VZA update a iné čudá

Vidíte ten obrázok? Asi tak nejako to u mňa teraz vyzerá. 

Dnes som chytila opäť hysterický záchvat vďaka škole... je fakt neskutočne ťažké po štyroch rokoch ničnerobenia nabehnúť do starého režimu a opäť sa len učiť a učiť. Ak môžem čítať cez prestávku alebo na voľnej hodine, to mám ešte celkom dobrý deň. Priemerne tri písomky za deň sú u nás bežné a to som pred piatym ročníkom ani netušila, čo slovo test znamená. 

Kam sa podeli tie staré dobré časy? Nech sa vrátia. Chcem ísť späť na prax do Beladíc a hrať sa s Aďkou a vysávačom Karolom v reštike, kde nikto nie je. Chcem ísť do starej skrine, ktorá viedla priamo do Narnie a chcem sa prechádzať po apartmáne, kde noc na jednu noc stojí päťsto euro. 

Nemyslela som si, že mi bude prax chýbať, ale pri týchto drístoch, ktoré sa mám doslova nabifľovať, sú ešte aj čašníctvo a ostatné veci okolo praxe prijateľnejšie. 

Fotiek by už aj stačilo, to len aby ste mali približnú predstavu, k čomu by som sa veľmi rada vrátila namiesto vysedávania v triede. Takí sú u nás všetci znudení, že pokladajú za zábavné ešte aj trojhodinovú hru so zelenou stuhou, ktorú sme lepili na dvere. Behali s ňou po triede a naháňali sa, nakoniec ju priviazali ku kľučke a k stoličke a čakali, kto vojde do triedy. 

Fotky už radšej hore dávať nebudem. :D

Ale tento príspevok nie je iba o mojich sťažnostiach na školu a na haldu učenia, ktorou som nečakane zavalená. 

Za posledný mesiac sa toho udialo dosť veľa aj vo svete VZA - netuším, ako sa to stalo, no môj príbeh zrazu nečítajú dvaja ľudia, ale ich je už viac ako desať a z toho niekoľkí dočítali tak rýchlo, že som to poriadne ani neregistrovala. Úprimne povediac, všetky reakcie ma dosť prekvapili a hlavne ten počet hviezdičiek. Očakávala som menej nadšené názory a už som sa psychicky pripravovala na ďalšie opravy, ktoré by som vďaka vaším postrehom mohla rýchlo urobiť.

Ale zrazu mám pocit, ako keby nebolo veľmi čo opravovať. Meggie síce je premúdrelá a svet zložitý, ale ani jedno, ani druhé nejako veľmi ovplyvniť neviem. O lepšie vysvetlenie som sa pokúšala, toho sa však nikto nedočká, lebo ja jednoducho poriadne vysvetľovať neviem. 

Ešte k Meggie... u mňa je veľký problém s tým, že sa až príliš stotožňujem s hlavnou hrdinkou (píšem spôsobom: "Čo by som urobila, keby som bola na jej mieste?", "Nemám rada kone, prečo by ich Meggie mala mať rada?") a takto to ide. 

Viem, že veľa osôb hovorí, že nie je dobré príliš sa stotožňovať s hlavnou postavou, lebo sa mi to môže vyplatiť, no inak písať nedokážem. Aby som svoje myšlienky mohla presunúť do Wordu v takej forme, v akej ich mám v hlave, zdá sa mi to ako najideálnejšie riešenie. 

Čo sa týka konca (pri ktorom zatiaľ nikomu nedošlo, čo sa vlastne stalo) mám len odkaz na anotáciu k dvojke. Aspoň približne by vám mohla povedať, ako to asi nakoniec dopadne. 

A to by som nebola ja, keby som nedostala obrovskú chuť sa všetkým pochváliť s reakciami. Babám, ktoré to zatiaľ čítali, by som opäť veľmi rada poďakovala za to, že pri príbehu vydržali sedieť a ešte pridávam zopár odkazov zo stránky Goodreads, keby ste si chceli prečítať názor. 

od Wanderer

od Lucky

od Michelle

od Mary

Pokračovanie?

Keďže úplne pôvodná verzia VZA mala šesťsto strán a boli to vlastne jednotka a dvojka pokope, približný obsah už mám. Stále však premýšľam nad detailami. Koncom leta som napísala prvých sedem kapitol z dvojky, ale tie sa mi teraz vôbec nepáčia a treba ich prepísať. Prečo? Jednoducho to musím znovu napísať tak, aby to bolo jednoduchšie - či už pre čitateľov, alebo aj pre mňa, keďže sa v tom znovu nechcem zamotať tak ako pri poslednej veci, ktorú som písala pred piatimi rokmi. 

Vidím to nadlho, pri mojom spomalenom tempe a neustálom prepisovaní bude trvať najmenej polroka, kým zbúcham akú takú hrubú verziu pokračovania. 

Alebo možno napíšem Ježiškovi, nech mi na Vianoce daruje viac voľného času.