sa z toho vykľula akčná jazda a skvelé dobrodružstvo na oživenie znudenej školskej atmosféry. Knižka mala zopár vecí, ktoré ma trochu zarazili (vek hlavných postáv, podivné záplavy, ktoré akosi obišli západnú Ameriku), no napriek tomu Fenomén stojí za prečítanie. 


Tehereh Mafi, Som zlomená - Priznám sa, ten začiatok ma veľmi nebavil, ale postupne sa to rozbehlo a opäť ma to pohltilo. Štýl autorky je veľmi divný a nejakú dobu mi trvá, kým si naň zvyknem. Mohla by obmedziť toľko umeleckých opisov a... vlastne všeobecne by mohla tie opisy trochu skrátiť. To však nie je dôvod, prečo ma kniha prekvapila. Dobre, budem sa tváriť, že tu žiadny bermudský trojuholník lásky nie je, lebo tie ja fakt nemusím; prečo je pre mňa kniha prekvapením? Kvôli Warnerovi. Môj názor na neho sa totiž od čítania prvej knihy úplne otočil a to sa mi veľmi pri knihách nestáva. Ak už raz niekoho neznášam, nezmení sa to. 
Preto má autorka môj obdiv. 


Melissa West, Hover - Na túto knihu som sa veľmi veľmi tešila. Gravity ma úplne pohltilo a zbožňovala som hlavné postavy. Nechýbala ani poriadna zápletka, akcia a trochu romantiky - niečo presne pre mňa. A konečne som sa dočkala aj dvojky. Zhltla som ju za dva dni. Jednotka bola síce predsa len o kúsok lepšia, ale páčilo sa mi, že sme sa dozvedeli niečo viac o Jacksonovi a o jeho planéte. Neviem si predstaviť, s čím príde autorka v záverečnej časti, ale už sa neviem dočkať. 

Kasie West, Pivot Point - Nepadla som z toho na zadok, ale páčilo sa mi to. Niečo trochu iné a zároveň rovnaké ako aj zvyšok YA. Bolo tam zopár vecí, ktoré mi vadili, no hlavné je, že na konci knihy som nemala chuť vypnúť čítačku, ale pustiť sa do pokračovania. 


M. Leighton, Down to you - Mám pocit, že by som to už s podobnými knihami mala vzdať, lebo zrejme to nebude nimi, že sa mi nepáčia, ale asi mnou. Krútila som hlavou nad uvažovaním hlavnej hrdinky a dobrá zápletka sa tam už aj črtala, len škoda, že nebola poriadne rozvinutá. Väčšinou šlo o sex a po čase ma to už prestávalo baviť. V knihe potrebujem niečo viac a táto mi nič nové nedala. 


Prečítala som biedne málo kníh, pretože sa mi nechcelo a potom som nemala čas. Ale som veľmi rada, že za posledné týždne sa ku mne nedostalo nič, čo by som sem zaradila. 

piatok, 20. septembra 2013

Marie Lu, Fenomén

Autor: Marie Lu
Názov knihy: Fenomén
Názov série: Legenda
Pôvodný názov: Prodigy (Legend#2)
Vyšlo u nás: 28. 6. 2013
Počet strán: 357
Môžete si objednať TU

June a Day prichádzajú do Las Vegas a nepredstaviteľné sa stáva skutočnosťou – Vodca Primo umiera a vlády sa ujme jeho syn Anden. Republika sa tak ocitá ešte o krok bližšie k absolútnemu chaosu. Day však zo všetkého najviac túži zachrániť svojho malého brata, a tak mu nezostáva nič iné, než sa spojiť s Patriotmi. Tí im obom sľúbia pomoc pod jednou podmienkou – Day a June musia zabiť nového Vodcu.
Zdá sa, že je to mimoriadna šanca, ako zmeniť vývoj celej Republiky. Ale June si postupne uvedomí, že Anden nie je ako jeho despotický otec. Čo ak je práve on jedinou šancou na nový začiatok? Čo ak revolúcia musí mať vyšší zmysel ako osobnú pomstu? Čo ak sa Patrioti mýlia?

Stále trvám na tom, že by kniha nemala byť rozprávaná z dvoch pohľadov. June a Daya mám síce rada, no ich zmýšľanie sa mi zdá občas až príliš rovnaké a musím sa pozerať o pár strán späť, aby som zistila, z koho pohľadu teraz vlastne čítam. 
Príbeh sa ale napriek tomu posúva výrazne dopredu. June a Day utečú k Patriotom a nemajú inú možnosť, než sa k nim pridať a súhlasiť s ich podmienkami. Patrioti pomôžu Dayovi získať brata a vybavia mu operáciu nohy iba v prípade, že im pomôže s June spáchať atentát na nového prezidenta - Andena. 

Situácia v knihe sa poriadne zamotáva. Vzťahy, ktoré sa zdali byť pevné, sa rozpadajú a priatelia sa zrazu menia na úhlavných nepriateľov. Autorka nám na začiatku naservírovala jasný obraz toho, kto stojí proti komu, ale potom sa ukáže, že je to vlastne úplne inak, ako som si myslela. 
Je to dobré. Nepredvídala som veľa vecí, za čo má kniha veľké plus. Neznášam v príbehoch predvídateľnosť - niekedy sú nimi knihy až presiaknuté. Čo je to za zápletku, ak viem hneď na začiatku, ako sa to celé skončí? Má to potom zmysel čítať?

Anden podíde bližšie k bezpečnostnému sklu. "Prečo sa mi snažíte pomôcť?" 
Narovnám sa a pozriem sa mu priamo do očí. "Pretože chcem, aby mi Republika odpustila."

Je tu aj o čosi viac romantiky. Ako som už spomínala, vzťahy sa zamotávajú a vytvárajú sa dokonca milostné trojuholníky (štvoruholníky), ktoré sú našťastie zakomponované do príbehu celkom dobre a nemala som chuť trieskať si z nich hlavu o stenu. Neverím, že to poviem, ale trochu to osviežilo príbeh. 
Akcia tiež nechýbala. Stránky mi plynuli veľmi rýchlo a pravdepodobne by som to dočítala už pred pár dňami, ale čítala som to iba v škole pod lavicou a otravní profáci mi to veľmi neuľahčovali.  

Napriek všetkým pozitívam, stále som uvažovala nad tým, ako môžu mať hlavní hrdinovia pätnásť rokov. Zdalo sa mi to proste až príliš neuveriteľné. Všetko, čo dokázali, spôsob, akým rozmýšľali. Veď ani osemnásťroční nevedia takto logicky rozmýšľať. Chápem to, vycvičená vojačka a chalan vytrénovaný životom na ulici, ale aj tak. Boli až príliš dokonalí, príliš dobrí v tom, čo robili. Deti nemajú toľko skúseností ako vojaci s dlhoročnou praxou. Ich vek mi dosť pokazil celý dojem z čítania. Neustále som sa pozastavovala nad tým, že toto by decku v živote nenapadlo. 

"Prosím?" vyšteknem. "Akú pravdu o mne povedala Tess?"
"Že si sa za posledných pár týždňov trochu zmenila, ale kdesi v hĺbke duše si stále vojačkou Republiky. Skrz-naskrz. Stále si verná tým vrahom. Už si zabudla, ako zomrela moja matka a brat? Zabudla si, kto ti vyvraždil rodinu?" 

Ďalšia vec, ktorej nerozumiem, sa týka záplav. Roztopili sa špičky ľadovcov, hladina oceánov vzrástla, veľa miest zmizlo pod vodou. Neviem, či som to zle pochopila, alebo som si nevšimla vysvetlenie, ale prekvapilo ma, že západná časť Ameriky zostala v pohode a pritom taký New York by bol počas obrovských záplav ako prvý pod vodou. Vybudovali si tam nejaké obrovské hrádze? Lebo o tých sa tam písalo, ale nie v spojený s týmto mestom, tak som zmätená. 
V knihe taktiež chýbalo zopár čiarok a uvodzoviek, ale inak som si ju užila. Dokázala ma dokonca zaujať až tak, že som sa povzniesla nad všetky moje výhrady. Som veľmi zvedavá na tretí diel.  

Odporúčanie: Pre každého, kto má rád dystopické príbehy a poriadnu akciu, ktorá vám trochu rozprúdi krv v žilách. Knižka je skvelým spôsobom na zahnanie nudy v škole alebo doma. 


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros Media

nedeľa, 8. septembra 2013

Súťaž: Zhrešte s Lyn a Moonlight

S Moon sme sa rozhodli oživiť nový školský rok. A aby sa trochu pozbierali vaše mozgové bunky, ktoré mali donedávna dovolenku, rozhodli sme sa usporiadať drabble súťaž.


Zrejme veľa z vás netuší, čo to vlastne drabble je. Ide o text, ktorý má presný počet slov (drabble = sto slov, double drabble = dvesto slov, tripple drabble = tristo slov). Môže byť o hocičom, ale dôležité je, že je kratší ako poviedka a nemusí mať ani postavy, ani dej. Zopár som ich napísala (o búrke, o jari, o vesmíre), keď som sa nudila. Zaberie to málo času a nemusíte byť zbláznení do písania, aby ste zo seba niečo vypotili. Hlavne nech to osloví čitateľa.



- Súťaž trvá: od 9. 9. do 7. 10. 2013
- Keďže je to spoločná súťaž, ktorú organizujeme s Moon, svoje práce môžete zaslať aj mne, aj jej, vďaka čomu budete mať väčšiu šancu na výhru. Budeme hodnotiť iba my dve a každá si vyberie drabble, ktorý sa jej páči najviac. Ale pozor! Tá istá osoba nemôže vyhrať na oboch našich blogoch
- Súťaž je určená iba pre Slovákov
- Text musí byť drabble alebo double drabble, čiže musí mať buď presne sto alebo presne dvesto slov
- My pre vás máme aj tému, ktorej sa treba držať: Vyberte si jeden zo siedmich smrteľných hriechov a niečo o ňom napíšte
- názov dokumentu by mal byť hriech, ktorý ste si vybrali, a vaša prezývka
- môžete nám zasielať aj doc, aj docx formáty
- Obetujte ďalších pár sekúnd života a dajte lajk na FB vydavateľstvu Albatrosmedia
- A samozrejme budeme rady, ak sa pridáte medzi GFC nasledovateľov (alebo Google+) na našich blogoch, ale nie je to podmienkou súťaže
- Svoje práce posielajte v mojej súťaži na lynvonnightlight@gmail.com. Predmet: drabble súťaž; text: vaše meno alebo prezývka, napísali ste drabble alebo double drabble; pod akým menom ste lajkli Albatrosmedia na FB


Knihu podľa vlastného výberu od vydavateľstva Albatrosmedia

Ak sa neviete rozhodnúť, tento menší zoznam by mohol pomôcť:

E. L. Jamesová:
- Päťdesiat odtieňov sivej
- Päťdesiat odtieňov temnoty
- Päťdesiat odtieňov slobody

Cynthia Handová:
- Nadpozemská  
- Zasvätená 
- Nespútaná

Lauren Oliver:
- Delírium          
- Pandemonium 
- Rekviem 

Tehereh Mafi: 
- Som roztrieštená 
- Som zlomená 

Sarah Dessen: 
- Len počúvaj 

Mary Lindseyová: 
- Črepiny duší

Sophie Jordanová: 
- Draki
- Draki: Útek
- Draki: Návrat

Thomas E. Sniegoski: 
- Padlí anjeli + Leviathan 
- Padlí anjeli 2

Marie Lu:
- Legenda
- Fenomén 

Kerstin Gierová: 
- Rudá jako rubín 
- Modrá jako safír
- Zelená jako smaragd

Meagan Spooner: 
- Ptačí zpěv 

Na ďalšie knižky sa môžete pozrieť TU

 V prípade, že je niečo nejasné, ma kontaktujte v komentároch tohto článku. 

streda, 4. septembra 2013

Tehereh Mafi: Som žijúci a dýchajúci dôkaz toho, že je príroda oficiálne v háji

Autor: Tehereh Mafi
Názov knihy: Som zlomená
Názov série: Som roztrieštená #2
Pôvodný názov: Unravel me
Vyšlo u nás: 26. 8. 2013
Počet strán: 391
Môžete si objednať TU

Juliette ušla do Bodu Omega. Je to miesto pre ľudí ako ona – pre ľudí, ktorí majú dar – zároveň to je aj hlavné stredisko odporu tých, čo sa vzbúrili. Konečne sa odpútala od nového systému, je voľná a nehrozí jej, že ju použijú ako zbraň. Konečne môže slobodne milovať Adama. No zdá sa, že Juliette sa nikdy nepodarí oslobodiť od jej smrteľného dotyku.
Ani od Warnera, ktorý chce Juliette viac, než si kedykoľvek vedela predstaviť. Prenasledovaná svojou minulosťou a vydesená svojou budúcnosťou Juliette vie, že v súčasnosti bude musieť urobiť rozhodnutia, ktoré jej zmenia život. Rozhodnutia, ktoré sa môžu týkať voľby medzi vlastným srdcom a Adamovým životom.

Mávate pri knihe pocit, že ju chvíľu zbožňujete a o päťdesiat strán si ju chcete obiť o hlavu a potom ju zase zbožňujete? 
Pretože presne takto som pochodila ja! Prvý diel si ma poriadne namotal až po polovici a rovnako to bolo aj so Som zlomená


Autorkin štýl je opäť nezvyčajný a vyráža dych. Nazvala by som ho dokonca umeleckým. Spôsob, akým Juliette všetko popisuje a vníma, je neuveriteľný a krásny, no niekedy nastali momenty, kde to už trochu preháňala a nechávala sa týmito opismi pohltiť. Občas som mala pocit, že bolo autorke ukradnuté, akým spôsobom dostane príbeh z hlavy, hlavne že bude na papieri. Tento raz by mi vôbec nevadilo, keby sa chopila svojho rukopisu a zopár viet v ňom preškrtala. 

Ďalší problém výrazne súvisí s Juliettiným vnímaním sveta a takisto sa týka hlavne prvej polovice. Juliette bola umrnčaná a rozmýšľala iba o sebe! Po čase mi začínali liezť na nervy jej neustále drísty o tom, aká je vydesená a nemá právo sa s nikým kamarátiť ani len obedovať pri stole. Tak veľmi sa utiahla do seba a fňukala, že sa mi to už zdalo trápne. 
A potom... ako keby sa prepla. Autorka možno dostala elektrický šok a pomyslela si, že čas mrnčania skončil. 
Juliette sa konečne zmenila na normálnu osobu a začala oveľa racionálnejšie uvažovať. Nie som si istá, kedy nastal tento veľký zlom, ale som zaň rada. Vďaka tomu sa totiž posunul trochu dopredu aj dej a nevedela som sa od neho odtrhnúť


Možno mrzne a možno padajú krúpy, možno sa hurikán mení na tornádo a zem sa trasie, aby uvoľnila priestor pre naše chyby.


Príbeh knihy sa prevažne odohráva v Bode Omega, v podzemnom úkryte, kde žijú ľudia s výnimočnými schopnosťami, ktorí sa rozhodli, že by bolo dobré vytvoriť rebelskú skupinu a trochu Novému systému zavariť. Čo iné by potom robilo také obrovské množstvo vojakov prichystaných bojovať za budúcnosť? 
Nebyť rebelov, zrejme by sa nudili a namiesto nabíjania pušiek a riadenia tankov by sedeli v suterénu rozpadajúceho sa domu a hrali karty. 

Mám pocit, že som sa o Novom systéme veľa nedozvedela, autorke sa asi nechcelo dopodrobna vypisovať pravidlá... nové zákony. Rafinovane ale svoju lenivosť ukryla za šokujúce zistenia a za zaujímavé postavy, o ktoré sa nedá nestarať. Teda aspoň o väčšinu z nich. Viac sa zameriava na ich nezvyčajné schopnosti, vysvetľuje ich, postupne ponúka čitateľovi informácie o tom, ako fungujú cez Juliette. Naša hlavná hrdinka mala zopár slabých chvíľok a vedela sa vyjadrovať zrozumiteľne aj v myšlienkach, neutápala sa vo vlastnom žiali a menejcennosti. 
Všetci ju opisujú ako silnú, krásnu, štíhlu, múdru a tvrdohlavú hrdinku. Vážne? Mne to tak nepripadalo. V tejto knihe sa mi až zúfalo žiadalo zahliadnuť ju aspoň raz z pohľadu niekoho iného. Niekoho, kto neopakuje stále dookola tie isté veci, len trochu pozmenené a niekoho, kto sa nerozplýva na dvoch stranách nad vlastnou sprostosťou. Presne toto som si hovorila až do posledných strán. 

"Teraz mi pripadáš iný. Všetko, čo vravíš, ma prekvapuje."
"Ako?"
"Neviem," poviem, "si pokojnejší. O niečo menej šialený."

Priznám sa, po prvej časti ma začal Adam akosi nudiť. Mala som dojem, že sa jeho charakter nijako nevyvinul. Jeho reči boli sladké a určite by som si ho zamilovala, keby stál teraz predo mnou, no neurobil ani nepovedal nič, čo by som od neho neočakávala (samozrejme na jednu šokujúcu správu, ale o tej mlčím). Proste zostal tým starým, dobre známym, Adamom a trochu ma to prestalo baviť. Autorka mu ubrala šťavu
a kus z nej vložila do Warnera
Nenávidela som ho. Bezcitný sadista vyživajúci sa v utrpení ostatných. Byť Juliette, dávno by som mu odstrelila hlavu. Lenže tak ako sa prepla Juliette z tupej naivky na tvrďasku, tak sa mi aj Warner nenápadne dostal pod kožu a zostal tam. Zostal tam, lebo zaujal aj Juliette. No zároveň som nerozumela prečo. Mala po ruke dokonalého chalana. Ale nie, ona sa musí zapliesť s ďalším. A najväčšia irónia na tom celom je, že... ach, zabudla som... to nemôžem povedať. Alebo skôr nechcem. No nevadí. Jednoducho ma to poriadne naštvalo a nadávala som, ale nemohla som prestať s čítaním. Nejako som sa nad ten šok povzniesla. Neviem si však predstaviť, čo sa stane v trojke. 
Ľúbostné trojuholníky sa nikdy nekončia dobre.  A buď si týmto autorka vykopala hlboký hrob, alebo si získa môj obdiv, ak sa jej to podarí nejako normálne vyriešiť.
Čo vážne pochybujem, ale dúfať môžem. 

Odporúčanie: Knižka sa čítala veľmi rýchlo. Napriek tomu, že som mala pomalý rozbeh, dotiahla som to do konca až príliš skoro, uvedomujúc si, že si čítanie veľmi užívam. Naposledy ma takto pohltil Vtáčí spev. Bolo tu zopár vecí, ktoré mi vadili, ale viac som si ich zamilovala, takže rozhodne odporúčam. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.