David Levithan, Den co den

Autor: David Levithan
Názov knihy: Den co Den
Názov série: Every Day#1
Originálny názov: Every Day
Počet strán: 342
Vyšlo u nás: 7. 10. 2013
Môžete si objednať TU
Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života.Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den.

Pozor! Recenzia môže obsahovať spoilery.

Príbeh sa začína veľmi sľubne - musím sa priznať, že som sa naň tešila. Možno až príliš. Preto sa niet čo čudovať, že som zostala po dočítaní knihy trochu sklamaná. Teraz, keď nad tým uvažujem, vlastne neviem, čo som čakala. Veľké dobrodružstvo a poriadnu dávku akcie? 

To som nedostala. 

Autor mal výborný nápad a vidno, že píše veľa a dobre, ale ja, bohužiaľ, nebudem jednou z osôb, ktoré z jeho príbehu padnú na zadok. 

Začnem so samotným hrdinom/hrdinkou, s "A". Nevytvorila som si k nemu/k nej zo začiatku žiadny vzťah a vadilo mi, keď niekedy hovoril/hovorila ako dievča a inokedy ako chlapec. Presúval/presúvala sa každý deň do iného tela, či už do dievčenského, alebo chlapčenského, ale jeho/jej uvažovanie, samotná podstata ma miatla. Ale keďže som zástancom vzťahov chlapec - dievča, nahovárala som si, že to čudo, čo má byť človek bez pohlavia, je skôr chlapec ako dievča. 

Bolo to však viac pre moje potešenie.

V skutočnosti by som veľmi rada nahliadla autorovi do hlavy počas písania tohto príbehu, pretože si fakt neviem predstaviť, kde sa mu túlali myšlienky a ako to celé vnímal on. 

Ja proste potrebujem vedieť, aké majú postavy, o ktorých čítam, pohlavie. Som obmedzená a nemám rada nič nové? Možno. No s A som si nijako nerozumela. 

Nepridal k tomu ani fakt, že sa mi zdal poriadne otravný ako hlavná postava. Furt si mlel svoje a už na tretej strane bol presvedčený, že našiel najväčšiu lásku. Každá nová kapitola sa začínala tým, koľko hodín je od nej vzdialený a či je možné, aby sa s ňou stretol, a dookola ju v podstate nútil k tomu, aby vyskúšali vzťah, ktorý som aj ja už na začiatku odsúdila k zániku. 

Bolo by mi ho ľúto, ale tá jeho povaha celý môj dojem zničila a takto som si iba na konci povedala: "Ha! Tak ti treba!"

Nechcem byť škodoradostná, hlavne ak ide o  hlavné postavy, ktoré trpia, ale tu som to nezvládla. 

Ďalšia, pre mňa nepochopiteľná vec, bola časť, kedy zmenila Rhiannon názor na A a rozhodla sa, že by s ním/ s ňou chcela byť. 

Žiadnu takúto časť som totiž nenašla. Bola som v presvedčení, že je z jeho tajomstva vydesená a bude s ním chcieť byť len priateľka, pretože si vzťah s takou... ehm... vecou nevie predstaviť. A potom sa zrazu na ďalšom stretnutí rozprávajú a bozkávajú. Zostala som tak trochu v šoku a vracala som sa naspäť, či som náhodou neprespala nejakú podstatnú pasáž knihy. 

Ako sa ukázalo, neprespala som a ich vzťah sa mi zdal tým pádom absolútne nelogický a divný. 

Úplne ma dostala až časť, kde začal/začala A bozkávať Rhiannon v tele dievčaťa a tým ju dostal/dostala do poriadne trápnej a nepríjemnej situácie.
Ale A to bolo jedno. Aspoň taký dojem som z tej scény mala ja. Už tam chýbal len vnútorný monológ typu: "Prečo jej to je nepríjemné, veď som to predsa ja!", ale čo ste tam mohli určite nájsť, bolo: "Nepozeraj sa na povrch, ale na to, čo je vo vnútri."

Nikoho nechcem súdiť, no A mohol/mohla pochopiť, že Rhiannon nebude skákať od radosti, keď sa na ňu vrhne v tele ženy alebo v tele stopäťdesiat kilového chlapa. 

Nechcem mať voči tejto knihe predsudky, ale keďže som dosť otvorený človek, musela som to sem napísať. Veľmi rada by som vedela, či to bolo všetko také nepríjemné len mne alebo sa nájde ešte zopár jedincov, ktorí by mi dali za pravdu. 

V mojich očiach nezachránila príbeh ani dávka akcie, pretože tam skoro žiadna nebola. A sa sťahoval/sťahovala z tela do tela. Istým spôsobom to bolo zaujímavé, ale po čase ma toľko nových príbehov stále iných ľudí unudilo. Malá bitka na parkovisku a konfrontácia s kňazom pre mňa nie je vrcholom adrenalínového zážitku. 

Najviac sa mi na celej knihe páčilo veľa múdrych myšlienok a vecí, ktoré pokladáme za samozrejmé a veľmi si ich nevšímame, ale keď o nich čítame, rýchlo nám dôjde, že sú podstatnou časťou našich životov. Autor sa zameral taktiež na dosť nebezpečné témy, ktoré pojal prekvapivo dobre a realisticky (samovražda, depresie, homosexuálne vzťahy), a ponúkol nám aj náhľad do myslí ľudí, potýkajúcich sa s takýmito problémami.
Človek by si myslel, že si tým všetkým prešiel, keď to tak dôveryhodne napísal.

Odporúčanie: Ak hľadáte akciu, ste na nesprávnom mieste, ale ak máte chuť na niečo nové a nevšedné, plné romantiky a múdrostí, určite si knihu prečítajte. 

 Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia