Sabaa Tahir | Iskra v popole - Lyn_von

Prvá veta: Môj starší brat prišiel domov za tmy, pár hodín pred úsvitom, keď aj duchovia odpočívajú.

O knihe Iskra v popole sa toho už po internete veľa našuškalo a chystala som sa ňu nejaký ten čas. Keď som však zistila, že sa bude prekladať, počkala som si, zvedavá na preklad.

Na začiatok tu máme opäť klasiku. Ríša je rozdelená v podstate do niekoľkých tried. Sú tu nebezpečné masky, ktoré nemajú problém vám pri stretnutí odťať hlavu za to, že ste si kýchli alebo sa nadýchli, potom sú tu učenci, otroci a lovná zver, a hnutie odporu, ktoré chce spraviť fašírku asi zo všetkých občanov Ríše. Príbeh určite je nie pre žiadne bábovky. Nájdete tu veľa krvi, nespravodlivosť, brutálne tresty a pristihnete sa pri tom, že otvárate dokorán ústa, keď postavy spravia niečo totálne šialené, až nemysliteľné. Kniha nie je vyrozprávaná iba z jedného pohľadu, tentoraz získavame náhľad prostredníctvom Laie spomedzi učencov, ktorá je však zároveň tak trochu členkou hnutia odporu, a čitateľ si užije aj výlet do hlavy nebezpečného bojovníka so svedomím, Eliáša.

Keď masky unesú Lainho brata a zabijú jej starých rodičov, je nútená vyhľadať pomoc u hnutia odporu, pretože sama brata vyslobodiť nedokáže. Čo všetko však pre jeho aj svoju záchranu musí urobiť?

Eliáš sa, naopak, stretáva s inými problémami v Černomúre – v škole pre obávané masky.

„Čo to hovoríš? Mám vari ľutovať učencov? Mám ich považovať za rovnocenných? Podrobili sme si ich a teraz im vládneme. Taký je svet.“

Jeho plán utiecť z Ríše však nejde úplne podľa plánu, keďže Ríša bude čoskoro potrebovať nového cisára a nikto iný na to nie je vhodnejší kandidát ako masky v škole. Lenže to si vyžaduje skúšku. Eliáš túži iba po slobode, ale udalosti sa zvrtnú natoľko, že už ani poriadne nebude vedieť, čo sa od neho očakáva a kde je vlastne jeho miesto.

Kto prežije a kto zomrie?

Ak si myslíte, že Hunger Games je to najhoršie, čo sa ľuďom môže prihodiť a Snow je fakt drsňák, ešte ste neboli na skúškach v Černomúre a nestretli ste sa s veliteľkou.

Na knihe ma najviac zaujalo púštne prostredie a mená. Pripadala som si, ako keby som sa naraz ocitla v Gladiátorovi a v Princovi z Perzie. Opisy neboli dlhé ani zbytočné, všetkého sa tam našlo tak akurát na vykreslenie atmosféry. Obzvlášť ma však šokoval druh bytostí, ktorý sa tam neskôr objavil (nechcem vyzrádzať, ak je tu niekto ako ja, kto si to ešte neprečítal na nete). A bolo to tam zakomponované super. Legendy ich sveta vyzneli originálne a mali svoje čaro rovnako ako celá kniha.

Napriek tomu ale jasne vidieť, že išlo o prvý diel série, kde sa všetko ešte len načrtáva, autorka okolo niektorých veci opatrne prešľapuje a informácie servíruje postupne, aby z toho človek nedostal infarkt.

Začiatok bol trochu neistý, postavy mi nesedeli. Plynulosť deja a rýchle napredovanie však môj názor zmenilo a netrvalo mi dlho s postavami nadviazať „spojenie“. Príbeh ma vtiahol do seba, ani som si nevšimla kedy. Rovnako si ma získali vedľajšie postavy. Povahovo si dala autorka zrejme najviac práce s veliteľkou ako so zápornou postavou (fakt som ju neznášala). Celkovo bolo výborné spracovanie prostredia školy pre masky. Rýchlo sa mi podarilo vo všetkom zorientovať, aj keď na mňa padlo hlavne na začiatku množstvo nových informácií. Autorka si v tom spravila pekný poriadok, informáciám dala jasný sled a mala jasno v tom, čo kedy odhaliť. Niektoré zvraty sa dali predvídať, niektoré sa nedali predvídať vôbec. V tomto bola miera vyvážená.

Trochu však mám problém, prekvapivo, s hlavnými postavami. Sadli mi, zaujali ma zmýšľaním aj tým, ako sa správali. No nepozdávalo sa mi, ako to medzi nimi vyzeralo, keď sa spolu stretli.

Ešte jeden takýto deň. Ešte jeden deň paranoje, skrývania a klamstiev. Jeden deň do skončenia výcviku. Potom budem slobodný.

Žila som v mylnej predstave, že cesty protagonistov sa túto knihu vôbec nepretnú, alebo maximálne len na chvíľu, a dosť ma prekvapilo, ako autorka vyriešila ten ich „vzťah“, pretože, povedzme si to rovno, dalo sa to čakať a takto to chodí v každej knihe. Najviac mi však vadilo, ako Eliáš hneď pri prvom pohľade slintal a ako rýchlo sa zblížili vzhľadom na to, že sa nestretávali príliš často. Nesedelo mi to hlavne kvôli tomu, z akých odlišných tried obaja pochádzali a aj preto, akí si bol Eliáš blízky s Helenou, jeho najlepšou priateľkou. Ale v momente, ako sa zjavila na scéne Laia, Helena bola cudzia a v pohode ju odpratal na druhú koľaj. Zo začiatku mi to totiž pripadalo tak, že Eliáš niečo cíti k Helene, no Lain jediný pohľad v polke knihy stačil na to, aby zabudol na niekoho, s kým vyrastal. Tu som si nebola istá, či chcela autorka ukázať čitateľom, akí vedia byť chlapi bezcitní, keď ide o pekné dievčatá, alebo jej to tak úplne nevyšlo pri písaní.

Iné výhrady voči knihe nemám. Objavilo sa v nej kopu nových vecí, niečo, čo nám je známe z iných sérií a tiež aj dobre spracovaná zápletka. Veľmi dúfam, že dvojka bude minimálne taká dobrá ako jednotka a nečakáme teraz zbytočne na prechodný druhý diel. Tie ja fakt nemusím. Záver ma totiž nenechal chladnou, takže sa teším na pokračovanie a na to, ako sa postavy popasujú s následkami rozhodnutí, ktoré spravili ku koncu knihy.

Zhrnutie: Ak by si vás aj postavy zo začiatku nezískali, výborne spracované prostredie knihy vám to vynahradí. Pripravte sa na drsnejšie podmienky a na smrť, ktorá bude číhať pri každom rohu. Hlavné postavy som si obľúbila, pokiaľ netrávili čas spolu (s výnimkou jednej super scény), ale verím, že tieto ich neisté stretnutia vyvrcholia v niečo oveľa zaujímavejšie v druhej časti. Vedľajšie postavy ma tiež prekvapili, obzvlášť som zvedavá na Marka a Helenu alebo na Izzi. Mám také tušenie, že v druhej časti sa už dočkáme viacerých uhlov pohľadov. No čo, nechám sa prekvapiť. A keby ste to náhodou nepochopili z mojich kecov, knihu vrelo odporúčam!

Moje hodnotenie: