Možno ste si všimli (a možno nie), že som na posledné dva mesiace v podstate zmizla z povrchu zemského. Občas ma gravitácia pritiahla späť, ale len na veľmi krátku dobu, počas ktorej som sa zmohla na publikovanie nejakej tej fotky na Instagrame. Inak som väčšinu času poletovala v záhadnom vesmíre školských povinností a hlavnú prioritu u mňa mala bakalárka, ktorej, aj keď sa mi vôbec nechcelo, som venovala úplne najviac času. Lenže do toho sa ešte priplietli aj bakalárky a diplomovky iných osôb, takže som aktívne opravovala. Medzi tým, ako som od nervov nedokázala nič iné robiť, len kukať do steny alebo do seriálov, a medzi samotným opravovaním, som sa akosi nedokopala k iným činnostiam. Písanie aj blog šli úplne do úzadia, ale škola sa pomaly blíži ku koncu a ja som sa rozhodla, že je čas, aby som sa postupne vrátila späť do blogerskej komunity. Predsa len sa kvôli mojim povinnostiam nezastavil zvyšok sveta, aj keď by to niekedy bolo super.
Nový dizajn blogu
Na začiatok by som chcela spomenúť, že na počesť dokončenia bakalárky som si spravila nový dizajn blogu. Jediné varovanie mám pre tých, ktorí nemajú radi fialovú. Zrejme u mňa dostanete mŕtvicu, pretože jej je viac ako naposledy!
Keď už som si upravovala dizajn, rozhodla som sa, že si spravím aj nejaké nové fotky a dokonca som si vyrobila novú hlavičku, aj keď nemám dojem, že je o toľko lepšia ako tá posledná, ale no čo, ja a photoshop nie sme zase až takí kamoši, takže toto zatiaľ bude musieť stačiť.
Niečo k bakalárke
Z nejakého dôvodu nemám problém vyprodukovať osemsto strán textu, pokiaľ ide o príbeh, ale pri bakalárke to bolo fakt náročné. Predstavovala som si, že ju zbúcham behom dvoch dní, ale skutočnosť bola taká, že teoretickú časť som písala päť dní a praktickú štyri s dvojtýždňovou prestávkou, počas ktorej som si dávala všetko dokopy.
Moje zistenia z písania bakalárskej práce:
1. Školitelia vlastne nemajú radi, keď ich otravujete každý týždeň s každou kravinou. Predpokladala som, že sa môj školiteľ naštve, lebo som za ním prišla v decembri a potom až v apríli, ale potom ma dosť šokovalo, keď ma ešte aj pochválil a povedal, že takýchto samostatných, šikovných študentov by malo byť v škole viac. Týmto som sa nechcela nikomu chváliť, len poukazujem na to, že moje predstavy o tom, aké je dôležité chodiť za školiteľom každý týždeň, boli mylné a oceňujú, keď ich neotravujeme a všetko si zistíme sami.
2. Snažte sa nečítať priveľa bakalárskych a diplomových prác niekoho iného, lebo vám bude do plaču z toho, aké to majú oni super a že vy také v živote nedáte dokopy.
3. Najhoršie sa mi písal úvod a záver.
4. Bibliografické citácie ma skoro zabili. Neznášam, keď niečo nedáva zmysel a toto teda zmysel nedávalo, pretože každý zaznačuje citácie úplne inak. Ešteže mám Michelle.
5. Doniesť si z knižnice sedemnásť kníh nie je vôbec jednoduché, horšie je však označovanie častí, ktoré chcete citovať a parafrázovať a ktoré sa vám do práce najviac hodia. Keď vaše oči neustále behajú z monitora do knihy, asi po pätnástich minútach začne váš žalúdok protestovať. Skúste to robiť osemnásť hodín.
6. Myslela som si, že keď sa pravidelne venujem písaniu, bude pre mňa jednoduchšie napísať bakalárku, že budem mať oproti ostatným nejakú výhodu. Omyl! Je to ešte horšie, pretože som kukala na každé jedno slovo hodinu, že či sa tam hodí, potom mi zase prekážalo opakovanie niektorých slov a v hlave som sa snažila zosmoliť také múdre vety, že nakoniec ani nedávali zmysel.
7. Mojimi najlepšími kamošmi boli káva a Krátky slovník slovenského jazyka.
8. V našej škole vlastne nikto nič nevie.
9. Písanie bakalárky a učenie sa na skúšky nejde príliš dokopy.
10. Seriály sa nejakým spôsobom vždy napchajú do preplneného rozvrhu, s knihami to až také ružové nie je, pokiaľ vám z čítania materiálov k bakalárke idú odpadnúť oči.
Máš školu, ale nemáš prax
Aj keď bolo toto obdobie nekonečné, napokon mám bakalárku hotovú a už len čakám na to, kým mi ju zviažu a idem ju odovzdať. Ešte obhajoba a potom padám z UKF rýchlosťou svetla. Zistila som, že mi to priberanie, padanie vlasov a nestále ohrýzanie si nechtov nestojí za toľko nepotrebných vedomostí, ktoré sa musí človek nabifľovať na skúšku a po dvoch dňoch ich aj tak zabudne. Okrem toho, mojím cieľom bolo, aby som sa na škole zlepšila v tom, čo chcem robiť (editorka, korektorka), ale nemám dojem, že mi v tomto smere škola nejako výrazne pomohla. Pokiaľ tomu nevenujete dostatok času doma, nikdy sa to nenaučíte. Zrejme preto niektoré knihy vyzerajú tak, ako vyzerajú. Ak niekto spraví dvadsať chýb v diktáte, pochybujem, že bude vedieť opravovať rukopisy. Zopár hodín Ortografie a opravenie dvoch textov korektorskými značkami mi teda fakt nepomohlo. A to ani nehovorím o tom, že nemáme cudzí jazyk. Kto dnes nemá cudzí jazyk?
Ale zo všetkého najviac ma dorazilo to, že ak chcete pracovať ako editor, redaktor, všade od vás žiadajú, aby ste mali minimálne Bc. a tri roky praxe. Takže čo? Niekoľko rokov by som strácala čas v škole a potom by som tri roky zadarmo praxovala a žila zo vzduchu? Vtipné. Ale zároveň to dáva zmysel, nikto predsa nechce mať v práci totálnych tupcov. Niekto, kto sa týmto veciam nevenuje vôbec a text opravoval dvakrát v živote v škole, bude sotva vedieť pracovať v nejakom vydavateľstve.
Moje písanie vs vydávanie
Tejto téme som sa v posledných mesiacoch vyhýbala, ale to neznamená, že sa u mňa nič nedeje. Dôvod, prečo sa nevyjadrujem k príbehu, je jednoduchý. Od novembra to u mňa vyzerá ako na kolotoči (a to teraz neberiem do úvahy školu). Riešim vydávanie, alebo skoro čakám na verdikt, a snažím sa príliš o tom neuvažovať, aj keď sa mi až tak nedarí. V istom zmysle som vďačná za toľko školských povinností, lebo tie ma tak zamestnávajú, že nemám čas kontrolovať každých päť minút mail.
Kokso, ale čudovali by ste sa, ako dlho môže také schvaľovanie rukopisu vo vydavateľstve trvať. Predpokladala som, že po troch mesiacoch, keď človeku spľasne bublina nádejí na vydanie a napíše im do vydavateľstva, že čo teda bude, ozvú sa, či majú záujem, alebo nie. Ale vôbec som teda nepredpokladala že mi napíšu, že ešte nemali čas sa na to pozrieť, ale už môj rukopis idú čítať. Tak som čakala, totálne na prášky, ďalší mesiac a znovu sa ozvala. Zistila som, že editorke sa môj príbeh páčil a že o ňom budú mať poradu. O týždeň na to sa ohlásili, že to musí prečítať ďalšia editorka, takže mám ešte počkať.
Keď si to tak teraz spočítam, už polroka od odoslania rukopisu čakám až doteraz. Ak nemáte trpezlivosť a pevné nervy, radšej svoje rukopisy nikam neposielajte, lebo pokiaľ vám po polroku naťahovania niekto povie, že nakoniec teda nemá záujem, nebude to vôbec pekné.
Ako ste na to vy? Píšete, čítate alebo ste zaprataní školskými povinnosťami?
Máš teda vážne hektické obdobie. A najviac ma zaujalo to vydávanie knihy. Vážne by som nikdy nepovedala, že po pol roku stále nevieš, na čom si... -_- A úplne ťa chápem, že sa ti do kníh nechce. Ja síce bakalarku píšem až o rok, ale stále máme seminárky, semestrálky, atď, takže tiež veľakrát radšej pozerám seriál než aby som mala ísť čítať ďalšie knihy.. a to ma neuveriteľne štve!!!
OdpovedaťOdstrániťTak s tou bakalárkou ti vážne držím palce, je to drina. Neviem si predstaviť, že by som mala písať ešte aj diplomovku, vôbec sa mi to teda nechce. :D
OdstrániťA hej, čo sa dá robiť s tým vydaním, jedine čakať. :/ Hádam sa raz dožijem odpovede. :D
Neviem síce, aký je to pocit, keď dlho čakáš na knihu, ale musím sa priznať, že aj ja píšem knihy. Síce, ešte som neposlala svoju prvú knižku, pretože ju ešte číta moja mamka, no dúfam, že keď ju už pošlem, tak mi ju zoberú. Dosť často na to myslím (každý deň) a bojím sa, či mi zoberú alebo nie. Je to pre mňa taká neistota, aj keď mi sestra ocko povedali, že kniha je dobrá. Vždy si nie som 100% istá.
OdpovedaťOdstrániťTak v prvom rade je dôležité, aby si získala názory aj od osôb, ktoré nie sú tvoji príbuzní (pretože rodina by ti v podstate vždy mala povedať, že píšeš super, lebo je to rodina), ale ak by si chcela v budúcnosti naozaj niečo vydať, potrebuješ aj konštruktívnu kritiku a pozbierať si nejaké názory čitateľov.
OdstrániťŽiadny autor si nie je na sto percent istý svojím písaním, ale podstatné je písať a nevzdávať to. S vydaním to totiž vôbec nie je jednoduché a uspejú len tí najvytrvalejší.
Ja viem, že skoro vždy rodina povie len dobré veci, no mne povedali aj kritiku, ale aj dobré veci ohľadom mojej knihy. No celkovo hovorili, že sa im páčila, tak si myslím, že neklamali :)
OdpovedaťOdstrániťS tým vydaním to je pravda, vždy je to ťažké...
Tak to je potom fajn, ale určite by som si nazbierala názory aj inde... na tvojom mieste. Aspoň ja som to tak spravila predtým, ako som posielala prvýkrát rukopis do vydavateľstva. Pravda je však taká, že väčšinou človeku ani neodpíšu, podľa mňa už len to je zázrak, keď autorovi príde mail aspoň s odpoveďou, že nemajú záujem. :D
OdstrániťAle inak ti určite držím palce, treba to skúšať, nikdy nevieš, kedy sa pošťastí. :)
Problém je ten, že ani neviem od koho by som si mala nazbierať ešte názor okrem rodiny, je to trochu zložité...
OdpovedaťOdstrániťTo je tiež pravda, že veľa ľudom sa stane, že vôbec neodpíšu, a práve toho sa najviac bojím, keď nebudem mať žiadnu odpoveď.
Ďakujem ti krásne. A tiež ďakujem za tvoje milé rady :).
Na Goodreads nie si? Tam je kopu čitateľov, ktorých by si mohla osloviť, či by nemali záujem poskytnúť ti názor. Aj keď by nemusel byť pozitívny, s tým treba počítať vždy. Ja som už tiež všeličo počula o svojom príbehu :D :D
OdstrániťTak toho, že neodpíšu, sa báť nemusíš, ber to tak, že tým si prejde každý autor, ktorý by chcel niečo vydať. Nemôžeš počítať s tým, že tvoj rukopis zaujme hneď prvé vydavateľstvo, do ktorého napíšeš. U nás je takmer nemožné presadiť sa v knižnom svete.
Aspoň podľa mňa :D :D
Na Goodreads som :D
OdpovedaťOdstrániťRukopis by som chcela poslať so viacej vydavateľstiev už z toho dôvodu, aby som zas až úplne dlho nečakala (aj keď to čakanie bude dlhé).
A ešte raz ti ďakujem za tvoje dobré rady, si veľmi milá :).
Jasné, rada pomôžem. :)
OdstrániťNeodporúčam posielam naraz, hlavne nie jediným mailom, lebo potom v správach uvidia vydavateľstvá, že si to posielala naraz viacerým a to by sa nemalo. Bol by to trochu prúser, keby o to napríklad mali záujem dve vydavateľstvá a zrejme by sa na teba naštvali. Neviem. Ja som nikdy neposielala naraz do viacerých.
Dobre, tak pošlem najprv do jedného a uvidím, čo sa bude diať :)
OdpovedaťOdstrániťChápeš to, že ja som v druhom ročníku a odo mňa už chcú, aby som mala kus bakalárky napísaný? Úplne súhlasím s tým, že za žiadnych okolností NEČÍTAŤ iné bakalárky, lebo keď som pozrela na tie skvosty, čo tam ľudia popísali, fakt mi je do plaču. Skade také niečo vytiahli? Čo to za múdrych ľudí píše bakalárky? Odkiaľ mám ja vedieť také veci???
OdpovedaťOdstrániťA TO VYDÁVANIE!!! OCH MôJ BOŽE! Keď som to prečítala, normálne som sa potešila s tebou, akoby to bol môj rukopis :D Teda ako, samozrejme, je to na prd, že toľko čakáš a je to stresujúce a ja na tvojom mieste by som to už vzdala, lebo nie som práve trpezlivý človek, ale už len to, že si to proste odoslala. Cítim sa otrasne, že som to nedočítala, lebo veľa vecí mi do toho prišlo (not to mention, že sa bojím čítať tvoje, keď píšem svoje, aby som nenašla podobnosti alebo ja neviem proste sa bojím). Fakt dúfam, že sa ti to podarí vydať, budem to mať na poličke (nejaký ten podpis vo vnútri? :D) a prečítam to nie ako od blogerky, ale ako od skutočnej autorky <3
Tak u nás na škole je to bordel, my sme si na začiatku druhého ročníka vyberali témy a ja som o tom vôbec nevedela, dozvedela som sa to asi dva dni predtým, ako sa to uzatváralo a bola som z toho úplne šedivá. Takže jediné použiteľné, čo sa mi páčilo, som si vzala a bolo. Ale štve ma, že som si nemohla vybrať tému sama, nestihla som nad tým ani uvažovať, lebo keby som mala čas, určite si vymyslím nejakú suprovú editorskú tému, niečo o opravovaní rukopisov a tak. Ale no čo, hlavné, že to mám napísané. :D
OdstrániťSom rada, že si sa potešila so mnou, ja som sa tiež tešila... teda skoro som spadla zo stoličky, keď mi odpísali, ale po tom polroku už ani neviem, čo mám očakávať. A v pohode, s čítaním máš čas, však hlavne sa venuj svojmu písaniu. Ja inak tiež veľmi pri písaní nečítam iné knihy, lebo sa bojím, že by som podvedome mohla niečo skopírovať a to nechcem. :D
O vydávaní knihy sa radšej ani nevyjadrujem. Ako vidím, si v tej lepšej pozícii, mne sa za rok skoro nikto neozval (v najlepšom prípade že dostali rukopis a že sa ozvú, no nenapísali kedy). A tak som sa rozhodla, že si budem písať do šuflíka, teda na USB a hotovo. Našťastie, články na blogu si môžem vydávať ako chcem, a to je super. Keď už nebudem spisovateľka, tak aspoň niečo sa odo mňa dostane von.
OdpovedaťOdstrániťInak s bakalárkou som si tiež užila, hlavne keď som dva dni pred odovzdaním šla do tlačiarne pre ňu a ona bola zle vytlačená, polepená od vrchu po spodok, zle odstrihnutá a tak mala menšie okraje ako je norma, no infarkt na ceste. Nikde schopná tlačiareň, ktorá by vytlačila 200 listov (v tej dobe ich nebolo na každom kroku zo desať). Ale nakoniec všetko dobre skončilo, zoštátnicovala takže ok :-). Držím palce aj pri knihe aj pri skúškach.
Farba mi vôbec nevadí, ja mám podobnú. Ide o to, aby sa páčila tebe :-)
Vieš čo? Mne sa asi ozvala preto, lebo som veľmi tvrdohlavá a veľa som otravovala. Ale ja som sa najprv zamerala na to, aby som si získala nejaké názory na internete, až potom som posielala rukopis. Myslím si, že ak už o autorovi čitatelia aspoň trochu vedia, je to len plus. Je veľa slovenských autorov, ktorí nemajú blog, web, GR, proste vôbec nič a to nemám rada, lebo ja si o všetkých zisťujem informácie a dosť ma štve, keď o nich nič neviem nájsť. Mám dojem, že veľa z nich podceňuje virtuálny svet a to, ako rýchlo sa v ňom šíria informácie.
OdstrániťAle tak nevzdávaj to, hádam sa pošťastí. :) Ja som fakt rada, že mi aspoň odpovedali.
Fúú :O Tak to je fakt na prd. Ja som bola tiež dva dni pred odovzdaním po to, ale mala som ju peknú. To len mám dojem, že na našej škole nič nedáva zmysel a dobre ma zvozili za to, že som papier od sekretárky nemala v bakalárke, ale mne povedali, že to tam treba vložiť naskenované, tak ja neviem. :D Ach, už nech som odtiaľ preč.
Ďakujem :)
A hej, mne sa páči, len keď vidím blogy, skoro polovica z nich má biele pozadie a u mňa je všetko fialové :D :D
Držím palce, Majka, nech to s bakalárkou aj štátnicami dopadne na 1 :-) bez stresov by to bolo asi veľmi ľahké, ale sú aj takí, čo to zvládajú ľavou zadnou, akoby nič... ale medzi tých tiež nepatrím akosi.
OdpovedaťOdstrániťS rukopisom si tiež užiješ svoje, ako vidím, ale dobre na to ideš, treba sa pripomínať :-) a keď to prečíta tá druhá editorka a tá s tým (božechráň) nebude spokojná, prvá áno... tak sa pobijú? :-D teším sa na výsledok, dúfam, že ho budem držať v rukách... určite kupujem, keď to bude aktuálne!
Ďakujem... ja som nikdy nechápala, ako to niektorí ľudia tak ľahko zvládajú, ja si z tej školy už vlasy trhám a chcem odtiaľ čím skôr preč :D
OdstrániťVeru, užijem. Ale možno, ak sa mi to nejakým zázrakom podarí vydať, viac ocením po tejto dlhej, strastiplnej ceste celkový výsledok.
No to teda netuším, že či sa pobijú, určite by to bolo zaujímavé sledovať. Ale pri mojom šťastí to dopadne tak, že to bude musieť čítať ešte iná editorka (čo bude trvať ďalší polrok), ktorá o všetkom rozhodne. Ale to už budem s nervami na konci. :D
to mi príde ako nedostatok editorov :-) keď tak dlho čítajú... na jednej strane chápem, že to chcú prelúskať z každej strany, ale dávajú si teda načas :-)
OdpovedaťOdstrániťa končíš školu ako Bc? či som zle vyrozumela? ;-)
Hej, a najlepšie bude, keď mi po polroku zapotia, že nemajú záujem. :D :D :D
OdstrániťKončím už po Bc., iba nervy mám z tej školy a kopu zdravotných problémov. Poznám viac ľudí, ktorí museli ukončiť štúdium kvôli podobným veciam. A zase... mojou prioritou bolo, aby som sa naučila v škole pracovať s textami, zistila niečo nové, zlepšila sa v tom a mám dojem, že čo sa týka editorstva a práce s textami, tak to som sa teda veľa nedozvedela. Viac som sa naučila sama. A zase viem si školu dorobiť hocikedy, takže mi je to jedno. Len teraz už toho mám plné zuby. Chcela by som si spraviť absolventskú prax a rada by som si spravila aj kurz z angličtiny, aspoň C1, šetrila som si na to :D Neviem si pomôcť, už potrebujem zmeniť prostredie, lebo aj strednú som mala päťročnú... pripadá mi to, ako keby som sa zasekla na mieste.
Inak vieš, čo ma štve? Ako mi furt každý vraví, že mi ešte bude riadne smutno za školou. Akože ja taký pocit nemám a neznášam, keď mi to niekto hovorí. Mamina povedala, že ona školu neznášala a za nič by sa do nej nevrátila, takže mi úplne rozumie. :D
Nebude ti smutno za školou :-) to si len každý myslí, a ešte sa budú diviť, že prečo "len" Bc? Ale vidíš, máš skúsenosť do života a môžeš si povedať, že si to zažila... a stačilo... zatiaľ... možno raz dorobíš, ktovie? ;-)
OdpovedaťOdstrániťSama vieš, ako sa tam cítiš, a kvôli nervom ti to za to fakt nestojí... neboj, nestratíš sa v živote...
S rkp držím veľmi palce, ak ide o VZA tak verím, že si ho raz prečítam (aj) v knižnej podobe, lebo som čítala tú verziu v el. vydaní a rozhodne stojí za vydanie :-) teším sa na ďalšie info od teba...
Vďaka, že aspoň od teba neprichádza žiadna prednáška :D :D a Zase ja nechápem ani to, ako som sa dostala až do tretieho ročníka, už sa mi tam vôbec nechce byť. Tú zmenu fakt potrebujem.
OdstrániťEšte raz ďakujem a ja pevne dúfam, že po toľkých rokoch sa tej knižnej verzie dožijem. :D Hej, hej, viem, že si čítala, ešte medzi prvými... aspoň myslím. :)
Nový vzhľad blogu je prekrásny!!!♥^.^♥ Pôsobí na mňa tak príjemne a ja zbožňujem fialovú! Takže u mňa žiaden problém. Och, a tá prvá fotka je top...aj ja chcem už zrkadlovku :D
OdpovedaťOdstrániťSom taká rada, že mňa sa bakalárka netýka a asi ani týkať nebude, keďže som dosť lenivý človek a študovať sa mi nechce :D No obdivujem vás všetkých, s tým je toľko roboty, na zbláznenie, a gratulujem k jej dokončeniu :) Budem ti držať palce, aby ti to všetko dopadlo na výbornú...drž sa ;)
Moje nervy! Pol roka?! Fú, tak to chce vážne trpezlivosť O.o Inak ti to neskutočne prajem, lebo viem, koľko si do toho dala úsilia, koľko snahy a konečne to vyzerá na dobrú cestu ^.^ Všetky kladné ohlasy svedčia o tom, že to musí byť skvelý príbeh a tie obálky máš nádherné♥ (ak ti knihy vydajú, v čo pevne verím, tak trvaj na svojich obálkach...sú DOKONALÉ :D). Ale podľa mňa je naozaj ťažké preraziť. Niekedy sa čudujem, aký príbeh uzrel svetlo sveta a taký, ktorý by si to naozaj zaslúžil zapadá prachom :/ Nuž, ja sa v tomto svete vydávania kníh nevyznám, takže radšej nebudem mudrovať....
Držím ti teda palce aj so školou, aj s vydávaním knihy...nech sa všetko podarí a splní sa ti tvoj sen ;) Maj sa krásne...
Ďakujem za komentár :):)
OdstrániťSom veľmi rada, že sa ti moja fialová páči. Aspoň sa v tom mori bielych blogov nestratím :D :D :D Lebo čo si všímam, biele sú teraz dosť "in".
Uf, vážne môžeš byť rada, že sa ťa netýka, lebo je to teda makačka. Ja som nad tým niekedy sedela osemnásť hodín v kuse, aby som to mala čím skôr. Nevedela som si predstaviť, že to začnem robiť polroka dopredu, takže keď som s tým ku koncu marca začala, trochu mi už horelo pod zadkom. :D
Ďakujem... a k tým obálkam, ja viem! Michelle je génius, sú úplne peckové, ja fakt nechápem, ako sa jej to takto dobre podarilo vymyslieť (a to ani nehovorím o tej mape). Všetky sa dokopy spájajú a podľa mňa presne vystihujú príbeh atmosférou aj farbami. Fakt som rada, že mi ich robila a ver tomu, že keby mi chceli náhodou príbeh vydať, za MOJE obálky by som určite bojovala.
A nemudruješ, máš pravdu, tak to, bohužiaľ, chodí.