Vianočný update (2)

Vianočné prázdniny sú v plnom prúde a ja sa len prežieram, čítam a čumím do bedne. Škoda, že je také na prd počasie, radšej by som hrala hokej. Chýba mi leto, lebo vtedy som mohla chodiť behať a viac som sa mohla sústrediť aj na písanie. Blbá škola, straší ma ešte aj počas týchto pokojných dní. 

Ale komu sa chce robiť podnikateľský plán? Už nech dajú pokoj. 

1. VZA news

Trochu som sa pohla. Nielen s opravami, ale aj s kreslením mapy. Až na to, že

je to horšie, ako som si myslela. Na každom rohu u mňa sneží, zatiaľ čo o kúsok ďalej by si už každý mohol vyhrievať šunky na slniečku. A mapu som spravila takú obrovskú, že budem mať problém s jej fotením. Aspoňže to nebude niečo, čo sa chystám ukazovať svetu, lebo asi by som sa niekam prepadla od hanby. Nie, na vytvorenie lepšej verzie mám najsamlepšiu Michelle, ktorej keď sa moja "mapa" dostane do rúk, asi len nadvihne obočie a pokrúti hlavou. No aspoň viem, že rieky netečú iba zo severu na juh. :D

Moon má za sebou tiež čítanie VZA (netuším, koľko bolo tých verzii, ktoré už u seba mala) a našla mi tam ešte dosť kiksov, ktoré som ako o dušu prepisovala, aby som sa neskôr mohla tváriť, že tam žiadne neboli. V tom som celkom dobrá. Už len keď si predstavím, čo ma čaká pri písaní dvojky, trasiem sa hrôzou. Verím však, že mi to už nebude trvať tak dlho. Ale späť k Moon. U nej na blogu je  recenzia na VZA a nájdete tam aj môj prvý rozhovor s menším prekvapením na záver (teda pre tých, čo čítali prvý diel). A keďže som v živote nerobila žiadny rozhovor, musela som sa k tomu vyjadriť v článku. Je to fakt divné. Vždy som mala pocit, že by som o sebe vedela neskutočne veľa rozprávať, ale keď som uvidela otázky, zrazu som mala v hlave menší blok. Netušila som, koľko toho mám povedať, aby sa čitateľ neunudil a taktiež som si nevedela predstaviť, čo by ho asi mohlo zaujímať. Ešteže sa bude interview týkať v prvom rade VZA, lebo môj nudný život asi nikoho nezaujíma. 

Otázka pre vás: Robili ste už s niekým interview? Nezdalo sa vám to divné? 

2. Film na december

Minule som sa nudila a túlala som sa po stránkach Fantasy sveta a natrafila som na film Kontakt. Ide o staršiu snímku s Jodie Foster v hlavnej úlohe. Ale už z traileru mi bolo jasné, že je to film, ktoré chcem okamžite vidieť. A to som aj pri najbližšej príležitosti urobila. Veľmi sa mi páčil a nechápem, že som o ňom doteraz nepočula. 

Ufo, to je moje.

Myšlienka, ktorá mi utkvela v hlave: 

Sme vo vesmíre sami?
Neviem, ale ak áno, je to obrovské plytvanie miestom.

3. Knižky

S čítaním je to u mňa stále dosť bieda, mala som problém vžiť sa do príbehov. Ale teraz som sa konečne dostala ku knihe, ktorú nepustím z ruky!

After serving out a year of hard labor in the salt mines of Endovier for her crimes, 18-year-old assassin Celaena Sardothien is dragged before the Crown Prince. Prince Dorian offers her her freedom on one condition: she must act as his champion in a competition to find a new royal assassin. Her opponents are men-thieves and assassins and warriors from across the empire, each sponsored by a member of the king's council. If she beats her opponents in a series of eliminations, she'll serve the kingdom for three years and then be granted her freedom.
Celaena finds her training sessions with the captain of the guard, Westfall, challenging and exhilirating. But she's bored stiff by court life. Things get a little more interesting when the prince starts to show interest in her... but it's the gruff Captain Westfall who seems to understand her best.
Then one of the other contestants turns up dead... quickly followed by another.
Can Celaena figure out who the killer is before she becomes a victim? As the young assassin investigates, her search leads her to discover a greater destiny than she could possibly have imagined.

Poznáte? Čítali ste? Čo na ňu hovoríte? Až na pár menších klišé je to absolútna pecka. Presne niečo, čo som potrebovala.

Predvianočná mánia... alebo ako som sa snažila prekonať vlastný rekord v pozeraní

Ani neviem s čím skôr začať. 

Aha, už viem. 

V posledných dňoch som fakt lenivá a vôbec nič sa mi nechce robiť. Keďže sedím zase doma s chorobou, povedala som si, že učenie už nemá zmysel, aj tak idem do školy až budúci rok (znie to lepšie, ako to vyzerá. Škoda, že naše prázdniny zahŕňajú iba pár dní a nie skutočne ten jeden rok. Decká by mali sviatok každý deň a rodičia by si vytrhali vlasy). 

Náladu na čítanie som takisto nemala vzhľadom na to, že som sa už dlhšie pasovala s jednou knihou, ktorá mi nijako nešla "dolu krkom". Zasekla som sa za polovicou a nevedela som to poriadne ani dočítať. 

S písaním som na tom tiež biedne. Taká som vyšťavená zo všetkého, že nemám náladu na opravy a pokračovanie. Namiesto toho len stále uvažujem, čo by som mohla ešte v dvojke a v jednotke vylepšiť, aby som sa vyhla chybám, ktoré ste mi niektorí vytkli. Ale je to fakt ťažká úloha, lebo, ako som spomínala, som vyšťavená a moja myseľ je v agónii už len z toho, ako sa snaží vyprodukovať niečo zmysluplné. 

Rozhodla som sa teda vypnúť a pustiť sa do seriálov, ktoré som zameškala alebo som ešte nemala šancu si ich pozrieť. 

Začnem s najlepším. 

1. Poznáte rozprávku Ako si vycvičiť draka? 

Vďaka E_V_E som zistila, že je aj seriálové pokračovanie medzi dlhou pauzou prvého a druhého filmu, takže som neváhala a pustila sa do toho. Pozeranie mi trvalo tri dni. Série boli dve; prvá mala dvadsať častí, každá trvala dvadsať minút, a druhá séria mala zatiaľ len jedenásť dielov, ale v januári majú vyjsť ešte ďalšie dva a už sa neviem dočkať. 

Hiccup a Toothless sú jednou z mojich najobľúbenejších dvojíc, každá scénka s nimi je zábavná, dojemná a celý seriál je proste zlatučkýýýý. Treba si to pozrieť. Nielen Hiccup dáva super hlášky, ale aj dvojičky, Astrid a ostatní. Veľmi som sa pri pozeraní bavila.

Niekto sa rozhodol, že mi spraví predčasné Vianoce a pustil do obehu aj prvý oficiálny trailer na Ako si vycvičiť draka 2. A ja ho sme musím dať, lebo nechápem, ako môže niekto žiť bez toho, aby videl túto najsamlepšiu rozprávku na svete. 

2. Dvakrát "R": Reign a Revenge 

Tieto dva seriály som dobiehala, lebo som sa s nimi oneskorila, a hlavne s tým druhým. Obidvsa sa, ako inak, skončili napínavo a totálne ma to naštvalo. Teraz budem musieť zase mesiac čakať na pokračovanie. Ale aspoň som si našla zopár dobrých pesničiek a tými si krátim čas, kým sa dočkáme ďalších dielov. 

3. Nové seriály: The Originals a Ravenswood... moje dojmy

S obomi som spokojná, len pri Klausovi mi chýba Caroline a furt vymýšľa také kraviny, že by som ho najradšej nakopala. Rebekah a Elijah u mňa vedú. Ale zápletka je v pohode. Vidno, že je to zo sveta VD a som za to aj rada. 

Na druhej strane, z takého Ravenswoodu, som dosť zmätená. Páči sa mi to, je to strašidelné a napínavé, ale WTF? Duchovia a iné čudá? Kde sa to tam zobralo? Veď PLL sa odohráva v reálnom svete, nie? Takže sa mi to zdalo dosť divné. Neviem si predstaviť, ako by na toto všetko reagovala Hana, keby jej o tom Caleb povedal. Ja by som mu určite neverila. 

4. Sklamanie: The Tomorrow people

S týmto seriálom to ide dolu vodou. Nemyslím si, že bude mať dlhú životnosť, ale keď som s ním už začala, dopozerám ho. Nápad nie je zlý, len nič poriadne sa tam podľa mňa nedeje a začína ma to nudiť. 

5. Ďalšie WTF, ale tento raz v dobrom: Arrow

Arrow začína naberať poriadne grády. Je to každým dielom lepšie a lepšie. Toľko nových vecí tam strčili, až sa čudujem, kde našli energiu na vymýšľanie. Parádne. Barryho zbožňujem a dúfam, že tam bude ešte dlho, dlho. Niektoré veci ma šokovali... už len pretrpieť čakanie na novú časť. 

A čo by som ešte mala spomenúť? 

Určite moju stužkovú. Bola fajn a aj sme si ju užili, až na menšie komplikácie a koľko nás to vyšlo! Hlavne natáčanie kradnutia triednej knihy, ktoré je totálne o ničom, lebo sa na nás kameramani vysrali, ale hlavné, že si nahrabali do vrecka 900€. 

Dosť veľa nás vyšla aj výzdoba a jedlo, aj keď nechápem, prečo sme to mali také drahé, keďže sme hoteláci a mali sme stužkovú v našej škole. Okrem toho nám jedlo dávala reštika s potravinami, ktoré majú zmluvu so školou. Zľava by im nespravila až taký veľký škrt cez rozpočet. 

Tak ja aspoň dúfam, že fotky budú dobré, lebo s videom si nerobím nádeje. Vzhľadom na to, že kradnutie triednej knihy bolo otrasné a kameramani na našej stužkovej stále iba sedeli v rohu a hrali sa s mobilmi namiesto natáčania, nedúfam, že to bude nejako extra kvalitná robota. Video, ktoré sme chceli pustiť na program, sme nevideli, až kým nám ho v ten deň nedoniesli. A ja som sa už potom iba chytala za hlavu, že čo to tam porobili. 

A ešte foto na záver...

Ja a moja kamoška Aďka (vyzerám pri nej ako škriatok :D)

Pomätenie mysle... (písanie a iné záležitosti)

1. Ako to zvyčajne vyzerá v mojej hlave...

Určite ste si niektorí všimli, že som spravila s V znamení ametystu veľký krok a to je, že som ho poslala pár osobám prečítať. Priznám sa, niektoré názory ma prekvapili, iné šokovali, ale najviac ma asi potešilo, že to malo také dobré odozvy. Úprimne povediac, nečakala som, že by to mohlo niekoho baviť. 

Som skôr ten typ autora, pre ktorého nie je nikdy nič dosť dobré, stále vidí na vlastnom písaní chyby a má tendenciu škrtať a prepisovať. Niekedy by som si želala mať toľko guráže, ako niektorí začínajúci autori z internetu, ktorí o svojom príbehu tvrdia, že je posvätný a pritom si ich dielko neprešlo ani základnými opravami (ako je škrtanie a oprava gramatiky). To ma vie fakt dostať. Vtedy sa pýtam, čo je so mnou zle? Veď už VZA píšem štyri roky a prepisovala som to najmenej osemkrát a furt sa mi to nepáči. Nemala by som byť spokojná? Ak niekto môže vypustiť do sveta príbeh, ktorý nemá ani hlavu, ani pätu, prečo by som ja mala mať pocit, že to moje je brak? 

Tak prečo? 

Odpoveď je jednoduchá. Sama neviem. Toto je oblasť, v ktorej sa vôbec nevyznám. Nechápem, prečo niektorí autori nie sú so svojím písaním nikdy spokojní a iní zase sú. 

Ale viem, kedy som spokojná bola. Keď som začínala. O veľa veciach ohľadom gramatiky som nevedela, všetko som proste písala tak, ako som to videla v hlave a veľmi mi nezáležalo na tom, ako som tie obrazy preniesla na papier, pokiaľ ma už v mysli ďalej nemátali. Až neskôr mi začali vadiť všetky chyby a v prvom rade to, že keď som si príbeh po sebe prečítala, vôbec to nevyznievalo tak, ako som dúfala, že to vyznievať bude. A keďže som chcela spraviť čo najvernejšiu kópiu obrazov v mojej hlave, vytvárajúcich ucelený príbeh, musela som začať makať. Nezostalo mi teda nič iné než prepisovanie. Spočiatku ma to veľmi nebavilo. Myslela som si, že sa na všetko vybodnem a pôjdem písať niečo iné. 

Ibaže tu bol problém. Nápad mi z hlavy len tak nezmizol a chcel, aby som ho vylepšila a rozvinula ďalej. Opäť som sa dostala na križovatku a nevedela som, ktorým smerom sa pohnúť. Pýtala som sa samej seba, či má prepisovanie nejaký zmysel? Veď to aj tak nikto nečíta. 

Ale keď som príbeh prepísala... a potom znovu... a ešte raz... uvedomila som si, že mám radosť z toho, kam som sa posunula. Tešila som sa z tvrdej práce, ktorú som na to vynaložila, a moju radosť mi nemohol nikto zobrať, pretože som to robila iba pre seba. Prepisovanie sa pre mňa stalo akousi záľubou, musela som mať v príbehu aspoň nejaké opravy, inak som si myslela, že je s ním niečo v neporiadku. Alebo v tom horšom prípade ma v snoch strašila múza, že som určite na niečo zabudla.  

If you do not breathe through writing, if you do not cry out in writing, or sing in writing, then don’t write, because our culture has no use for it. 

Bavilo ma vymýšľanie histórie, vytváranie charakteristických čŕt pre postavy, vytváranie ich vzhľadu a postupné odhaľovanie môjho sveta na papieri. Všetko to bolo oveľa reálnejšie, ako keď som si to iba predstavovala. Znamenalo to pre mňa veľa. Situácie, do ktorých sa hlavné postavy dostávali, pre mňa boli často krát skutočnejšie, ako mnoho vecí odohrávajúcich sa v realite. Žila som pre vlastný svet a žila som pre to, aby som mu dala čo najvernejšiu a najlepšiu podobu, akú som bola schopná vytvoriť. 

Mnohí netušia, čo budú robiť v budúcnosti. Bude ich práca baviť a napĺňať? Alebo sa zmenia na ľahostajné príšery, potkýnajúce sa o vlastný život? 

Ja viem, že nech budem robiť čokoľvek, písania sa nechcem vzdať, pretože pre mňa je to to, čomu by som sa chcela venovať a viem, že ma to urobí šťastnou. 

Možno sa to zdá niektorým absurdné, ale mojím cieľom v živote je vyrozprávať skvelý príbeh. Nevadí mi, že ho nebude nikto čítať, ja len chcem, aby existoval v čo najhmotnejšej podobe a budem spokojná. 

Writers aren’t people exactly. Or, if they’re any good, they’re a whole lot of people trying so hard to be one person.

2. Stupňovanie mojej pomätenosti

Už od malička ma niečo ťahalo k fantázii. Najprv šlo len o kreslenie, ale keď mi nestačilo, musela som zvoliť inú možnosť, ako vypustiť na svet vlastné myšlienky. 

Ľudia sú zvyknutí, že veľmi veľa rozprávam. Asi preto mám občas pocit, že už ani nevnímajú, čo im vlastne hovorím, aj keby to bolo dôležité. No v poslednej dobe sa samej seba pýtam, či má zmysel sa vôbec ozývať, niečo hovoriť? 

Pre mňa je písané slovo oveľa jednoduchším prejavom. Pri písaní sa viem lepšie vyjadrovať a písaním viem aj skôr zaujať. Niekedy, keď ma nikto nepočúva, mám chuť všetko, čo chcem povedať, napísať na papier a strčiť to tým dotyčným pod nos, pretože mám dojem, že je to môj jediný spôsob, ako ich upozorniť na to, čo si myslím. Oveľa horší je ale pocit, že pokiaľ niečo nenapíšem a iba poviem, zdá sa mi, ako keby ma nikto nebral vážne. Je to normálne? Alebo mi už z môjho písania tak šibe, že by som kvôli týmto pocitom mala navštíviť odborníka? 

Alebo možno je to len tým, že až príliš všetko analyzujem. Jednoduché veci si vysvetľujem zložito a vidím niečo tam, kde nič nie je. 

Ako ste na tom vy? Ako vnímate písanie?

P.S. Už vážne dlho - predlho som nič nepísala, takže keby niekto dvíhal nad týmto článkom obočie a pýtal sa, o čom to, dočerta, rozprávam, nech si z toho nič nerobí... Mám absťák, lebo som sa už dlho nedostala k písaniu a potrebovala som sa vykecať. Blog je na to ako stvorený :D

Richelle Mead, The Fiery Heart

Autor: Richelle MeadNázov knihy: The Fiery Heart
Séria: Bloodlines#4
Vyšlo: 19. 11. 2013
In The Indigo Spell, Sydney was torn between the Alchemist way of life and what her heart and gut were telling her to do. And in one breathtaking moment that Richelle Mead fans will never forget, she made a decision that shocked even her. . . .
But the struggle isn't over for Sydney. As she navigates the aftermath of her life-changing decision, she still finds herself pulled in too many directions at once. Her sister Zoe has arrived, and while Sydney longs to grow closer to her, there's still so much she must keep secret. Working with Marcus has changed the way she views the Alchemists, and Sydney must tread a careful path as she harnesses her profound magical ability to undermine the way of life she was raised to defend. Consumed by passion and vengeance, Sydney struggles to keep her secret life under wraps as the threat of exposure—and re-education—looms larger than ever.

Taká som z tejto knihy zdrvená, že som chvíľu uvažovala, že radšej ani recenziu nenapíšem, lebo by som nevedela poriadne vyjadriť moje dojmy.

Ale nakoniec som si to rozmyslela. Aj keď som síce ešte vo fáze spracovávania, posnažím sa čo najlepšie zhrnúť môj názor.

Chvíľu to vyzeralo asi takto: Nadšenie-->Nadšenie opadá-->Nudím sa-->Vyvaľujem oči, čo to autorka porobila?-->Vzdávam to, končím-->Nie, rozmyslela som si to. Veď je tam Adrian-->Richelle píše napriek všetkému veľmi dobre-->Začína sa to rozbiehať-->WTF?!-->Ale nie, mám tušenie, že sa to skončí tak, ako som predpokladala-->Presne tak sa to aj skončilo-->Amen-->Som sklamaná, ale niečo mi hovorí, že pokračovanie bude lepšie.

VA a BL má veľkú fanúšikovskú základňu. Myslím si dokonca, že Adrian má ešte jednu ďalšiu samostatnú. Preto sa niet čo čudovať, ako veľmi sme všetci očakávali pokračovanie. Asi som bola až príliš nadšená. 

Čo som vlastne čakala? 

Poriadnu zápletku, romantiku, pohľad na vec z Adrianovho pohľadu, super hlášky, veľkú dávku akcie, niečo zo života vedľajších postáv. 

Dostala som možno tak dve veci z môjho zoznamu. 

Sydney a Adrian sú pre seba stvorení. Nikto o tom nepochybuje. Obaja majú veľmi dobre prepracované, reálne charaktery a všetci ich zbožňujeme. Sydney nie je ani náhodou ten typ hrdinky, ktorá vám začne liezť na nervy. Z racionálnej, vždy opatrnej a striktnej, baby sa vykľuje poriadna divoška. Keby si dala pokec so starým ja, staré ja by bolo z jej nového ja úplne zhrozené. 

V tejto časti som našla akosi málo vtipných hlášok. A ak som ich aj našla, boli skôr také nútené a nie vtipné a sarkastické, ako si spomínam. Proste k Adrianovi nesedeli. Autorke nejako došla šťava alebo si možno prechádza ťažkým obdobím, tak sa nechala až príliš pohltiť románikom medzi našimi protagonistami. 

Čo to ale spôsobilo? 

Katastrofu. U niektorých dokonca nechuť čítať ďalej. Doteraz písala knihy, kde si romantika rozdelila miesto s akciou a každému to vyhovovalo. The Fiery Heart mi skôr pripomínalo knihu z New Adult žánru, až na to, že tam bolo trochu nadprirodzena. Myslím si, že práve toto mnohých fanúšikov veľmi sklamalo. Pri Richelle nie sú zvyknutí na takéto plytké písanie. Očakávajú od nej, že sa bude viac snažiť a všetko si poriadne premyslí. 

Ani netušíte, aká som zostala sklamaná ja, keď som po dočítaní knihy zistila, že ma vlastne nič neprekvapilo. Už od druhej kapitoly mi bolo jasné, ako sa celá časť skončí. A že som mala pravdu! Nemám rada predvídateľné príbehy, ale Adrian je Adrian a Rcihelle je stále skvelá autorka, takže dám príbehu ďalšiu šancu. Nemôže z mojej obľúbenej série urobiť presladený brak. Radšej menej ako viac. To by si mohla pamätať. 

Viac ako polovicu knihy sa toho veľa neudialo (ak nepočítame vývoj vzťahu medzi S a A). Trochu skúmania, sem-tam sa ukázali staré postavy z VA, čo mierne oživilo dej, a menšia dávka akcie nám bola doprianá až na konci. Aj to, na môj vkus slabá. Stále je v knihe ukrytá tá zápletka, len v tejto časti sa akosi zabudla rozvíjať, bola odsunutá nabok, čo spôsobilo, že som mala dojem, ako keby sa vôbec nič nestalo. 

Priznám sa, podľa mňa by bolo lepšie, keby bol príbeh rozprávaný iba z jedného pohľadu. Takto dostali až príliš veľa priestoru na vlastné myšlienkové pochody dve postavy a nestíhali sa vyjadrovať k ostatným, lebo potom by bola z knihy tisíc-stranová encyklopédia. Z mojej strany boli dva pohľady pre túto sériu veľmi zlým ťahom. Autorka si vo všetkom zbytočne narobila bordel. Viem, že zrejme chcela ulahodiť čitateľom tým, že im dala viac Adriana, viem, že niektorí boli z jej kroku nadšení, no ja stále trvám na tom, že menej je niekedy viac. 

Odporúčam: Ak zbožňujete sériu Bloodlines, čítanie si užijete, ale určite sa pripravte na to, že je knižka o dosť iná ako predošlé. Ja pevne verím, že v novom roku nájde aj autorka svoje staré ja, hodí si s ním pokec a dohodnú sa na spolupráci. 

A keďže by ma veľmi bolelo dať tejto knihe nízke hodnotenie, dávam:

Po stopách blogerov II - Winter special

Pripravili sme si (teda väčšinu pripravila Munkiki, za čo jej ďakujem, lebo ja by som sa v tom asi nezorientovala v takomto rušnom období) pre vás Zimný špeciál súťaže Po stopách blogerov. Určite si aspoň matne niektorí z vás spomínajú, že sme už čosi podobné organizovali. 

A keďže sa blížia Vianoce, v školách všetci makáme ako fretky, je načase trochu sa odreagovať pri dobrej knižke. Aby ste nepovedali, že nie sme štedrí, tento raz ponúkame AŽ tri výhry, ktoré môžete získať behom troch týždňov. 

Súťaž začne 29.11. a končí 20.12.

Zapojili sa: Ja (ehm, Lyn), Munkiki, Mara a Kika

Keďže sme štyri, aby ste mohli úspešne odpovedať vo formulári, musíte prejsť naše blogy. 

Súťaž je rozdelená do troch týždňov a bude to vyzerať asi takto: 

Prvý týždeň (29. 11. - 6. 12.): Na našich blogoch musíte nájsť jednu recenziu od vydavateľstva Albatrosmedia, lebo v jednej z nich sa ukrýva súťažná otázka. Odpovedzte na ňu vo formulári. Otázky v prvom týždni budú štyri (keďže sme štyri a každá z nás má jednu otázku). A aby ste to mali o niečo ľahšie, pri každom odkaze na recenziu od Albatrosu, budeme mať "A". 

(Formulár sa nachádza na konci článku)

Druhý týždeň(6. 12. - 13. 12.): Bude vymyslená jedna otázka ku knižnej sérii od Albatrosu. Lenže otázka nebude celistvá. Na každom blogu budete musieť nájsť slovo alebo slovné spojenie v recenzii tiež na knihy od Albatrosu a spojiť si ich do jednej otázky, na ktorú potom dáte tiež odpoveď do formulára (v tomto prípade bude odpoveď iba jedna). 

Práve prebieha: 

Tretí týždeň(13. 12. - 20. 12.): Opäť nájdete všetko v našich v recenziách na knižky od Albatrosu. Budete mať na konci recenzie nejaký úryvok alebo citát z ich knižiek a do formulára bude treba napísať, o akú knižku ide. Odpovede budú štyri. 

- Do súťaže sa môžu zapojiť aj Slováci, aj Česi

- Lajknite Albatrosmedia na FB; a týmto by som im zároveň chcela aj poďakovať za poskytnutie výhier do súťaže

- POZOR: Formulár vyplňte iba raz na jednom z našich blogov

- A samozrejme budeme rady, ak sa pridáte medzi GFC nasledovateľov (alebo Google+) na našich blogoch, ale nie je to podmienkou súťaže

- V prípade, že vám je niečo nejasné, ma kontaktujte v komentároch v tomto článku

- Výherca sa bude vyberať pomocou random.org iba z tých, ktorí odpovedali správne v každom týždni na dané otázky. 

V prvom týždni si výherca môže vybrať medzi knihami: 

Svůdne zlo od Wendy Higgins a Moje sladké šestnáste storočie od Rachel Harrison

V druhom týždni:

Dostane výherca jednu z vyššie spomenutých titulov (tú, ktorú si výherca z prvého týždňa nevyberie)

V treťom týždni: 

Kniha podľa vlastného výberu od Albatrosmedia

Munkiki 

Kika

Mara

Lyn

Tretí týždeň: 

SÚŤAŽNÁ ÚLOHA - z ktorej knihy je tento úryvok:

"Ty si taká citlivá... Ach, Anastasia, to sa mi páči. Veľmi sa mi to páči," šepká prerývane.

FORMULÁR

Ako randiť? Obráťte sa s prosbou o pomoc na sexy spolubývajúceho, máte zaručený úspech

Autor: Gemma Burgess
Názov knihy: A Girl Like You
Vyšlo: 1.1. 2011

"I've discovered the secret to successful singledom. I'm acting like a man. And it's working."
After breaking up with her boyfriend of, well, forever, Abigail Wood must learn how to be single from scratch. Her dating skills are abysmal, and she ricochets from disaster to disaster – until Robert, one of London's most notorious lotharios, agrees to coach her. With his advice, she learns to navigate the bastard-infested waters of the bar scene and practices the art of being bulletproof. The new Abigail is cocky, calm, composed… but what happens when she meets her match?

Táto kniha ma zaujala, keď som čítala u Judit recenziu na Brooklyn Girls. S podobnými knižkami som sa doteraz nestretla, moje senzory sa akosi automaticky zameriavali na YA, New Adult, dystópiu a fantasy. Chcela som skúsiť niečo nové, preto som dala šnacu Fifty Shades of Grey. Ale nevyšlo to. Nechápala som, prečo sa to každému páči, veď to v podstate nemalo žiadny dej, hrdinka bola blbá a situácie sa mi zdali niekedy až nereálne. Rovnako to dopadlo s Obnaženou. Týchto kníh som mala plné zuby.

Prelom u mňa nastal až pri Wallbanger a A Girl Like You.

Bolo by fakt od veci zaraďovať tieto knihy do rovnakého žánru, ale mne to nedalo a proste som ich musela porovnávať, keďže som doteraz čítala iba málo príbehov, kde mali hlavné postavy viac ako dvadsať rokov.

Hello, my little darlings. Milk in the fridge! Ham, olives, cheese, crisps etc help yourself. Call us if any problems. LOL Maman et Papa.
"I must tell Mum that LOL doesn´t stand for lots of love," I say thoughtfully.

Abigail je obyčajná dvadsaťsedem ročná žena, ktorá si uvedomí, že jej sedemročný vzťah s priateľom Peterom nemá zmysel, a tak sa s ním rozíde.

Rozhodne sa dať šancu slobode.

Lenže nepočítala s tým, koľko problémov jej to prinesie. Ako keby si po siedmich rokoch v istote zrazu uvedomila, že nevie, kam jej život smeruje. Práca ju nebaví, nevie, čo s voľným časom, a starí priatelia vlastne nikdy neboli jej priateľmi, ale priateľmi bývalého. Až príliš si zvykla na to, že ak sa nemala s kým rozprávať, zdôverovala sa Peterovi, ak nevedela v spoločnosti reagovať, ozval sa za ňu.

Lipla na ňom, a preto sa vôbec nečudujem, že byť slobodná bol pre ňu taký veľký šok. Ak s niekým tak dlho zdieľate svoj život, zanechá to na vás stopy, keď tá osoba náhle zmizne. Až po čase vám dôjde, že pravdepodobne nadobro a vy musíte zistiť, akým smerom sa budete uberať.

"What is he say?" he asks, trying to read my tiny phone sceen. "I haven´t seen a Nokia like that since Britney was a virgin."

Abigail si s výzvou zvanou sloboda poradila celkom dobre. Ale asi by nebolo správne povedať, že na to bola sama. Veľkú úlohu v jej novom živote zohral Robert, no páčilo sa mi, že celá kniha nebola len o nich dvoch. Mali sme šancu nahliadnuť aj do životov ich priateľov, ktorí sa potýkali s podobnými problémami.

V knihe išlo z veľkej časti o randenie, o to, čo vlastne čakáme od života a o nájdenie spriaznenej duše. Abigail trvalo nejaký čas, kým si uvedomila, kam patrí. Prešla si mnohými prekážkami. Na druhej strane sa človek učí na vlastných chybách a ona by sa nikdy nestala tou osobou, ktorou je teraz, keby si tým všetkým neprešla.

Páčilo sa mi, že som mohla sledovať jej nesilený vývoj charakteru. Za rok sa zmenila na nepoznanie. S utiahnutej a neistej ženskej sa vykľula sebavedomá... nenapadá mi nič lepšie ako dračica. Fakt som mala pocit, že sa mení na klon svojho spolubývajúceho. Bola ako chlap. A na rande mala vždy pocit, že jej niečo chýba.

They are 21 and they´ve already got more ambition and career smarts than I do at 28-minus-one-day. When did everyone else figure everything out?

Knižka je veľmi vtipná a chytľavá. Zábavné situácie nie sú prehnané ani komické, čo im dodáva oveľa väčší šmrnc. Máte dojem, že je príbeh reálnejší. Gemma rozhodne vie, ako správne podať tému hľadania samého seba, pretože nielen sedemnásťročné pubertiačky majú pocit, že sa nedokážu začleniť do spoločnosti. Nezáleží na veku. Aj v štyridsiatke sa môžeme cítiť úplne stratení a pýtať sa samých seba, čo sme v živote dokázali.

V tom spočíva veľká výhoda knihy. Autorka spracovala pre mňa neokukanú tému, čím si ma rozhodne získala. Skoro každé jej slovo som hltala (dobre, trochu som sa zasekla uprostred, za čo dávam dolu pol hviezdičky, ale potom som sa veľmi rýchlo pohla ďalej). Postavy sa mi páčili, každá mala niečo do seba. Bolo ich tam dosť, no nesplývali mi dokopy ich charaktery (ako sa mi to stalo napríklad pri Rekviem). Príbeh je možno trochu predvídateľný, ale v tomto prípade to nevadilo. Čítanie som si naozaj užila.

Odporúčanie: Pre všetkých vášnivých čitateľov, ktorí sa snažili nájsť hlbší zmysel v knihe Fifty Shades of Grey a nedostali ho (ako napríklad ja). Tu nájdete všetko, čo potrebujete.

Súťaž: Odpovede

Pridávam odpovede, ktoré mi došli do súťaže o Pravdu o večnosti. 

 Borie

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Chodenie, chodenie, chodenie. Niekomu sa to zdá akože čašník len nosí tácky s pítím/jedlom, ale je to makačka. (vyskúšané)

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Takéto otázky mi robia problém, pretože som najmä známa tým, že všetko zabudnem a spomeniem si len ked nechcem (ako blik v hlave). Ale po 15 minútach usilovného uvažovania som si na jedno spomenula:

Raz v McDonalde sme sedeli aj po dojedení jedla ešte dalšiu hodinu len tak a rozprávali sa s kamarátmi. Ja som práve rozprávala o svojom milovanom psíkovi a z ničoho nič ma napadla jedna príhoda o jeho výkaloch. Neuvedomila som si, že tak kričím a usilovne presviedčam ostatných o "HOVNE" (naozaj som opakovala: hovno, hovno, ale naozaj to bolo hovno!) až ked sa na mne začali smiať a povedali mi nech sa s tíším. Pár ludom, ktorí sedeli naokolo pri druhých stoloch som "spríjemnila" obed nad cheesburgermi.

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Domáce kinder bueno (ktoré som sama skúšala a príprava trvá min. 2,5 hodiny) - je to božské !!

Christine

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Podľa mňa je to najhoršie to, že prakticky celý deň stojíš na nohách a hostia nemusia byť vždy práve najprívetivejší.

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Alkoholické story :). Na jednej oslave sa nemenovaný člen mojej rodiny tak pripil, že začal po celej sále robiť mlynské kolá a všetci sme sa rehotali.

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Keby som si tak spomenula ako sa to volá :) Ale bolo to také mäso s ryžou a neskutočnou omáčkou :

Ivana

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Najhoršie? Nekonečné kilometre, ktoré nabehá kvôli uspokojeniu žalúdkov svojich zákazníkov. Ako fakt keď si človek po takej štrnásťhodinovej šichte ide ľahnúť, tak od bolesti aj tak nezaspí :D (ale potom ten vymakaný zadok z toľkej chôdze - to môže byť inšpirácia :D )

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Keď som mala asi šesťtnásť, brigádovala som v jednej krčme na dedine. No a samozrejme každá dedina má minimálne jedného takého (akoby som ho nazvala) - asociála (loosera). My sme neboli výnimkou. Mala som zatvárať o desiatej a celý večer som mala tú česť obsluhovať tohto asociála až kým sa nespil do nemoty ... a ja celá natešená, že je o päť minút desať a zatváram som ho išla požiadať nech odíde, že je záverečná. A čo urobil on? VYMOČIL sa mi tam pod stôl!!!! Taká drzosť!!! A samozrejme, že som to musela ísť "čistiť". Ako skoro som sa poblinkala a vtedy mi do smiechu nebolo ale keď si teraz predstavím celú situáciu s odstupom času....toto sa fakt môže stať iba mne :D

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Mäso na syrovej omáčke a pečené zemiaky - ale takú syrovú omáčku som odvtedy ešte nikde nemala (a to už je aj 10 rokov :D )

Jasmine

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

To, že majú iba dve ruky a na nich musia udržať všetky tie sklenené, rozbitné veci - taniere a poháre. :D A navyše sa musia pohybovať rýchlo pomedzi všetky tie stoly a pamätať si, kto si čo objednal (to je VEĽMI dôležité - viď. moja ďalšia odpoveď :D).

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Ja som doteraz bola v nejakej reštaurácii iba zopár krát, preto sa mi toho vtipného veľa nestalo. :D Teda, okrem jedného razu, keď sme boli v reštaurácii na jednom ranči. (začína to dobre :D) Všetci sme si fajne posadali a objednali sme si hlavné jedlo a sestra iba polievku. Hlavné jedlo nám o chvíľu doniesli. A sestra čakala. Už sme dojedli. Sestra stále čakala. Ešte sme tam pobudli asi dvadsať minút a stále nič. Tak sme zaplatili, odišli a na polievku sme sa vykašľali tak, ako ona na nás. :D To je taký môj najvtipnejší zážitok, nikdy naň nezabudnem. :D

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Moc neriskujem, väčšinou si dávam takú tú klasiku - ryža, mäso, príloha na rôzne spôsoby :)

Lucca L.

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Na každého sa usmievať, ku každému sa správať milo... a balansovanie s táckami! vážne nechápem ako tie taniere a poháre dokáže odniesť jeden človek, bez toho aby to niekde "vykotil" :D

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

nebola to oslava, ale stálo to za to! :D keď som bola malá chodievali sme (a stále chodievame) do jednej reštaurácie. raz zhodou okolností sme akurát sedeli pri stole hneď vedľa dverí vbehol tam chlap na koni, vtedy sme sa trocha zľakli, teraz sa na tom zabávame.

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Ani neviem :D ale myslím, že vyhrávajú kamoškine torty, ktoré robieva na oslavy keď má niektorá z nás narodky :D

Majuska

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Musí byť milý a ústretový ku každému zákazníkovi aj keď je neviem ako nepríjemný a neprispôsobivý

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Raz keď som bola v Chorvátsku tak som videla ako išiel čašník s pizzou (išiel cez chodník) a nejaké dieťa sa mu priplietlo pod nohy a musel sa mu vyhnúť. Lenže práve vtedy ako sa vyhýbal, tak sa mu tá pizza zošuchla z taniera a spadla mu na zem. Tú pizzu tam nechal ležať a spolu s ostatnými čašníkmi sa na tom zasmiali.

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Gyros s tatziki

Maťa

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Poviem, prečo by som to nemohla robiť ja. Ja som strašne nemotorná a všetko by som porozlievala :D

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Asi ťa moc nepobavím, lebo ma vôbec nič nenapadá...

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Zas netuším :D Ale milujem pizzu :D

Melissa

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Tak nejhorší je když nestíháš já jsem jednou obsluhovala současně v salonku svatbu a ještě jsem měla lokál. No to bylo hrozné. Pak když zapomeneš objednávku nebo když na někoho něco rozliješ. Není to lehká práce.

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Tý jo tak to je asi hodně různé záleží jestli myslíš jako host nebo jako obsluha. Obsluhu jsem dělala jen párkrát jako brigádu takže moc zkušeností nemám.

Na soukromých oslavách se mi stává hodně věcí. Třeba mám kamaráda který se pokaždé když paříme svlíká. Naštěstí si nechává trenýrky ale umí dobře pařit.

Pak když děláme nějakou oslavu doma tak vždy čekáme kdo co první rozbije. No ale to jsou třeba pro tebe nudné situace ale když jsi s parádními lidmi tak je to sranda.

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Za poslední dobu určitě gnocchi s rokfórovou omáčnou a nivou - to byl luxus

Nerya

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Myslím, že hlavne nachodené kilometre a nevrlí zákazníci. Pre mňa osobne však to, že musia nosiť tácky a všemožne balansovať s rôznymi vecami na rôznom teréne (schody, tráva, hocičo) a to je pre mňa nočná mora, keď ja hocikedy padnem alebo sa potknem a tým pádom mi odpadá brigáda na leto v tejto oblasti... nič moc :)

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Hmm, pamätám si ako sme boli s mamou a sestrou a sestre padol na zem piroh, na čo jej mama poradila, nech ho kopne pod stôl, aby ho nebolo vidno. Až pri odchode sme si uvedomili, že na tých stoloch nie sú tak dlhé obrusy aby to zakryli a tak to všetko bolo pekne vidno :D

A kedysi, keď som robila vo fastfoode (pražila veci a pod, chvalabohu neroznášala) tak sme tam robili také tie mrazené zemiakové placky, raz som pri utieraní našla jednu a vidličkou do nej vypichané slovo fuj :D v tom istom fastfoode som pred sebou mala taký pult chránený sklom a to sklo som vždy večer tak  pekne leštila :) raz ráno prišiel taký malý chlapec očividne nadšený ponukou a rozbehol sa ku mne, chcel sa rukami oprieť o pultík pred sklom ale asi to sklo nevidel, lebo sa na ňom rozpleštil celou tvárou :D a...viac ma nenapadá :) och raz v zime sme s mamou hladali kesky (geocaching) a bola nám zima, tak že ideme na víno, ale v podniku je víno drahé, tak sme si kúpili lacné v bille, v podniku objednali len čaj a dolievali si do neho víno :D až neskôr sme zistili, že tam majú všade kamery... Och neviem či je vôbec niečo z toho vtipné, ale my sme sa pri tom vždy tak nasmiali :)

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Sushi, moje milované

Simone Sipriano

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Že napr. na takej oslave, keď obsluhuje, musí tam zostať a obskakovať ich (hostí) až do rána pokiaľ sa nerozhodnú odísť, celý čas musí byť na nohách a málokedy ma pauzu.

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Tak napríklad, keď sme mali rozlúčkovú na ZŠ, bez alkoholu podotýkam, tak sa spolužiak podgurážil a zvesela sa roztancoval po stole. Škoda len, že ten stôl to akosi nevydržal a potom na nás personal plus učitelia kolektívne zazerali, že či sme my vôbec normálni. :D

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Vyprážaný syr. :D Na ten nedám dopustiť.

Slávka

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Že aj keď ich nejaký zákazník naserie, nemôžu nič proti nemu aj keby mali pravdu lebo zákazník je pán ..tiež by mi vadilo robiť v nejakom bare, kde by stále nahlas hrala hudba, bola by som z toho totálne ohučaná a tiež by sa mi nepáčilo keby je niekto ožratý a začne mi nejaké debiliny kecať

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Ešte keď som bola malá bola som na oslave. Krájala sa torta a ja nemehlo som celý džbán malinovky vyliala na spolužiaka a chudák celé gate mal mokré aj tričko. Potom museli nájsť nejaké nohavice oslávenca a prezliekli ho, no on bol vysoký a nohavice krátke, tak v nich vyzeral všelijako.

Raz sa kamoška ožrala tak som pri nej sedela niekoľko hodín, nový rok prespala, ale keď ešte bola akotak pri zmysloch celý čas mne a chalanovi dokola hovorila, že aký sme krásny pár, že nikto tak pekne nevyzerá len my, že nám to určite dlho vydrží. Ďalšia nám zas vravela, že nech sa nezamykáme v spálni(hlavne že som pri tej prvej celý čas sedela)..Zvyšok skupiny našiel a rozmotal všetok toaleťák aký našiel a pohádzali ho na stromček a stromček potom vyhodili von z balkóna.

Párkrát sa mi stalo, že som zaspala. Ale to nebolo na oslave, ale keď som šla s chalanom do baru a bola som po škole, ktorá ma zmorila. Iné prebiehali v pohode...Občas nás nejakí chlapíci otravovali keď sme boli len baby. Zanedlho pojdem na chalanovu stužkovú, tam určite niečo zábavné zažijem. :)

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Jedine Kung Pao lebo to maminka nevie spraviť tie klasické jedlá mám radšej domáce.

Tereza

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Myslím, že keď musí obsluhovať neohľaduplných ľudí, okrikújú ho, nadávajú a niektorých aj ponižujú. Potrebujú veľký dávku pokory a sebaovládanie, za čo ich obdivujem.

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Na kamoškinej 18 - tke sme oslavovali a zhasli svetlo. Trošku nám preskakovalo, púšťali sme si pesničky a tancovali. Kamoška pustila pesničku z Dirty Dancing Time of my life. Napodobňovali sme ich tanečné kreácie a keď prišla časť s tou známou zdvíhačkou ja som sa rozbehla, že ma AKOŽE zdvihnú. Lenže oni ma zdvihli NAOZAJ!! Jedna kamoška ma zdvihla za nohy, druhá vrchnú časť. Lenže ma neudržali a spadli sme. Ja som samozrejme skončila úplne naspodu. Buchli mi hlavu o zem a padli na mňa. Pri zdvíhaní zo zeme ma kamoška kopla a druhú kamošku kopla do hlavy. Tak sme sa smiali, že som sa ani nemohla zdvihnúť a chvíľu som si pobudla na zemi. Po tejto skúsenosti sme zvolnili tempo a radšej sme už v ten večer netancovali :)

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

V reštaurácii som raz jedla kuracie mäso na karí a broskyniach s ryžou a zeleninovou oblohou a chutilo to super! Neskôr som si našla recept na internete a uvarila to :)

Veronika

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Neviem, myslím si, že je toho dosť ale asi otravní hostia. Viem, že čašník by mal byť vždy zhovievaví a chápaví a taaak, ale čo je veľa to je veľa :D NEznášam, keď som niekde v reštaurácií alebo tak a sú tam ľudia, ktorí každých 5 minút volajú na čašníka lebo sa im niečo nezdá, niečo by ešte chceli a podobne. Ja keby som tým čašníkom tak by som im takú fľasla :D Nemám na to nervy :D

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Tak tiež b bolo zážitkov veľa,ale neviem. Väčšinou sa stane nejaký trapas mne a potom sa všetci smejú. To neznášam. Ale asi najlepšie bolo, keď sa jednej babe, ktorú hrozne nemám rada, no stretli sme sa na kamarátovej oslave roztrhla sukňa, keď ju načapali s nejakým frajerkom nie v zrovna najlepšej pozícii a pod sukňou sa skrývali krásne bombarďáky (teda neboli to úplne bombarďáky skôr také babičkovské gaťky). Nie nadarmo sa hovorí škodoradosť najlepšia radosť :D

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Milujem punčové rezy!! Toho sa viem tak dojesť, že k smrti :D To si vždy najviac vychutnám všade. A okrem toho strašne milujem, keď sú francúzske stoly a človek si môže navyberať čo chce :D Väčšinou, keď je nejaká oslava nudná, tak sa aspoň poriadne najem. Okrem toho ani nejaký vianočný šalát s misou nie je zlý :D Až som vyhladla.

Wanderer

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

Nad tým som sa zamýšľala vo chvíli, keď som chcela ísť na letnú brigádu :D Vtedy mi to prišlo ako celkom prijateľná a ľahká práca, ktorú by som mohla zvládnuť. No potom mi napadlo, že celý deň budem na nohách, budem musieť v rukách nosiť milión tanierov, na tácni poháre s nejakou horúcou žbrndou, ktorá by sa na mňa mohla vyliať ( :D ) a keďže kapacita mojej pamäte je preplnená, musela by som si nosiť zápisník a zapisovať si objednávky. Ďalej ma napadla aj situácia, kde by som tie objednávky mohla popliesť alebo náhodou zapísať niečo iné a to by bol poriadny problém, pretože niektorí ľudia sú veľmi výbušní a agresívni a zlízla by som si to ako čašníčka, ktorá ich obsluhovala :D taktiež sú niektoré ľudia obrovskí snobi a aj keď je jedlo bez najmenšej chybičky, sťažujú sa...mohla by nastať aj situácia, že jedlo je studené, pripálené a bla bla bla...ale niežeby sa šli pekne sťažovať do kuchyne, namiesto toho nazjapú do čašníka, ktorý je v tom úplne nevinne :D

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Takto z fleku neviem, či ma napadne niečo fakt dobré :D

Raz ma kamarátky pozvali na pizzu do takej novej pizzerie, kde som ešte v živote nebola. A objednali sme si jednu pizzu Hawai a jednu takú, čo sme vedeli len názov a zloženie a povedali sme si, že určite bude chutná :D Tak sme si teda objednali. Najprv nám doniesli Hawai a potom prišla čašníčka s takým veľkým podnosom, na ktorom bola najdivnejšia pizzia akú som videla. Proste vyzerala ako veľký batoh z cesta, z ktorého sa parilo. Pozreli sme na čašníku pohľadom - Are you kidding us? :D A ona taký pohľad nevinný a potom: "Toto ste si objednali." Položila to pred nás a keď som zarezala, aby som to prekrojila, tak akoby odtiaľ vyfučal vzduch a ono to tak spľaslo :D To som ešte v živote nevidela. :D A všetci na nás tak divne pozerali a smiali sa. :D

V tej istej pizzerii som potrebovala ísť na wcko, no nevšimla som si poriadne tie tabuľky na dverách a nechtiac vošla na pánsky záchod. Hneď ma zastavili tie divné pohľady :D

A keď sme už pri záchodoch, tak ti poviem ešte jednú historku, ktorá síce nie je z nejakého gastronomického prostredia, to ma len tak napadlo ešte. :D

Bola som na výlete v Londýne pred pár dňami. A išli sme autobusom. Každé tri alebo štyri hodiny sme mali prestávky na odpočívadlách a vtedy sa všetci vyhrnuli z busu a šli sme hromadne na wcko. No mali sme len 10-15 min prestávky, aby sme necestovali dlho a aby sme sa čo najskôr mohli dostať na miesto. Pri dievčenských záchodoch bol obrovský rád a keď si to všimol sprievodca tak povedal, že nech ideme aj na pánske lebo že nemáme veľa času a musíme sa pohnúť.

Bolo nám to trápne, ale čo sme mali robiť, keď ďalšia zastávka mala byť o ďalšie 3-4 hodiny. Tak sme najprv čekli, či je vzduch čistý a potom sme išli. Ale nesmej sa! :D Okrem pánskych záchodov tam boli aj normálne a potom jeden pre vozičkárov :D A na ten som šla ja. :D Proste to bola asi tá najtrápnejšia a zároveň najvtipnejšia situácia, do akej som sa kedy dostala. Lebo keď som vyšla zo záchodu, tak akurát pred ním čakal jeden chalan na vozíku, ktorý na mňa hneď vypleštil oči a spýtal sa ma niečo po nemecky. :D A ďalej páni pri umyvadlach boli tiež dosť vyvedení z miery, keď zo záchodov vychádzali baby. :D Len sme si rýchlo umyli ruky a radšej vystrelili von :D :D

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

V reštaurácii v Anglicku som mala možnosť ochutnať tie najlepšie croissanty na svete, tá chuť sa nedala porovnávať s croissantmi, ktoré majú na Slovensku a ktoré sú v obchodoch..a potom som mala ešte možnosť ochutnať mexickú kuchyňu a plnené tortilly...čo sú vlastne také zemiakové placky...ja som ich mala s dusenou zeleninou, mäsom a úžasných dresingom...placka bola zakrútena a navrchu bol roztečený syr a celá placka bola ešte taká pripečená a chrumkavá..to bolo asi najlepšie jedlo, aké som kedy mala... :)

Zet

Čo je podľa teba najhoršie na práci čašníka?

No tak hlavným dôvodom sú podľa mňa návštevníci. Nie každý je taký, aký je no a.. však to poznáš. Ale to je vecou tringeltu. Každý čašník má svoje vysnívané peniažky naviac. Ale hádam sa niekedy nájde dobrá duša a za dobre odvedenú prácu čašníka aj odmení ;-)

Čo najbláznivejšie sa ti prihodilo v reštaurácii alebo na nejakej oslave?

Taký najlepší zážitok (alebo skôr trapas) sa mi prihodil na rodinnej oslave v reštaurácií. Všetko išlo podľa plánu, obed bol chutný a čašníci doniesli dezert. No a keďže bolo vonku krásne a všetkým by najradšej bodlo niečo studené, bola to práve zmrzlina. A samozrejme Zuzka bola pažravá a musela si vykydnúť celý pohár aj s obsahom na nohy. A najhoršie bolo, že zmrzlina bola čokoládová, takže si domysli ako to vyzeralo. Po tomto "incidente" som trielila domov a rýchlo som sa prezliekla.

Aké najlepšie jedlo si jedla na oslave alebo v reštaurácii?

Tak určite bryndzové halušky. Tie robia v reštauráciach úžasné, so slaninkou a s pažítkou (už teraz sa mi zbiehajú sliny) a halušky si užívam skoro každý týždeň u nás v Martine. Ale určite sú dobré všade, lebo ich robia Slováci! :-)

Dúfam, že odpovede sú všetky a nie sú poprehadzované, lebo to sa budem na Google tabuľky vážne hnevať.

Vaše odpovede ma náramne pobavili.

Čoskoro sa môžete tešiť na ďalšiu súťaž.

Lyn