Ako sa vyriešila veľká záhada Tearlingu?

Erika Johansen | Osud Tearlingu (Kráľovná Tearlingu #3) | 464 strán | Goodreads | Yoli

V skratke: Podarí sa Kelsei zachrániť Tearling?

Prvá veta: Glace-Vert bol stratený ešte pred tým, ako prišla k moci Červená kráľovná.

Táto séria je niečím veľmi výnimočná. Boli chvíle, keď ma jej čítanie až tak nebavilo, no predsa som musela pokračovať, pretože celý autorkin svet, pretkaný záhadami a krvavými tajomstvami, potreboval mať nejaké uzavretie a zároveň aj vysvetlenie. Tieto záhady ma udržali pri čítaní až do konca. 

Z Kelsei sa v záverečnej časti stáva zajatec Červenej kráľovnej. Trpí v jej paláci bez zafírov a bez moci, ktorú jej poskytujú, takže nemá ani možnosť pokúsiť sa o útek. Postupne si však začne uvedomovať, že nejaká časť mágie v nej predsa len zostala – tá časť, ktorá jej ukazuje minulosť. 

Kniha je rozdelená na dve línie – prvá sa zameriava na udalosti v Kelseinej dobe a tá druhá sa sústreďuje v minulosti okolo Katie, Rowa a Williamovho syna.

Veľmi ma zaujímalo, ako sa autorke podarí prepojiť všetky kúsky skladačky dokopy tak, aby jej svet dával zmysel. Vytvorila si naozaj komplexnú zápletku, premyslenú od začiatku do konca. Niekde som však raz čítala, že autorka pôvodne uvažovala iba nad dvomi časťami, ale potom to rozšírila. Ak sa mám priznať, niekedy sa mi zdalo, že tie dve časti by boli akurát tak dosť. Kniha Osud Tearlingu sa zo začiatku veľmi vliekla. Čítala sa síce výborne a chápala som, prečo sú všetky tieto veci pre vyvrcholenie deja dôležité, no napriek tomu sa tam toho až tak veľa nedialo. Prvá polovica knihy mala ťažisko hlavne v rozhovoroch a v mnohých uhloch pohľadov.  

Nevieme sa zbaviť chýb, ani keď dúfame v raj na zemi, a tak plánovať novú spoločnosť bez toho, aby sme vzali do úvahy ľudskú povahu, znamená odsúdiť ju hneď na začiatku na zánik.

Vôbec mi neprekážalo, že kniha mala veľa postáv, čo ma už však tak nenadchlo, bolo spomínané množstvo pohľadov. Niektoré sa mi zdali zbytočne natiahnuté, obsahovali priveľa nepotrebných myšlienkových pochodov a opisov. V tomto zhluku postáv sa mi akosi neustále strácala tá najdôležitejšia, hlavná – Kelsea. Mrzelo ma, že keď som zo všetkého najviac chcela čítať o protagonistke alebo o Katie, tak som si musela počkať niekedy aj dobrých štyridsať strán, kým som sa k nim prebojovala. Na jednej stránke patrí autorke môj obdiv za to, ako osudy postáv prepojila, no na druhej strane, polovica z nich si ma ani trochu nezískala. 

Mám dojem, že v tejto časti bol môj postoj ku každej postave akýsi chladnejší. Zaujímalo ma, čo sa bude diať, no tušila som, že by nebolo správne príliš sa naviazať na niektorú postavu, pretože autorke nerobilo problém nechať ju umrieť. Väčšiu šancu som mala predvídať udalosti v Game of Thrones ako v tomto, a to pravdepodobne spôsobilo, že som si radšej držala odstup. 

Kniha dosť narušila aj všetko to tajomstvo, ktoré sa točilo okolo Červenej kráľovnej. Jej postava ma v tejto časti sklamala. V prvých dvoch častiach v podstate pôsobila ako hlavný záporák, zdalo sa mi, že je to jedna z najdôležitejších postáv, no v tretej časti si to akoby autorka rozmyslela, spravila z Červenej kráľovnej slabú a bezvýznamnú ženu, ktorá dosť nenápadne zapadla do zápletiek príbehu a to bolo všetko. Pripadalo mi to, že prvé dve časti príbehu sa riadili úplne iným konceptom ako táto posledná. 

Zdalo sa, že je jediná, kto chápe, že dvadsaťtisíc kníh nie je veľa, ale v skutočnosti len tak-tak.

Taktiež trochu obdivujem, ako autorka otvorene spracovala náboženstvo a vložila doň celý svoj kritický postoj. Niekedy sa mi však zdal až príliš jednostranný, ako keby viera v niečo viac mohla za všetko zlo na svete. To sa mi nepáčilo. Občas sa však v príbehu mihli aj veľmi pekné myšlienky – jedna sa týkala samotnej cirkvi a podľa mňa je úplne pravdivá: Vedela, že cirkev je presne taká dobrá alebo zlá ako filozofia, čo sa na ňu valí z kazateľnice. 

Po dočítaní knihy som mala dosť problém utvoriť si nejaký názor. Nevedela som sa rozhodnúť, či sa mi príbeh páčil, alebo nie. Zostal mi v hlave iba priadny „mišung“. Vlastne doteraz sa neviem rozhodnúť, či som spokojná s tým, čo sa stalo. Chápem, prečo sa to skončilo tak, ako sa to skončilo, no zároveň sa mi takýto záver nepáčil, aj keď mal svoje opodstatnenie. 

Zhrnutie: Je to dobrá trilógia. Rozhodne vytŕča z množstva ostatných. Autorka zmiešala dokopy prvky niekoľkých žánrov, pospájala všetko dokopy a v závere ste dostali odpovede. Postavy sa mi až tak nedostali pod kožu, no pri čítaní ma udržalo až do konca to tajomno okolo celého Tearlingu. Príbeh je opísaný veľmi realisticky, dokonca drsne, takže neodporúčam mladším čitateľom.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR