A. G. Howard | Šepotání

A. G. Howard | Šepotání | Splintered #1 | 415 strán | CooBoo | Albatrosmedia | Goodreads | Martinus |  Gorila | Knihcentrum.sk

Prvá veta: Brouky jsem začala sbírat, už když mi bylo jedenáct. 

Alyssa je čudná. Zbiera hmyz, z ktorého si robí akési mozaiky, len aby ho umlčala, rozprávajú sa s ňou aj rastliny a neustále má pocit, že ju niekto sleduje, či už v bdelom stave, alebo počas spánku. Keďže jej mama skončí kvôli podobným problémom v blázinci, je jasné, že sa Alyssa obáva o svoj zdravý rozum. To sa ale zmení, keď zistí, že všetko, čo vidí a počuje, je skutočné. Pochádza totiž z rodiny Alice Liddellovej, ale na rozdiel od nej, Krajina zázrakov, do ktorej sa dostane, sa v mnohých veciach odlišuje od fantastického sveta v knižke Lewisa Carrolla. Na jej nebezpečnej ceste po novom svete ju sprevádzajú najlepší kamarát Zach a kamarát z detstva Morfeus. Podarí sa jej zrušiť rodinnú kliatbu? Dostane sa vôbec z podivnej krajiny plnej nástrah domov?

Nikdy som veľmi nerozmýšľala o čítaní tejto knižky. Priznám sa, že keď som o nej počula prvýkrát, myslela som si, že je to FF pre fanúšikov Alice z Krajiny zázrakov, ktorú ja veľmi nemusím. Príbeh od Carrolla som nikdy nečítala a pri filmovom spracovaní som v polovičke zaspala. Nejako som sa nevedela zmieriť so všetkými tými čudnými vecami, čo sa tam diali. 

Pár ľudí ma však na Šepotání dlhšie nahováralo, tak som si povedala, že vyskúšať niečo nové mi určite neublíži. Som za to čiastočne rada, pretože mi toto nové spracovanie ukázalo, že Krajina zázrakov z iného uhla pohľadu môže zaujať niekoho, kto to s pôvodným príbehom definitívne vzdal už dávno. 

Dej je veľmi dobre premyslený a prepracovaný, to sa mi páčilo asi najviac. Ako som čítala, na každej vete sa dalo vidieť, že ju autorka dobre zvážila. Žiadne slovo tam nebolo navyše a stránky plynuli veľmi rýchlo. Zo začiatku ma v čítaní posúvala ďalej hlavne Alyssa, jej divné záľuby a zmýšľanie. Bola to veľmi netypická hrdinka a po skončení kapitol som sa neustále tešila, čím ma ešte prekvapí. 

Niekde uprostred knihy sa moja pozornosť viac sústredila na Morfea. Autorka ho opísala veľmi dobre, ale tie moje predstavy mi stále nedokázali ukázať jeho úplnú podobu. Napriek tomu ma pohltila jeho tajomnosť a aký dokázal byť v niektorých chvíľach náladový. V jednom okamihu bol milý a v tom ďalšom sa správal ako najväčší nepriateľ. Trochu ma to miatlo, potrebovala som vedieť, čo má za lubom. 

Ako tretieho spomeniem Zacha, pretože sa na mojom rebríčku obľúbených postáv nachádza najnižšie. Poviem len, že to bol fajn priateľ a v mojich očiach predstavoval tak trochu puto s realitou. Alyssa bola divná, Morfeus divnejší a celé Krajina zázrakov bola na hlavu. Zach sa mi zdal jediný normálny. Má môj obdiv za to, ako dobre všetko zvládal... no niekedy to bolo asi až príliš dobre. 

V knihe pre mňa boli najdôležitejšie postavy, ich rozvíjanie a postup v deji. Ak ide o samotnú krajinu, s tou som mala trochu problém. Autorka ju vystavala výborne, to áno, ale dosť som sa v niektorých veciach strácala. Neviem... je dôležité, aby som poznala pôvodný príbeh na to, aby som mohla úplne pochopiť tento? Nie som si istá. 

Tie intrigy, naháňačky a zápletky išli často mimo mňa. Pre mňa to bolo kameňom úrazu, pretože postavy, ktoré som si obľúbila, boli vložené do sveta, ktorému som nerozumela. Som fanúšik fantasy príbehov. Zbožňujem high fantasy a keď dá autor priestor svoje predstavivosti, ale pri čítaní tejto knihy som mala často dojem, že si autorka nedala žiadne hranice a mohlo sa tam stať čokoľvek. Práve to mi zrejme vadilo. Každý nový svet by mal mať nejaké hranice, a keď sa prekonajú, musí to mať poriadne odôvodnenie a malo by ma to šokovať. V Krajine zázrakov sa dialo všetko za hranicami fantázie – alebo aspoň ja som to tak vnímala. 

Videla som zopár názorov, aj pozitívnych, aj negatívnych a postrehla som, že dosť veľa čitateľov ofrflalo milostný trojuholník. U mňa to bolo presne naopak. To, čo sa dialo v zázračnej krajine ma až tak nezaujímalo, a viac som sa sústredila práve na vývoj milostného života postáv. Pri posledných stranách bol pre mňa jediným „pútačom“, ktorý ma posúval dopredu. 

Napokon by som chcela ešte pochváliť obálku knižky a písmo. Je zelené! A na začiatku kapitol sú pekné zelené ornamenty, čo je tiež super. Pri čítaní sa mi často diala taká sranda, že namiesto toho, aby som videla písmenká zelené, farba sa mi zmenila na čiernu a musela som dlhšie žmúriť, kým zase zozelenali. Očividne nie je divný iba príbeh, ale moja chorá hlava. 

Odporúčanie: Je to výborne napísaná kniha a čitateľa si dokáže získať svojou bizarnosťou a nečakanými zvratmi. Postavy mi prirástli k srdcu, no hneď ako Alyssa vkročila do Krajiny zázrakov, všetko sa podľa mňa začalo rozpadať a v hlave som mala totálny bordel z toho, čo sa tam občas dialo. Pripadala som si, ako by som za autorkou nestíhala, aj keď som sa snažila. Asi je táto kniha určená hlavne pre fanúšikov Alice z Krajiny zázrakov. Tí ostatní čitatelia sa budú väčšinou kĺzať po povrchu a zrejme sa, tak ako ja, budú nad niektorými vecami zamýšľať trochu dlhšie. Za prečítanie to však určite stojí. Ak ste znudení kvôli všetkým titulom na jedno kopyto, tento vám určite zasvieti na poličke s knižkami.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia