utorok 28. apríla 2015

Keď sa svet obráti hore nohami a vy netušíte, čo v ňom vlastne robíte...

Ľudia majú v živote rôzne priority. Chcú to niekam dotiahnuť, chcú prekonať samých seba a presvedčiť sa o tom, že sú schopní čohokoľvek, pokiaľ si na to vyhradia dostatok odhodlania, času a trpezlivosti. Tak ako je pre niekoho dôležité založiť si rodinu alebo mať skvelú kariéru, ja neustále bojujem na hranici medzi realitou a fantáziou a snažím sa udržať si rovnováhu. Existuje veľa vecí, ktorých sa bojím. Bojím sa, že jedného dňa príde čas, keď stratím niekoho blízkeho, bojím sa, že ma premôže choroba a nebudem viac schopná chodiť, písať alebo rozprávať, bojím sa, že nedokončím školu a bojím sa, že život je príliš krátky na to, aby som stihla spraviť všetko, čo chcem. No nikdy som si nemyslela, že sa budem báť prejaviť svoj názor. Na svete je veľa vecí, ktoré nedokážem ovplyvniť, ale slobodné myslenie a názory stále patria iba mne. Nechať si od niekoho diktovať, čo je správne a nesprávne, čo si mám myslieť alebo hovoriť, je jednoducho zlé. 
Každý vníma svet po svojom a rovnako je to aj s príbehmi. Nerozmýšľame rovnako, nezaujímame sa o rovnaké veci, nemáme tie isté obľúbené jedlá ani nápoje. S knihami je to veľmi podobné. Čítam ich, lebo ma bavia a vidím v tom zmysel. Rada v nich hľadám niečo, čo ma zaujme, a pokiaľ to tam nenájdem, poviem to. Keby som chcela čítať iba pre potešenie a nehľadala v príbehu hlbšie ukrytý význam, možno by som všetky knihy vychválila do nebies. Sú to predsa majstrovské diela autorov. Každý príbeh je svojím spôsobom dobrý, ale nie každý je pre mňa výnimočný. Nájdu sa však stovky ďalších ľudí, ktorým niečo dá, ktorí si ho budú pamätať a s úsmevom naň spomínať. Zatiaľ som na internete nenatrafila ani na jednu jedinú knihu, ktorá by sa páčila úplne každému.
„Nechápem, čo na tejto knihe ľudia vidia.“
"Postavy sú plytké a nezaujímavé.“
„Dej sa ťahá, v celej knihe sa nič nedeje.“
Všetci sme videli v recenziách pri knihe napísané niečo podobné. Je to vec čitateľského vkusu a odsúdiť niekoho za jeho názor sa mi nezdá správne. No a čo, že si niekto o mojej postave myslí, že je premúdrená a drzá? No a čo, že si niekto myslí, že nápad je otrepaný a neoriginálny? Tak nech. Kritika je fajn vec, udrží autora pri zemi. Žiadny spisovateľ nenapísal super bestseller bez toho, aby ho zaň poriadne neskopali pod čiernu zem. Autora nerobí jeho písanie, ale spôsob, akým sa vyrovnáva s kritikou a ako prijíma názory čitateľov. Nedávno som si prečítala správu od jednej veľmi múdrej a mladej slovenskej spisovateľky, vďaka ktorému som vlastne dostala nápad na tento článok. Fascinovalo ma, ako si táto autorka dokázala poradiť s kritikou a často nepeknými a očierňujúcimi komentármi. V tej chvíli som mala pocit, že jej knihy by som mala zbožňovať už len kvôli tomu, akým je človekom.
Nejeden z nás už spravil alebo povedal niečo, čo oľutoval. No internet je zákerná vec. Aj malá, nepodstatná vec alebo nevinná veta môže rozpútať v internetových komunitách peklo. To sú už všetci zrazu ako posadnutí, každý chce vyhrať vlastnú bitku. Je to nikdy neutíchajúci boj, ktorí sa vlastne nedá vyhrať, lebo opäť tu ide len o to, kto má na čo aký názor a chce si ho obhájiť a presvedčiť o ňom ostatných. Nerada sa hádam. Vyčerpáva ma to a pri predstave, že ma niekto, koho som v živote nestretla, neznáša, je mi zle. Ale takto to dnes bežne funguje a nič s tým nenarobíme. Tak ako má niekto problémy v práci a musí sa každý deň vyrovnávať s neopodstatneným opovrhovaním kolegov, aj v blogersko-knižno-vydavateľskej komunite sa stretávame s rovnakými problémami. Rozdiel je v tom, že vo virtuálnom svete na seba každý kydá s väčším odhodlaním a odvahou, než keď sa niečo rieši osobne. 
Tento rok je veľmi náročný a ako som počula, nie len pre mňa. Mám dojem, že stres a zrýchlená doba prebúdzajú v ľuďoch to najhoršie a všetka tá frustrácia sa prenáša do komunikácie s ostatnými. Nikdy by som si o sebe nemyslela, že sa pustím do brutálnej hádky, ktorú viem, že som vopred prehrala. Kde je tá osoba, čo iba ticho sedí a nenápadne sa prizerá? Ako je možné, že som sa zaplietla do niečoho, čoho som ani nechcela byť súčasťou? Stačí málo, aby ste prestali byť takým človekom, akým ste byť chceli, a to len kvôli tomu, že ste povedali, čo si myslíte. Som schopná písať o nekonečných vojnách, ktoré vedú moje postavy, len si nie som istá, či mi aj skutočné vojny v realite stoja za to, aby som sa do nich zapájala. Pred pár rokmi som si myslela, že príbehy a rozdielne názory na ne nás majú spájať, ale dnes je úplne jasné, že nás iba rozdeľujú. Je teda otázne, či sa ozvať, alebo zostať ticho.

9 komentárov:

  1. Toto bolo a vždy bude problémom. Sloboda slova a vyjadrovania je výborná vec, ibaže niekedy je zneužitá, vyjadrujú sa všetci, niekedy si to nepremyslia a potom vznikajú hádky. To v blogosfére bolo a aj bude. Priveľa ľudí, priveľa názorov a zdá sa že tolerantnosť klesá. Ale zase je logické, že keď ťa niekto verejne osočí a hnusne ešte k tomu, budeš sa brániť. Treba však vedieť, do čoho sa oplatí investovať energiu a do čoho nie. No ja rozhodne nie som osoba, čo "drží hubu a krok" :D Je to citlivá téma, lebo nemôžeš zakazovať, aby sa ľudia prestali vyjadrovať, ale chce to energiu nereagovať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak ja asi nemám cit preto, kedy hovoriť a kedy byť ticho, lebo očividne som sa ozvala v úplne zlej dobe a skončilo sa to dosť zle. Aspoň ja mám taký pocit. Mám pocit, že je dnes oveľa jednoduchšie radšej všetko ignorovať. :D
      To s tou tolerantnosťou si dobre povedala, dnes na seba všetci nakydáme, koľko sa dá a väčšinou sa kvôli tomu ani necítime zle, čo je asi najhoršie. :D

      Odstrániť
  2. Veľmi dobrý článok.
    Čo sa týka tej prvej časti, tak to súhlasím. Nie každá kniha sadne každému a prečo by čitateľ mal knihu chváliť, pokiaľ sa mu nepáčila, to by nedávalo zmysel. Kritika síce zabolí, ale bohužial ak sa už autori rozhodli ísť cestou niečo vydať, musia rátať aj s tým a jednoducho to prijať.
    Áno sloboda slova je.. niektorí ľudia si však neuvedomujú, že sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého.. preto vznikajú spory a zbytočné "žabo-myšie" vojny, lebo si každý myslí, že je v práve.. a sú zas aj ľudia, ktorí len konflikty vyhľadávajú, čo o nich tiež niečo hovorí..
    A mnohokrát tieto "spory" ani nestoja za povšimnutie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je pravda, že kniha nie vždy sadne každému. Každý je iný a niekedy ani nedočítam knihu, ktorá sa všetkým mojim známym páčila. Ale tak to proste chodí. Lebo keby sme všetci boli ako cez kopirák, aký by bol zmysel v rôznych žánroch.
    A sloboda slova... v poslednom čase je to veľmi prepieraná téma a, bohužiaľ, väčšina ľudí zabúda, kde končí prezentácia vlastného názoru a kde začína osočovanie ostatných. Hádky boli a vždy aj budú. Či sa do nej zapojiť je ťažké posúdiť, či sa do nej nezapojiť snáď ešte ťažšie. Najlepšie je asi vždy tomu, ktorý to len tak sleduje a baví sa na tom správaní v štýle päťročných detí na piesočku, kde sa hádajú o to, kto má krajšiu a lepšiu bábovku. :)
    S profesionalitou to nemá nič spoločné a v konečnom dôsledku ani s vetou "uvítam kritiku", ktorá sa takmer vždy zmení na hádku. Lebo niektorí ľudia si vždy budú myslieť, že sú dokonalí a veď ak sa ti daná kniha nepáči, tak prečo ju čítaš?
    Niektoré dvanástky u nás na OurStories majú lepší prístup :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ťažko sa dá povedať, pokiaľ sa môže až zájsť pri presadzovaní vlastného názoru, pri tomto je to asi najhoršie. Vlastne kvôli tomu asi vznikajú všetky hádky, nielen v našej skromnej internetovej komunite :D

      Odstrániť
  4. Tvoj článok v podstate vystihuje moju celkovú frustráciu so všetkými názormi na čokoľvek umelecké - knihy, filmy, seriály. Ľudia sa dokážu hádať kvôli páru v seriály a nadávajú si a urážajú sa, ak niekto nemá rád ten pár, ktorý preferujú oni. Navyše na základe toho hodnotia charakter človeka a pokiaľ aktuálne neshippuje homosexuálny pár, tak je automaticky homofób a podobne. S knihami je to očividne to isté - ak máš negatívny názor na nejakú knihu, vždy sa nájde niekto, kto si začne vytvárať šialené teórie o tom, prečo ju nemáš rada (lebo závidíš autorovi jeho slávu a chceš mu robiť zle, lebo chceš ísť proti prúdu, lebo sa to páčilo niekomu, koho nemáš rada, lebo je to hrozne populárne, lebo jožko z nejakého slávneho blogu povedal, že je to hlúpe...). A väčšinou ich nikdy nenapadne uvažovať nad tým najjednoduchším dôvodom - že ti to skrátka nesadlo a občas sa to ani nedá vysvetliť. Hej, odborník na to má vždy nejakú super terminológiu, ale normálny čitateľ má niekedy len ten "pocit" a jeho slovné hodnotenie podľa toho potom aj vyzerá (či sa to tiež považuje za "recenziu", to už je iná debata :D). Ľudia dnes namiesto toho, aby sa venovali tomu, čo majú radi, sa venujú tomu, čo ich vytáča a rozčuľuje. Potom majú zlú náladu a nepríde im na um nič lepšie, ako šíriť ju ďalej medzi ostatnými ľuďmi. A je jedno, či sa tým niekoho dotknú, lebo oni sú v tej chvíli tí najdôležitejší. Lenže ja nemám chuť sa takými ľuďmi zaoberať. O svojich názoroch sa budem hádať len s ľuďmi, o ktorých viem, že ho dokážu prijať. Do iných diskusií sa nemám silu ani chuť zapájať.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jaj, tak s tým párom v seriáli je to dosť drsné, až do takých extrémov by som nešal, možno iba pri TW :D :D :D :D
      Inak šialená teória o Jožkovi pobavila :D :D

      Že? to je najhoršie. každý si hľadá nejaké dôvody, prečo sa ti tá a tá kniha nepáčila a niekedy fakt ide len o to, že tebe ako osobe nič nedala, a preto sa ti nezdala taká zaujímavá ako niekomu inému. Len nie každý to vie podať slušnou formou - dobre, to je už iná vec, ale aj tak si myslím, že je dôležitá povedať, čo máme na srdci bez toho, aby sme sa obávali, že nás kvôli tomu niekto odsúdi.

      Odstrániť
  5. Páči sa mi tvoj názor. Je pravda, že žiadna kniha nemôže sadnúť úplne každému a preto, ak sa mi niečo nepáči, mala by som to povedať/napísať v medziach slušnosti. V dnešnej dobe vidím veľa "negatívnych recenzií", ktoré sa neboja povedať, čo sa im nepáčilo, občas však natrafím aj na takú, ktorá používa trošku drsnejší slovník a musím sa priznať, že mi trošku prekáža, keď vidím ako niekto zvozí pod čiernu zem knihu, ktorá môže pre niekoho veľa znamenať. Áno, je to jeho vlastný názor a ja mu ho neberiem, rozhodne ho rešpektujem, len vravím, že sa mi takéto recenzie ťažko čítajú. Osobne ešte nedokážem povedať o knihe , že je vyslovene "hnusná, odpad a pod." , pretože si myslím, že každý autor jej venoval istý čas a chcel čitateľovi priniesť istý zážitok. To, že práve ja som ho tam nevidela, pre mňa ale neznamená, že tam nie je, len to, že mi kniha nesadla a to samozrejme v recenzií napíšem. Prípadne sa vyjadrím ku konkrétnym veciam, ktoré mi na knihe vadili. Možno som však ešte len nedospela do veku, kedy budem poznať "brak" už zďaleka, alebo som jednoducho len "nenáročný čitateľ" , to je už na uváženie :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ak je recenzia negatívna, ale dobre napísaná, nemám s tým problém. k mám byť úprimná, často ma zaujmú aj knihy s takým hodnotením a niekedy len preto, aby som sa presvedčila, či to, čo hovorí recenzent, je pravda. :D
      Ale zase žeby kniha bola odpad a hnusná, to nie. Žiadna kniha nie je, keďže za jej výrobou stojí veľa ľudí a nielen autor. Každý si dal námahu s tým, aby ju dostal do sveta.

      Odstrániť