Alexandra Bracken | Pasažérka

Alexandra Brackenová | Pasažérka (Passenger#1) | 408 strán | CooBoo | Goodreads | Knihcentrum | Martinus | Gorila

Prvá veta: Když stoupali výš a dál od klikatících se pěšin vedoucích do okolních vesnic, otevřel se jim svět ve své nejčistší podobě – tichý, starobylý, tajemný.

Myslím si, že cestovanie v čase je témou, ktorá si získa pozornosť u väčšiny čitateľov. Minimálne ja poriadne zbystrím, keď sa dopočujem o takejto knihe. Najviac si ma zatiaľ získalo spracovanie série od Kerstin Gierovej – Drahokamy. 

Vyrovná sa jej nové dielo z pera Alexandry Brackenovej? 

Príbeh je zachytený z pohľadu Etty a Nicholasa. Etta je výnimočná huslistka zo súčasnosti, ktorá by si ani vo svojich najbizarnejších snoch nepredstavovala, že by mohla cestovať v čase. Preto, keď ju záhadná Sophia prestrčí cez bránu a spoločne sa objavia na pirátskej lodi v roku 1776, Etta sa bude myslieť, že jej asi preskočilo.

Nicholas je pirát pochádzajúci z rodiny cestovateľov v čase. Nechce však byť súčasťou rodinných intríg a bojov o moc, jeho hlavným cieľom je zaobstarať si vlastnú pirátsku loď. To však ešte netuší, ako sa mu život obráti naruby, keď sa objaví Etta. 

Medzi Nicholasom a Ettou preskočí iskrička príťažlivosti, ktorá počas knihy každou kapitolou iba narastá. Ich vzájomným sympatiám zrejme nepomôže ani to, že sa spoločne vyberú na honbu naprieč časom, aby pre vodcu cestovateľov získali stratený astroláb.

Povedala by som, že prvé kapitoly knihy Pasažérka pôsobia na čitateľa značne mätúco. Trochu som mala problém s tým, ako autorka opísala niektoré scény, obzvlášť tie akčné. Akosi som si nevedela spraviť poriadok v tom, čo sa dialo. Ten počiatočný chaos sa však po dvoch kapitolách ustálil a konečne sa mi podarilo naozaj vnímať atmosféru knihy, ktorá bola veľmi výnimočná. 

Cestovanie v čase so sebou prináša neobmedzené možnosti bádania, autorka mohla preskúmať ktorékoľvek zákutia sveta a v podstate v hociktorom období, čo aj značne využila. Veľkým plusom príbehu bolo to, kde sa väčšinu času odohrával.

Ať už cestoval Nicholas kamkoli a kdykoli, narážel na barvu své kůže jako na neviditelný plot, který se dá obejít jen těžko, pokud vůbec.

Opisy boli podané veľmi živo a presvedčivo. Prostredníctvom Pasažérky som sa zatúlala na miesta ako Bhután, Kambodža či Damask. Netypickosť prostredia moje čítanie príjemne osviežila a nútilo ma to pokračovať ďalej. 

Postavy a samotná zápletka sú však už trochu iná kategória. Ak mám pravdu povedať, Etta a Nicholas si ma nezískali. Etta mi neprekážala, no nemala som ju ani v láske a tým pádom mi až tak nezáležalo na tom, čo sa s ňou stane. Prišla mi veľmi priemerná a vlastne nie je to nič, čo by sme tu zatiaľ nemali. 

Nicholas bol veľmi podobný prípad. Ani on si ma, bohužiaľ, nezískal a pri ňom mi už občas aj liezli na nervy niektoré tie jeho narážky a nenápadné poznámky, z ktorých som si vydedukovala len jedno: ľutoval sa. Čitateľom nezabúdal pravidelne pripomínať, aké to má všetko v živote ťažké, aké má nevýhodné postavenie, ako si ho nevážia... Niekto s tým možno nemal problém, ale ja hej, pretože nemám rada hrdinov, ktorí neustále plačú nad svojím neprajným osudom (i keď aj takých potrebujeme). Chápem, že vzhľadom na obdobie, v ktorom žil, to asi bolo normálne a nemala by som nad tým toľko krútiť hlavou, no v tom období to mali rovnako ťažké aj ženy a pri takej Sophii alebo Ette som si podobné ľútostivé poznámky nevšimla. 

Postavy a zápletku pokladám celkovo za slabšiu stránku knihy. Prišlo mi to, že najpodstatnejší bol vzťah Etty a Nicholasa a všetko ostatné bolo druhoradé. Vedľajšie postavy sa zjavovali len na to, aby protagonistom trochu znepríjemnili situáciu alebo im hodili nejaké omrvinky, ktoré by im pomohli pri hľadaní astrolábu. Všetko sa preplietalo s romantickou líniou, s ktorou inak nemám problém (ja som vážne veľkým fanúšikom romantiky), pokiaľ teda neutrpí príbeh.

V hlavě si začala skládat mozaiku situace, jako by četla z not neznámou skladbu.

Keď som po polovici mala dojem, že sa tam vedľajšie postavy zjavovali len na to, aby umelo vytvorili konflikt, tušila som, že niekde nastal problém. 

Keďže som si hrdinov neobľúbila, knižka sa mi čítala trochu ťažšie a trvalo mi to dlho. Nemala som potrebu sa k nej vracať. Úprimne? Na to, aké mal príbeh ohlasy, som čakala niečo viac. Aj napriek tomu koncu nemám dojem, že by sa mi chcelo púšťať do dvojky. 

Kniha, ktorú hodnotím plným počtom hviezdičiek, by ma mala chytiť aj počas obdobia, keď sa mi vôbec nechce čítať. Práve teraz mám chuť na čítanie, konečne po dlhom čase, ale knihe Pasažérka chýbala veľká iskra, ktorá by vo mne vzbudila záujem o všetko, čo sa v príbehu dialo. Napriek tomu som rada, že som dostala šancu prečítať si to. Miesta, po ktorých hlavné postavy chodili, pôsobili očarujúco a už len kvôli nim sa čítanie oplatilo. 

Zhrnutie: Všetko okrem prostredia mi prišlo na tejto knihe priemerné. Ak však máte radi pekný romantický príbeh a občasné dávky napätia, ktoré vám autorka podáva počas celej knihy, aby ste náhodou na púti za astrolábom nezaspali, toto je pre vás to pravé.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu ALBATROS MEDIA