Sophie Jordan | Nespútaní

Sophie Jordan | Nespútaní | Uninvited #2 | 304 strán | CooBoo | Goodreads | Martinus | Bux | Knihcentrum

Prvá veta: Nenechá ma na pokoji. 

Nech sa snažila Davy hocijako udržať si normálny život, priateľov a chlapca, nepodarilo sa jej to. Neustále však za seba a za svoju nevinu bojovala. Hovorila si, že ona taká nie je. V tom, že má vražedný gén, sa museli určite pomýliť. 

Všetko sa ale zmení, keď zabije muža a ocitne sa aj s ďalšími kamarátmi na úteku do Mexika. Už viac nepôjde o očistenie mena a o to, aby presvedčila ostatných, že je nevinná. Tento raz bude Davy bojovať o život a v prvom rade o slobodu. Keď sa k tomu pripletie aj nový love interest, vznikne z toho poriadny guláš. 

Podarí sa Davy prežiť? Ako sa napokon skončí neustále sa vyhrocujúca situácia v krajine?

Neviem, či poznáte grotesku Veľká parochňa. Mne utkvela v pamäti ešte zo strednej, hlavne kvôli zápletke, kde vlasatí útočili na holohlavých, zabíjali ich, zatvárali do táborov. Holohlaví sa museli skrývať a bojovať o život. Lenže čoskoro ich bolo viac ako vlasatých a celá situácia sa obrátila. Absurdnosť tejto drámy mi neskutočne pripomenula atmosféru v duológii Nevítaní. Vraždiaci gén mi pripadal iba ako predčasné panikárenie, dával vyšším silám moc nad ľuďmi. Ľahšie sa im v nich darilo budiť strach a nedôveru, aj keď to vlastne nemalo žiadny zmysel, lebo z hocikoho sa mohol stať vrah a nezáležalo na tom, či mal na to gény, alebo nie. Keď sa „aktivuje“ pud sebazáchovy, človek dokáže urobiť aj nemožné, len aby prežil. 

Situácia v tomto príbehu sa mi zdala šialená a nezmyselná, ale zároveň aj veľmi poučná. Tu sa dalo vidieť, ako jednoducho je možné s ľuďmi manipulovať. Stačí občas niečo prehodiť v médiách, napísať v novinách... a máme tretiu svetovú. 

Okolnosti v sérii Nevítaní sa výrazne stupňovali a vymykali spod kontroly aj samotným expertom, ktorí vymysleli vražedný gén, čo sa dalo veľmi dobre cítiť z častí vyrozprávaných z pohľadu hlavnej hrdinky, ale beznádejnosť situácie bola skutočne podčiarknutá až v krátkych textoch po každej kapitole - či už išlo o listy medzi tajnými generálmi, o úryvky z periodík, alebo o vypočúvania vo Wainwrightovej agentúre. 

Potešilo ma, že napriek zápletke, ktorá bola dosť typická pre dystopie (vzbury, silné hlavné hrdinky, tajné úkryty, nafúkaní vodcovia), ma autorka niečím prekvapila. Predpokladala som, že Davy utečie s ostatnými do Mexika, kde sa potom bude neustále riešiť jej naštrbený vzťah so Seanom a bude sa upevňovať jej priateľstvo s ostatnými. Na záver sa tam dohodnú na nejakej spoločnej vzbure, ako zničiť systém, a všetko bude zase super. 

Ale takto to nebolo. Napríklad som vôbec nečakala, že autorka sa rozhodne postavy z prvej časti takmer úplne vynechať a že odstaví aj Seana na vedľajšiu koľaj, aby mohol dostať priestor nový chalan – Caden. 

Bola to príjemná zmena. Sean bol fajn, ale na začiatku dvojky som už mala pocit, že mi nemá čo ponúknuť, zatiaľ čo pri Davy sa dalo badať, že je tam ešte veľa vecí, ktoré sa dali dobre rozvinúť. To, že sa Davy ocitla sama, bez podpory priateľov a v podzemnom bunkri, kde nikoho nepoznala, dalo príbehu novú dynamiku. Veľmi si ma získali hlavne akčné scény, v ktorých bojovala. Boli fakt dôveryhodne opísané a z celej knihy na mňa mali asi najväčší vplyv. 

Caden bol tiež zlatíčko, sadol mi oveľa viac ako Sean a chémia medzi ním a Davy mi spôsobovala menšie infarktové stavy. Užívala som si ich spoločné scény, tú nedôveru, pomalé nadväzovanie priateľstva, ktoré prerastalo do niečoho väčšieho. Sklamalo ma však, že Sophie vôbec nezvládla to, čo prišlo potom - teda ich samotný vzťah. V momente, ako sa dali dokopy, stratila som záujem o knihu. 

Lenže koniec bol celý nejaký zrýchlený. Akoby zázrakom sa tam všetko nečakane rozuzlilo, zatiaľ čo do trištvrtiny knihy sa veci vyvíjali postupne. Autorka si na posledných kapitolách úplne zbúrala pevné základy tým, ako unáhlene príbeh uzavrela... takmer si ho vynútila. V romantickej línii by sa toto riešenie ešte dalo ospravedlniť, no čo sa týka ukončenia časti príbehu so zúfalou situáciou v krajine, vyriešenie bolo neuveriteľné. Povedala by som, že až nemožné. 

Ak sa pozerám na knižku ako na celok, neviem, čo si mám o nej myslieť. Čítala sa výborne, strany plynuli skoro samy, ale koniec pokladám za totálne odfláknutý, čo je popri tom, aké som mala vysoké nároky po výborne zvládnutej prvej časti, dosť sklamanie. 

Odporúčanie: Máte radi dystopie? Rozhodne sa do tejto série pustite. Nachádza sa v nej zaujímavý pohľad na svet a na ľudí - mne dal mnoho podnetov na uvažovanie o tom, akí sme a ako jednoducho sa dokáže všetko zvrtnúť k horšiemu. Hlavná hrdinka je znesiteľná, akčné scény tiež celkom dobre zvládnuté a celkovo mala séria dobrý záver, aj keď náročnejší čitateľ môže byť trochu sklamaný.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatros media