Gail McHugh | Stretnutie

Gail McHugh | Stretnutie (Collide#1) | 375 strán | Goodreads | Bux.sk | Gorila | Knihcentrum.sk

Prvá veta: Vypočítala si, že let z Colorada do New Yorku potrvá tri hodiny a štyridsaťpäť minút, a potom si uvedomila, že jej život sa navždy zmení.

Emily sa so smrťou matky vyrovnáva iba ťažko. Usúdi teda, že najlepšie bude, ak sa aj s jej priateľom Dillonom (čítaj Dilino), presťahuje do New Yorku, aby mohla začať nový život, najideálnejšie ako učiteľka v prestížnej škole v dobrej štvrti. Aj napriek tomu, že jej Dillon pomohol počas najtemnejšieho obdobia, nechce s ním ešte v NY bývať. Namiesto toho sa nasťahuje ku kamarátke Olivii a zamestná sa v reštaurácii ako čašníčka, kým si nezoženie niečo lepšie. Ale čo osud nechcel (vlastne chcel), nebol by to poriadny príbeh bez ďalšieho chlapa. Takže v atmosfére nabitej testosterónom sa čitateľ zamieša do zložitej spleti klamstiev, sexuálnej príťažlivosti a stokrát predtým spomínanej témy.

Neviem, čím to bude, ale pri čítaní som mala často pocit, že je autorka veľkou fanúšičkou Päťdesiatich odtieňov sivej. Pripadalo mi to, že sa pokúsila napísať novú verziu, upravenú podľa seba, a bola vážne na dobrej ceste, keby sa môj mozog nepozastavoval pri myšlienkach typu: „Emily je jeho majetok“ alebo „Slušne si zahaľ telo, ktoré patrí iba mne“. Síce sme tu nemali okato podaný scenár dominantný – poriadená so zmluvou na podpísanie, ľahko sa však dalo domyslieť si, že to tu tak funguje. A pritom jediná vec, o ktorej som neustále rozmýšľala, bolo, ako je možné, že sa tam muži furt nalievajú pivom (hádam ešte aj pri tom, keď sedeli na záchode) a vyzerajú stále ako sexmašiny s telom Adonisa. No fakt. Niektorí moji kamoši pijú menej piva ako postavy v knihe a bruchá majú ako obrovské sudy. Jeden pohár piva má vraj toľko kalórií ako poriadne veľká pizza.

Emily bola v podstate milá žena. Dobre sa o nej čítalo, jej uvažovanie mi až tak nevadilo, ako to bolo napríklad pri Fifty. Hovorím si: „Konečne hrdinka, ktorú autorka neovalila po hlave predtým, ako ju strčila na papier“. No postupne, ako sa dej vyvíjal, začínala som z nej mať zmiešané pocity. Na striedačku jej z chlapov vlhli nohavičky a nevedela si vybrať, koho chce. Pozorného Gavina, s ktorým zrejme mala skončiť, lebo si to tak pôvodne naplánoval vesmír? Alebo s Dillonom, ktorý sa iba tváril, že je dokonalý partner, ale poza chrbát obšťastňoval iné dámy v núdzi? 

Čitateľ má zmätok v tom, čo si Emily myslela, čo chcela a čo napokon spravila. Je to veľmi zložitá postava. Niekto si ju môže zamilovať, niekto ju nemusí mať v láske, ale jej činy mu dávajú zmysel a niekomu iba lezie na nervy. Ja som bola asi zmesou všetkých troch. Boli chvíle, keď sa mi páčila a prišli aj chvíle, počas ktorých som ju nenávidela. 

Gavin a Dilino sú kapitolou sami o sebe. Gavin sa mi zdal ako postava asi najlepšia, aj keď občas vysielal tie tajomné grayovské vlny. V podstate držal celý dej nad vodou a hlavne vďaka nemu ste mali potrebu v čítaní pokračovať, pretože ste vedeli, že je to dobrý chlap a dobrí chlapi si predsa zaslúžia rozprávkové konce, nie? Mne osobne prekážali jedine tie jeho podrobné opisy Emily. Vždy, keď sa pri ňom zjavila, nezabudol spomenúť, aké má krásne gaštanové vlasy. Keď som o tom čítala už asi po šiestykrát, uvažovala som, či nemal väčší záujem o jej vlasy než samotnú Emily. 

Ak ide o Dillona, s tým som mala problém. A veľký. Ale nechápte to ako zlú vec. Bola to výborne spracovaná postava a neprestávalo ma udivovať, aký dokázal byť odporný klamár. Na interpretácii nás učili, že sa máme vedieť odosobniť od textu a pozrieť sa naň aj z iného uhla. Ešte pred pár mesiacmi by som zrejme povedala, že je Dillon totálny hňup a najradšej by som kvôli nemu vyhodila knihu von oknom. Ale už len kvôli tomu, že sa autorke podarilo vytvoriť takúto neskutočne slizkú postavu, si zaslúži medailu. 

Záver knihy bol rozhodne nečakaný a nútil vás hneď otvoriť dvojku. Čo ma však trochu zarazilo, bola celková tá situácia... to jedno nedorozumenie, ktoré tam bolo nastrčené akoby násilne, a tým pádom pôsobilo dosť umelo. Mala som dojem, že si autorka tesne pred koncom povedala, že však prečo by mala napísať iba jednu knihu s pekne uzavretým príbehom, keď môže mať dve? A tak z toho spravila úplný guláš, vzťahy ešte viac vyhrotila namiesto toho, aby celý príbeh uzavrela, čím si zaobstarala čitateľov, ktorí budú určite chcieť zistiť, ako sa to celé skončí. 

Najviac ma ale pri čítaní brzdil preklad. Našla som veľa preklepov, zlý slovosled, kostrbaté vety. Viem, že veľa čitateľov si tieto veci nevšíma, ale ja som to jednoducho nevedela ignorovať. Ešte jedna alebo dve korektúry navyše by knihe určite neublížili. 

Na záver napíšem už len toľko, že som si našla v knihe to svoje, čoho som sa pridŕžala, a nestalo sa mi, že by som chcela seknúť s čítaním. Dorazila som až na koniec. Príbeh splnil svoju funkciu – pomohol mi trochu sa odreagovať aj napriek chybičkám krásy.

Zhrnutie: Úprimne? Táto kniha má veľa nedostatkov, ale za tými nedostatkami sa dá nájsť celkom zaujímavý príbeh, do ktorého je zakomponovaná veľká dávka romantiky, lásky až za hrob a všetko je to spestrené sexuálnymi scénami. Každý by si tu mohol nájsť niečo svoje. Z knihy určite nepadnete na zadok, ale rozhodne má čo ponúknuť.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar

Otázka pre vás:

Všímate si v knihách chyby a zlý slovosled alebo sa viac zameriavate na príbeh?