Večný kolobeh písania: Nájdi si svojho betareadera (autora)


Písanie je ako obrovská záhrada posiata kvetmi a nežiaducou burinou. Nikdy neviete, kedy vás zastihne búrka slov, ktoré sa rozpršia na všetky strany a preberú k životu nápady predstavujúce doposiaľ iba semienka príbehov vo vašej hlave. 
Aj z príbehov však musíte odstrániť burinu, ktorá vám tam robí šarapatu, a nezáleží na tom, že je prekrytá listami a púčikmi tváriacimi sa ako solídna zápletka. Keď niekomu ukazujete svoju záhradu, nestrčíte mu do ruky lopatu s odkazom, aby sa prekopal k výsledku vášho záhradkárčenia. Nemá zmysel nechať ho vyhrabávať to najlepšie a najlákavejšie z útrob vášho pozemku, keď môže mať na všetko hneď pekný a jasný výhľad hneď po otvorení brány.
Rovnako je to s príbehom. Mali by sme ho pretvoriť do tej najlepšej podoby, čo sa však vzhľadom na autorovu zaujatosť voči jeho príbehu nedá. 
Preto si dnes posvietim na dôležitú prácu betareaderov. 
Neviem ako vy, ale ja si nedokážem predstaviť, že by som svoje prvé autorské pokusy vypustila na verejnosť bez filtrovania. Chyby sa stále nájdu, no aj napriek tomu sa mi spí oveľa lepšie, keď po mne zopár ľudí skontroluje príbeh a vychytá niektoré nedostatky, ako logické tak gramatické.

Čo je to betareader? 
Čitateľ, ktorý si prečíta váš rukopis a poradí vám, čo sa ešte dá zlepšiť. Zameriava sa na gramatiku, na diery v príbehu, ale aj na to, či je príbeh uveriteľný a postavy nevybočujú z charakteru. Nemusí ísť nevyhnutne o ľudí, ktorí sa profesionálne venujú editorstvu. Betareading prebieha predtým, ako sa vydá dielo. 

Som autor
Prečo je dôležité, aby po vás niekto príbeh skontroloval?
Nikto nie je dokonalý. Ak ste autor, určite ste už na to prišli. Pokiaľ nie a stále žijete vo svojej dokonalej ilúzii, že píšete úžasne bez toho, aby ste si po sebe rukopis skontrolovali vy či ho po vás prešiel niekto ďalší, nebudem vám to vyvracať. Na to sa dá povedať asi len jediné: gratulujem, ste génius! Alebo v tom horšom prípade niekto, kto v tomto smere nestojí o zlepšenie. 
S niektorými autormi je to už raz tak. Keď sa ponoria do tranzu písania, je pre nich veľmi náročné vnímať gramatiku, čiarky... vlastne čokoľvek. V tom zápale, počas ktorého ich zasiahol perfektný nápad, ho musia len rýchlo dostať z hlavy. Ak však budujú príbeh, niekedy si v záplave toľkej radosti, že vymysleli niečo super, nemusia uvedomiť dopad na príbeh ako celok. 
Práve na to sú tu betareaderi, aby vám to povedali. 
Páči sa vám scéna, ktorá nikam príbeh neposúva, nerozvíja postavy a práve naopak, všetko len spomaľuje, ale aj napriek tomu ju tam proste chcete? Ak máte dobrého betareadera, presvedčí vás, aby ste ju dali preč, a vy si po nejakom čase sami uvedomíte, ako veľmi vám pomohol. Zrejme sa budete búchať po hlave, prečo vám to nedošlo skôr, prečo vám niečo takéto uniklo. 
Povedzme, že všetci si prejdeme trápnymi situáciami, keď by sme sa najradšej tvárili, že neexistujeme. Tu je tá moja.
Moja hlavná postava z predošlej série o upíroch (hej, upíri, Twilight ma dostal, no čo) prišla do obchodu a šla si vyskúšať podprsenku, ktorú si chcela kúpiť. Ale príliš ju (mňa) zamestnalo trápne doťahovanie sa s kamarátom, ktorý tam s ňou prišiel, a ona namiesto toho, aby sa prezliekla a šla zaplatiť, si len navliekla tričko na novú podprsenku, s predavačkou sa na seba usmiali a odišla. 
Čítala som túto scénu po sebe štyrikrát a veľmi sa mi páčila, lebo sa mi zdalo, že dialógy sú vtipné a zábavné a celá tá scéna prináša do ťažkej atmosféry trochu odľahčenia. Tak ma tie dialógy pohltili, že som vôbec nepristihla moju hrdinku pri krádeži. 
Ale betreader túto chybu zbadal hneď a vďaka tomu ma ušetril veľmi nepríjemnej spätnej odozvy čitateľov. 
Stále si myslíte, že sa vám niečo podobné nemôže stať? 
Aj ja som si to myslela... kým sa to nestalo. 

Všimla som si, že veľa autorov má problém získať nejakých betareaderov. 
Takže môj tretí bod je venovaný tomu, ako sa k nejakému dostanete. 
Žijeme v dobe, ktorej vládne internet so sociálnymi sieťami. Určite vám je známe príslovie: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. V tomto prípade by sa to dalo uplatniť aj pri hľadaní betareadera. Ak ste blogeri a autori, predpokladám, že sa pohybujete v okruhu ďalších blogerov a autorov a vašimi najlepšími priateľmi sú stránky Goodreads, Facebook alebo najnovšie Instagram, kde môžete zverejňovať svoje krásne fotky kníh, aby vám ich vzápätí lajklo ďalších tisíc knižných maniakov. 
Takže v podstate všade okolo seba máte ľudí, ktorí zbožňujú príbehy, a som si istá, že väčšina z nich vôbec netuší, že píšete. Preto musíte nejako nabrať odvahu a dať o sebe vedieť. Nie však verejne v statuse, ktorý každý odignoruje, pretože okolo takých statusov prejdeme denne niekoľkokrát. Čo keby ste namiesto toho napísali priamo blogerovi, ktorý rád číta podobné príbehy, aké píšete vy? A pokiaľ je to autor, mohli by ste mu ako protislužbu poskytnúť zase svoje betareaderské služby. 
Čudovali by ste sa, koľko ochotných ľudí nájdete, ak sa trochu posnažíte.
Zdá sa vám trápne niekoho takto oslovovať? Nechcete sa znižovať k tomu, aby ste niekoho prosili o názor? 
Pokiaľ sa prekonáte a na začiatok pár čitateľov oslovíte vy, ani sa nenazdáte a čoskoro začnú oni oslovovať vás. Samozrejme, iba v tom prípade, pokiaľ váš príbeh má nejaký potenciál. Ak stále robíte veľa chýb v gramatike, viete, že ste si rukopis po sebe poriadne neopravili, s pochvalami určite nepočítajte. Betareader tu nie je na to, aby najťažšiu prácu odmakal za vás. On prichádza vtedy, keď už vy máte pocit, že viac váš príbeh nedokážete zlepšiť, ale napriek tomu niekde v pozadí cítite, že tam ešte zopár vecí nesedí. 

Pochválila vám rukopis maminka, sestra, brat alebo ocko? A vy si teraz myslíte, že ste nová Rowlingová? 
Je dobré mať podporu príbuzných, ale určite od nich neočakávajte úplne objektívny názor. Aj keby ich to nebavilo a najradšej by váš rukopis zahodili do koša, nespravia to, pretože je geneticky dané, aby vás mali radi, aby vás ochraňovali a aby vás chválili. Takže zatiaľ čo počuť od rodičov pochvaly je milé, k vydaniu knihy vás to rozhodne neposunie. Najlepšie je rukopis dať čitateľom, ktorí s vami nemajú žiadne väzby a je im jedno, či urazia vašu krehkú dušičku spisovateľa. Dobre, všetkým to jedno nie je, niektorým je dosť nepríjemné autorovi vysvetliť negatívne stránky príbehu, ale ak ho ubezpečíte, že je v poriadku, aby vám dal svoj skutočný názor, urobí to. 
Vy si v kúte poplačete, no potom sa nad tým zamyslíte a zistíte, že vlastne toto vám tam po celý čas nesedelo a treba to opraviť. 
Som čitateľ
Milujete príbehy, ale s Wordom ste si nikdy nesadli až tak, aby ste zosmolili ten vlastný? Napriek tomu však obľubujete knihy, zamýšľate sa nad zápletkou aj postavami a radi sa vŕtate v detailoch? 
Určite by ste mali skúsiť betareading. Je to výzva, otvára vám to nové dvere do knižného sveta, keď ste v podstate ešte len súčasťou zrodu nejakého dobrého príbehu. Obzvlášť je to príležitosť pre vás, pokiaľ máte hŕbu nápadov, ktoré nedokážete sami zrealizovať. 
Veľa knižných blogerov číta knižky a následne ich podrobne rozoberie v recenzii. Toto je podobná situácia, ale namiesto toho, aby ste sa sťažovali na zlý príbeh, ktorý sa už nedá opraviť, mali by ste možnosť jeden vyšperkovať a pomôcť tak autorovi v jeho ceste za vydaním. 
Pokiaľ viem, ľudia čítajú veľa nevydaných vecí (stačí zájsť na Wattpad), tak prečo trochu neuplatniť svoju šikovnosť? 
Niekedy stačí poskytnúť názor, to je všetko. Ak ovládate gramatiku, je to iba plus pre vás a, samozrejme, pre autora, ktorého príbeh čítate. 
Zrejme sa však teraz pýtate, čo by ste z toho mali, keby sa niečomu takémuto venujete. Klamať vám nejdem. Okrem dobrého pocitu z toho, že ste niekomu pomohli, a okrem nevýslovnej vďaky autora, toho zrejme veľa nedostanete, ak sa však chcete v budúcnosti uplatniť v tomto smere, každá prax sa zíde. 
Okrem toho, nikdy neviete, v akej knihe raz môže zasvietiť vaše meno pri poďakovaní. 
Ak vás niekto s podobnou ponukou osloví, určite sa toho nebojte a v prvom rade nemajte zábrany pri vyslovení skutočného názoru, aj keď nebude práve pekný. Kritika zabolí, ale v konečnom prípade len pomôže. 

Na čo som väčšinou ako autor zvedavá ja?
1. Bolo tam veľa chýb?
2. Čo si myslíš o konci?
3. Nenudil/a si sa pri čítaní?
4. Liezli ti niektoré postavy na nervy? Boli niektoré postavy zbytočné?
5. Zdali sa ti dialógy uveriteľné? 
6. Bolo to predvídateľné?
7. Pochopil/a si, o čo tam šlo?
8. Dostal/a si odpovede na svoje otázky (alebo aspoň na väčšinu z nich)?
9. Máš návrhy na nejaké úpravy?
10. Bavilo ťa to vôbec?
Autori
Máte svojich betareaderov alebo sa len chystáte niekoho osloviť? Zdá sa vám takýto druh spolupráce ako vhodný spôsob na zlepšenie vášho rukopisu?

Čitatelia
Zaujala vás možnosť niekomu pomôcť pri vylepšovaní jeho príbehu? Alebo sa už niečomu takémuto venujete? Ako sa vám spolupracuje s autormi?

Určite sa so mnou podeľte o vaše skúsenosti a názory.

12 komentárov

  1. Priznám sa, že betareadera som na svoju prvotinu nemala, čo je veľká škoda, pretože by som sa mohla takto vyvarovať mnohým nedostatkom. Nepriateľov Urdisu som v ich konečnej podobe videla len ja a vydavateľka, a keďže sme si to prechádzali už nespočetne veľa ráz, akoby sme viac nedokázali v príbehu vidieť chyby. Ja tobôž nie, keďže som to napísala, neviem objektívne zhodnotiť svoju tvorbu. Veď kto by o svojom dieťati povedal, že je škaredé?? :D

    V surovej verzii príbeh videlo množstvo ľudí, pretože som ho publikovala na Wattpad, ale povedzme si úprimne, na tom Wattpade to so spätnou odozvou nie je tak celkom super. Áno, čítajú to cudzí ľudia a píšu svoj názor, ale pri svojom príbehu som mala pocit, akoby ľudia, ktorým sa to nepáčilo a nebavilo ich to, jednoducho len prestali čítať a nezanechali ani nijaký komentár, ktorý by ma posunul niekam ďalej, pretože ma nechceli uraziť alebo čo. Alebo som mala jednoducho šťastie na zlatých čitateľov. :) Ale do budúcna sa určite chcem vyvarovať tejto chybe, a preto som aj rada, že si sa toho ujala.

    No a s tým napísaním skvelej scény, ehm... viem, o čom hovoríš. Ja som koľkokrát taká šťastná z nejakej scény, a potom prídeš ty, vyjadríš sa k nej "Zmazať!" a je po nej. Radšej sa už ani nepriznávam k tomu, ktoré sa mi páčili a ktoré naopak nie. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, to tak býva. Keď človek číta niečo stokrát po sebe, už tam tie chyby ani nevidí. Preto sa autorom ťažko opravujú vlastné rukopisy. Ich mozog si automaticky doplní správnu možnosť. :D

      myslím si, že Wattpad je podobný ako aj niektoré slovenské stránky na publikovanie príbehov. No ja som tam prestala dávať svoje kapitoly už dávno, keď som zistila, že vlastne to funguje na princípe "ty komentuj ostatným a oni budú komentovať tebe". Ak nebudeš komentovať, nikto o teba ani nezakopne.
      V blogosfére je to v podstate tiež tak, ale to skôr zo začiatku, keby tu keby človek nekomentoval, tak sa o ňom ostatní nemajú ako dozvedieť.

      Ako som spomínala, napíš k danej scéne, že táto sa ti páči a nechceš ju dať preč a možno ju s prižmúrenými očami obídem. :D

      Odstrániť
  2. Prvý diel 13 reasons nebavil ani mňa, ale dávam seriálom šancu do tretej epizódy :) Po prvom diely by som nedopozerala nikdy TWD alebo GoT :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tá scéna s neúmyselnou krádežou ma pobavila, možno by sa nakoniec dalo pracovať v rámci príbehu aj s tým, že napríklad si to postava doma uvedomí a potom môže ísť späť do obchodu a vznikne z toho ďalšia vtipná scénka :D Ale samozrejme, neviem súvislosti, čiže to len tak okrajovo.
    Súhlasím s betareadingom, hlavne od nezávislých osôb, prípadne blogerov, ktorých poznáš a rešpektuješ ich názor natoľko, že vieš, že sa v tematike vyznajú a povedia ti pravdu. Ja som síce ešte také "služby" nevyužívala, nakoľko som sa nič nesnažila vážnejšie publikovať, ale zvykla som písavať kratšie príbehy, ktoré som zverejňovala po kapitolách a pri tých som vždy mávala nejakú spätnú väzbu. Občas kritika zabolela, ale hlavne vďaka nej som sa učila a tie chyby už neopakovala. Takým najhorším prehreškom bolo pre mňa asi akoby zmena povahy postavy, kvôli niektorým dialógom a štýlu rozprávania v jednej kapitole. Ja by som si to sama neuvedomila, až tí čitatelia ma na to upozornili, že proste tá postava sa správa úplne inak, ako by človek zo začiatku čakal.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak... to bola skôr moja chyba, pretože z toho obchodu by bez platenia nemohla odísť, však by tam zrejme všetko pípalo a určite z podprsenky trčali aj nejaké visačky, ale akosi som to do toho zabudla v tom zápale zahrnúť.

      Myslím si, že potreba získať vážnejšie a ucelenejšie názory prichádza časom (ak sa tomu človek chce naďalej vážne venovať), hlavne keď autor sám cíti, že v príbehu ešte niečo nesedí, ale nevie presne čo. V tomto prípade vedia byť betareaderi veľmi nápomocní.
      Kritika zabolí každého, ale umenie je v tom, ako sa s ňou človek popasuje :D :D každý vie napísať kravinu (predsa len školské slohy máme za sebou všetci), ale nie každý vie napísať a následne vyšperkovať kvalitný príbeh.

      Inak to s tou vlastnosťou postáv som si všimla aj ja. Dokonca si to uvedomujem aj pri niektorých vydaných knihách, keď niektoré postavy akoby vybočili z charakteru. Ani nejde o to, že by mali konať nepredvídateľne, skôr sú to len nejaké podivné repliky, ktoré k nim absolútne nesedia. To sa nájde všade. Ale myslím si, že dobrý betareader takéto vycíti. Autor to vie po sebe sotva opraviť.

      Odstrániť
  4. Výborný článek :) Já jsem jednou byla beta-reader, měla jsem to štěstí číst mezi prvními Dračí princeznu od Elišky Richterové :) A bavila mě kniha samotná i to, že jsem mohla povzbudit autorku k dalšímu psaní :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hej, to si tuším spomínam na tvoju recenziu. O knižke som počula už aj predtým, ale ešte som nemala možnosť ju čítať.
      Ďakujem :)

      Odstrániť
  5. No ja mám síce tých readerov, ale neviem, či by som ich nazvala aj beta-readermi :D Akože ty mi síce posielaš poznámky, ale nikdy som sa ťa na žiadne veci nepýtala :D A nepýtam sa ich ani Sue, ani Nel :D Ale je pravdou, že ja k tomu svojmu dielu nepristupujem až s takou vážnosťou - síce pri ňom trávim hodiny a hodiny (a celé životy), lenže nezdá sa mi, že by to niekam smerovalo, takže to riešim menej ako ty. V každom prípade verím, že až toto dielo opustím a pustím sa do niečoho nového, pokúsim sa to urobiť správne a napísať niečo, za čo sa nebudem hanbiť :D :D A rozhodne sa teším na svoj ďalší beta-reading, lebo už ma z VZA 2.0 a VZR tak dlho naťahuješ, že to prestáva byť zdravé. Ja už chcem čítať!!! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja mám readerov a povedala by som, že aj betareaderov. :D :D Tak minimálne ty a Aďa a Simi mi zvyknete dosť veľa vecí povedať, že čo by som si mala opraviť, takže vás počítam medzi betareaderov. :D :D Ale zase nemôžem povedať, že by mi nepomohli aj ostatní, niekedy stačia aj názory. Ak sa veľa ľudí zhoduje v tom, že im prekáža nejaký nedostatok, tak s tým sa tiež dá pracovať. Upraviť to a tak. Pokiaľ to teda nie je niečo veľmi podstatné pre príbeh a nezbúralo by mi to základy.

      Mohla si sa pýtať, nabudúce ti ich napíšem sama od seba :D :D

      Podľa mňa nemáš dôvod sa hanbiť ani za Nemŕtvych. Je to super a už si tak ďaleko, až je to neuveriteľné. Ja len ticho závidím v kúte, že píšem ako slimák. :D
      Ja nikoho nenaťahujem, ale tak keď furt mi do toho niečo príde, mám nervy kvôli školy a tak... ja sa vtedy na písaniu neviem sústrediť. A posledné tri roky to bolo riadne na prd. Vedela som poriadne písať len v lete. :(

      Odstrániť
    2. Ale tak teraz, keď už si na konci školy, sa to určite zlepší... Ak si teda nájdeš prácu, ktorá ti v tom nebude brániť, eh :D Ale to hádam nie!

      A ja sa za nich nehanbím, len som si vedomá tých nedostatkov a že by to nikdy neuspelo v šírom svete :D No to mi nebráni v tom, aby som svoj príbeh, svoj svet a svoje postavy zbožňovala a asi ich budem zbožňovať do konca života :D

      Odstrániť
  6. Napísala som knihu, no môj problém je ten, že si neverím. Mám kritika, ktorý mi povie pravdu, takže som rada. Nebudete tvrdiť, že je to úžasné, ak to také nebude. Myslím si, že klamanie autorovi o rukopise môže len uškodiť. Viem, že rodina nechce danej osobe ublížiť, no tým, že nepovedia vlastný názor, môžu situáciu veľmi zhoršiť. Preto som to nedala čítať rodine :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ani ja som to nikomu nedala. Povedala som maminke, že si to môže prečítať, ak mi to niekto vydá. :D Čo podľa mňa nebude nikdy pri mojom šťastí, ale tak čo no. :D :D
      Pozitívny názor vždy poteší (aj od rodiny), ale ide o to, že ak autor napíše nejakú prvotinu a ešte sa "vo veciach" ani poriadne nevyzná, tak je tam len malá šanca, že daný rukopis je fakt super a nepotrebuje úpravy.

      Odstrániť