Keď tajomný Caraval... nie je až taký tajomný

Stephanie Garber | Caraval (Caraval #1) | 400 strán | Goodreads | Egmont | Martinus | Gorila

Prvá veta: Farby Scarlettiných pocitov boli ešte pestrejšie než zvyčajne. 

Okolo knihy Caraval bolo hlavne v zahraničí veľké haló. Všímala som si to ešte predtým, ako sa prvé správy o vydaní dostali do našich končín. Príbeh ma veľmi zaujal a chcela som si ho prečítať. Keďže knižka mala vyjsť aj vo vydavateľstve Egmont, rozhodla som sa počkať na slovenské vydanie a to anglické som nečítala. Lenže čoskoro pozitívne reakcie zatienilo niekoľko negatívnych. Povedala som si, že to nič neznamená, nápad vyzeral veľmi dobre a tak či tak som si knihu chcela prečítať. 

Pustila som sa do nej na dovolenke. Ako mi však strany ubúdali, moje nadšenie začalo veľmi rýchlo upadať. Nesmierne ma sklamalo, ako sa príbeh vyvíjal a na čo kládla autorka v príbehu dôraz. Cítila som sa tak trochu oklamane. Všade sa písalo o tajomnom Caravale a o dobrodružstve, ktoré postavám a tým aj čitateľom ponúkne, preto ma nepríjemne prekvapilo, keď som dostala otrepané romantické omáčky, popri ktorých sa akoby mimochodom objavili informácie o tom, čo sa deje. Kniha na mňa vôbec nepôsobila čarovne a postavy si ma ani trochu nezískali. Knihu som však dočítala hlavne preto, lebo som chcela čítať a nič iné som si na dovolenku so sebou nevzala. Dúfala som teda, že sa to zlepší, ale nezlepšilo.

O tom, ako idem vydať knihu

Ak chodievate ku mne na blog, určite ste si všimli, že písanie pre mňa vždy znamenalo veľa. Mohli ste to vidieť nielen vtedy, keď som pridávala články do rubriky Večný kolobeh písania, ale aj pri mojich častých updatoch o pokrokoch, ktoré som spravila so svojou sériou Kronika strateného impéria. 

Moja láska k písaniu sa vyvinula v období, keď som ešte ani len neuvažovala o tom, aké ťažké je publikovať knihu a uspieť s ňou. Žila som v sladkom nevedomí, v zajatí svojej fantázie. Prvé poviedky som naťukala na písacom stroji u babky v práci ako desaťročná a odvtedy som sa písania nevzdala. Moje pokusy s príbehmi som si štyri roky nechávala iba v zložkách v počítači a nikto dovtedy netušil, že píšem. Až potom mi napadlo uverejniť texty na internete. Pozbierala som si veľa názorov, viac negatívnych ako pozitívnych, tie ma však neodradili. Práve naopak. Naštudovala som si gramatické pravidlá, sledovala som písanie priamej reči, rozloženie odsekov v knihách a snažila som sa podľa toho písať aj ja. Keď ma knižný svet naplno pohltil aj vďaka blogovaniu, množstvu nových kníh a čítaniu zahraničných kníh, moja túžba uspieť ako autorka ešte vzrástla.

Ako sa vyriešila veľká záhada Tearlingu?

Erika Johansen | Osud Tearlingu (Kráľovná Tearlingu #3) | 464 strán | Goodreads | Yoli

V skratke: Podarí sa Kelsei zachrániť Tearling?

Prvá veta: Glace-Vert bol stratený ešte pred tým, ako prišla k moci Červená kráľovná.

Táto séria je niečím veľmi výnimočná. Boli chvíle, keď ma jej čítanie až tak nebavilo, no predsa som musela pokračovať, pretože celý autorkin svet, pretkaný záhadami a krvavými tajomstvami, potreboval mať nejaké uzavretie a zároveň aj vysvetlenie. Tieto záhady ma udržali pri čítaní až do konca. 

Z Kelsei sa v záverečnej časti stáva zajatec Červenej kráľovnej. Trpí v jej paláci bez zafírov a bez moci, ktorú jej poskytujú, takže nemá ani možnosť pokúsiť sa o útek. Postupne si však začne uvedomovať, že nejaká časť mágie v nej predsa len zostala – tá časť, ktorá jej ukazuje minulosť. 

Kniha je rozdelená na dve línie – prvá sa zameriava na udalosti v Kelseinej dobe a tá druhá sa sústreďuje v minulosti okolo Katie, Rowa a Williamovho syna.