utorok 11. júna 2013

Katja Millay, The Sea of Tranquility

Autorka: Katja Millay
Názov knihy: The Sea of Tranquility
Jazyk: angličtina (je aj po česky)
Vyšlo: 13. 11. 2012
Počet strán: 448

Bývalá pianistka Nastya prišla v pätnástich o všetky svoje sny a ilúzie kvôli hrôzostrašnej udalosti, ktorá ju zmenila na nepoznanie (ak všetci vzdycháte "ach, nie, zase znásilnenie", poriadne ste sa sekli). Aby jej utiekla, presťahuje sa k svojej tete a po dvoch rokoch domácej školy musí ísť späť na strednú a dúfať, že ju prežije bez toho, aby sa niekto dozvedel o jej minulosti. 
A keďže táto kniha je písaná z dvoch pohľadov, nesmie chýbať ani zastúpenie opačného pohlavia a tým je Josh. 
Ach, Josh. Kebyže nemám úžasného frajera, asi by som sa zase zamilovala. 
Takisto ako Nastya, ani Josh to nemá v živote ľahké. Každý, koho miloval, mu zomrel. Už v šestnástich sa osamostatnil a aj to sa mu podarilo len vďaka peniazom, ktoré mu poskytli ako útechu za stratu. Žiadne peniaze vám ale nenahradia to, o čo ste prišli. Josh vďaka tvrdým podmienkam prestal veriť, že ho v živote postretne niečo lepšie. A tak zostal sám. V škole sa mu každý vyhýbal, sotva s niekým prehovoril a šťastný bol jedine vtedy, keď mohol vyrábať nábytok vo svojej garáži. 

Pocity menejcennosti a neustále myšlienky hrdiniek o tom, aké sú traumatizované, mi pri New Adult lezie poriadne na nervy, i keď je to základnou kostrou tohto žánru. 
Zo začiatku mi to vadilo aj pri tejto knihe, ale asi po dvadsiatich percentách sa mi podarilo úspešne prekonať tento môj osobný problém a konečne som sa do príbehu poriadne dostala. A že som si ja ťava mala dvakrát rozmyslieť, kedy budem čítať. Nedalo sa prestať. Kukala som do toho od rána cez všetky hodiny v škole, až do polnoci, len aby som sa ráno zase zobudila do školy a tam to dočítala. 
Neznášam a zároveň milujem knihy, ktoré ma do seba tak vtiahnu, že o sebe neviem. Ale na konci mi je potom vždy smutno. Ak sa do niečoho veľmi ponoríte, iba veľmi ťažko sa vám opäť prebúdza do reality. 

Žijem vo svete bez mágie a zázrakov. Na mieste, kde neexistujú žiadni jasnovidci alebo meniči podôb, žiadni anjeli alebo chalani s nadprirodzenými schopnosťami, ktorí vás zachránia. Na mieste, kde ľudia umierajú a hudba pominie a veci sú na prd. Váhou reality som tak silno zatlačená k zemi, že sa občas čudujem, ako sa mi darí zdvihnúť nohy a chodiť. 

Hlavné postavy sa v tejto knihe oveľa viac podobali na reálnych ľudí a neoplývali syndrómom dokonalosti. Ani jedna z nich. Nastya sa obliekala do školy veľmi výstredne, aby tým odpútala pozornosť od jaziev a od toho, ako veľmi sa chce v skutočnosti vyhnúť spoločnosti. Viac jej vyhovovalo, keď sa jej chalani kukali na zadok. Ďalšia zaujímavá vec: nerozprávala. Vôbec. 
To však nebránilo jednému školskému sukničkárovi neustále ju pozývať na rande. Drew ma spočiatku otravoval. Vadilo mi, ako za ňou doliezal, ale keď som konečne pochopila, o čo mu v skutočnosti kráča, hneď som sa upokojila. Má toho v hlave viac, ako sa v skutočnosti zdá. Príliš som ho podcenila.

Myslím si, že Josh ani tak veľmi nemal o Nastyu záujem, nestaral sa o nikoho. Napriek tomu sa nejako skamarátili. Najvtipnejšie na tom celom je, že vlastne ani neviem, ako sa to stalo. Všetko sa vyvíjalo postupne. Úlohu tu nehrala žiadna okamžitá príťažlivosť a preskakujúce iskry. Nastya a Josh stratili nádej na normálny život; ak sa takí ľudia zbližujú, prebieha to veľmi opatrne. Práve kamarátstvo, ktoré sa medzi nimi vytvorilo, a nenápadnosť celej situácie, zohrala veľkú úlohu pri mojom hodnotení. Veľmi sa mi to páčilo. Vzniklo medzi nimi niečo nádherné, intenzívne a aj keď sa obaja neustále presviedčali, že to, čo cítia, nie je láska, ja som vedela svoje. 
Čo sa týka deja, tu príbeh trochu zaostával, ale v tomto prípade som ochotná autorke odpustiť. Vytvoriť takýto úžasný vzťah medzi hlavnými hrdinami nedokáže hocikto. 
Pol hviezdičky uberám len za dĺžku. Niekedy pri konci som už mala pocit, že sa to príliš naťahuje, ale inak...
Dokonalé.  

Odporúčanie: Kam sa pri tomto hrabe Wait for You? Dokonca ani moje obľúbené The Coincidence of Callie and Kayden nemalo na túto knihu. Jednoznačne odporúčam. 




2 komentáre: