Časopis The Student

Tentoraz vám prinášam trochu netradičnejší článok zameraný na časopis The Student. Ako už vypovedá samotný názov, časopis je primárne určený pre študentov, no verím, že by si v ňom našli to svoje i ostatní. Od rád o tom, ako zvládať stres, až po super tipy na dovolenky tú nájdete veľmi pestrý výber. Ja osobne oceňujem, že časopis nie je plný negativity a klebiet o celebritách. Práve naopak. Obsahuje všetko, čo by mohlo študenta zaujímať. 

Čo dostanete: 

1. Články na rôzne aktuálne a zároveň zaujímavé témy

2. Tipy na filmy, knihy, hudbu, recepty, gadgety, výlety (v zahraničí aj na Slovensku)

3. Rady, ako myslieť pozitívne, ako si zlepšiť pamäť, ako posilniť mozog

4. Informácie o športoch

5. Rozhovory so zahraničnými študentmi

6. Rozhovory so známymi osobnosťami, ktoré porozprávajú niečo o svojich skúsenostiach

7. Informácie o vysokých školách

A mnoho, mnoho ďalšieho...

Leigh Bardugo | Světlo a stíny

Leigh Bardugo | Světlo a stíny (Griša #1) | 312 strán | Goodreads | Fragment

V skratke: Alina zistí, že je svetlonoska, vďaka čomu sa jej život od základov zmení. 

Prvá veta: Služebnictvo jim říkalo malenčiki, maličcí duchové, protože byli ze všech nejmenší a nejmladší a protože se vévodovým palácem míhali jak pisklavé přeludy.

Na Grišu som čítala niekoľko protikladných názorov predtým, ako som sa do nej pustila. Možno by som tejto sérii nedala šancu vôbec, keby autorka nenapísala Six of Crows, čo si chcem tiež prečítať, ale povedala som si, že pôjdem pekne po poriadku.

Vôbec to neľutujem.

Aj keď je Griša plná klišé, autorkin talent pútavo vyrozprávať príbeh sa určite nezaprie. Vytvorila komplexný a veľmi zaujímavý svet, poprepletaný niekoľkými ohranými zápletkami a, samozrejme, nesmel v ňom chýbať ani milostný trojuholník. Alina je vyvolená, má zachrániť krajinu pred skazou, musí sa však najprv naučiť, ako svoje schopnosti ovládať, v čom jej pomôže práve Darkling (Temnyj). Krásavec, po ktorom hlavná hrdinka slintá už od začiatku. No čo jej najlepší kamarát z detstva? Po ňom slintala, kým neprišiel na scénu Darkling.

Čo z tohto klišé mixu môže vzniknúť? Povedala by som, že nič dobré... a veru...

Večný kolobeh písania: V autorovej hlave alebo ako pochybnosti zabíjajú dobrý príbeh

Som si istá, že nejeden autor sa už stretol s pochybnosťami, s nedostatkom sebadôvery a aj s nedôverou ostatných. 

Buďme realisti. Žijeme na Slovensku, kde malo to šťastie uživiť sa písaním iba niekoľko vyvolených, takže ak chce uspieť nový neznámy autor, v podstate preto musí spraviť nemožné. Začnime s tým, že je neskutočne ťažké dať o sebe vôbec vedieť čitateľom. Ak aj o autorovi vedia, nie je zaručené, že ich zaujme to, čo píše. Ďalej sú tu vydavateľstvá, od ktorých im pekne po poradí chodia odmietnutia a oni s každým ďalším odmietnutím majú chuť poddať sa tomu zžieravému pocitu pochybnosti. Možno nie som vôbec dobrý. Nemám talent. Neviem písať. V živote nič nevydám. Každý ma len vysmeje, že som chcel uspieť v niečom, čo je aj tak nedocenené. 

Večný kolobeh písania: Nájdi si svojho betareadera (autora)

Písanie je ako obrovská záhrada posiata kvetmi a nežiaducou burinou. Nikdy neviete, kedy vás zastihne búrka slov, ktoré sa rozpršia na všetky strany a preberú k životu nápady predstavujúce doposiaľ iba semienka príbehov vo vašej hlave. 

Aj z príbehov však musíte odstrániť burinu, ktorá vám tam robí šarapatu, a nezáleží na tom, že je prekrytá listami a púčikmi tváriacimi sa ako solídna zápletka. Keď niekomu ukazujete svoju záhradu, nestrčíte mu do ruky lopatu s odkazom, aby sa prekopal k výsledku vášho záhradkárčenia. Nemá zmysel nechať ho vyhrabávať to najlepšie a najlákavejšie z útrob vášho pozemku, keď môže mať na všetko hneď pekný a jasný výhľad hneď po otvorení brány.

Rovnako je to s príbehom. Mali by sme ho pretvoriť do tej najlepšej podoby, čo sa však vzhľadom na autorovu zaujatosť voči jeho príbehu nedá. 

Preto si dnes posvietim na dôležitú prácu betareaderov. 

Neviem ako vy, ale ja si nedokážem predstaviť, že by som svoje prvé autorské pokusy vypustila na verejnosť bez filtrovania. Chyby sa stále nájdu, no aj napriek tomu sa mi spí oveľa lepšie, keď po mne zopár ľudí skontroluje príbeh a vychytá niektoré nedostatky, ako logické tak gramatické.