Elusion | Kam speje náš svet...

Claudia Gabelová a Cheryl Klamová | Elusion (Elusion #1) | Elusion | 294 strán | Goodreads | Albatrosmedia | knihcentrum.sk | Martinus | Gorila

„Neboj sa, Regan,“ prihovára sa mi otec, „po celý čas budem s tebou, sľubujem.“

Predstavte si svet, v ktorom je na dennom poriadku cestovanie Traxxom jazdiacim rýchlosťou 320 kilometrov za hodinu. Popri tom sledujete z okna sivú oblohu, plnú ťažkých oblakov florapetra, a vidíte, ako obrovské betónové továrne a oceľové mrakodrapy – pýchu priemyselného Vnútorného sektora – zahaľuje špinavý kyslý dážď. Aby ste sa mohli voľne prechádzať po vonku, musíte mať nasadenú kyslíkovú masku. 

Je to svet budúcnosti, a predsa som mala pri čítaní divný pocit, akoby táto budúcnosť čakala za rohom, kedy sa staneme jej súčasťou presne ako hlavná hrdinka Regan. 

Ľudia nie sú šťastní. Veľa pracujú, o pohľade na krásnu prírodu a oddych sa im môže akurát tak snívať. Reganin otec, David, chcel aspoň čo-to uchovať z pamiatky na zelenajúce sa lesy a bujnú a pestrú prírodu, preto vymyslel Elusion – útek z reality. Bol to program, v ktorom sa aspoň na moment mohol každý skryť, uvoľniť a nemyslieť na každodenné problémy. Mohli ste lietať rogalom, oddychovať na pláži alebo dokonca poletovať po vesmíre. 

Autorky vytvorili veľmi reálny príbeh a naozaj som mala pri čítaní dojem, ako keby sme presne speli k tejto budúcnosti aj my. Tiež ničíme celú Zem a ani si to neuvedomujeme. Niektorí ľudia nosia ochranné masky kvôli znečistenému vzduchu, hlavne vo veľkomestách, a všade rastú obrovské továrne a iné korporácie, ktoré výrazne prispievajú k tomu, aby sme dýchali čo najviac hnusu a čo najmenej čerstvého vzduchu. 

Bolo až smutné, ako som pri listovaní stránok tejto knihy všetko porovnávala s realitou. Pri iných dystópiách by som zrejme tiež našla podobnosť, ale nie až takúto. 

Sčasti za to mohol aj program Elusion. Nerozoberá sa tu žiadna neokukaná téma, akoby ste čakali. Sú tu všetky typické znaky príbehov, ktoré sme tu už dávno mali. Hlavná hrdinka sa postaví proti skorumpovanej spoločnosti, aby jej zabránila zabíjať pre moc a peniaze. Do cesty sa jej pripletie sympatický chalan, ochotný pomôcť jej, a potom nesmie chýbať ani záporák... práve úlohu, ktorú autorky vybrali pre Patricka, najlepšieho priateľa Regan, neschvaľujem a po celý čas, čo som čítala, sa mi príbeh páčil, aj keď som v podvedomí tušila, akým smerom sa bude uberať a čo sa stane s mojou obľúbenou postavou. 

Regan sa mi ako hlavná hrdinka zdala priemerná. Ničím nevytŕčala nad ostatnými, ale ani mi nevadila. Mala klasický syndróm chuti bojovať za spravodlivosť, záležalo jej na odhalení pravdy a najviac sa obávala o svojich blízkych. 

Josh, love interest našej priemernej Regan, ma zase vôbec nezaujal. Objavil sa tam len tak mimochodom a celý jeho životný príbeh mi nič nedal. Necítila som z neho žiadne emócie a tešila som sa, keď odišiel zo scény. Podľa opisov mal veľmi podobné vlastnosti ako Regan a to mi akosi nesadlo. Nehodili sa k sebe a ich scény vôbec neiskrili a nerozbúchalo sa mi srdce už len z toho, že sa držali za ruky. 

Patrick, ach Patrick. Je mi ťa ľúto a najradšej by som zbila autorky za to, čo s tebou porobili. Bol si ako postava vykreslený najskutočnejšie a zároveň aj najlepšie, čo ťa automaticky na mojom zozname zaradilo k osobám, ktorým som držala palce. 

Celkovo bol jeho charakter podaný oveľa lepšie a tým, že autorky opísali veľa jeho negatívnych vlastností, ktoré začali vplyvom tlaku kvôli jeho publicite vychádzať na povrch, podčiarkli tiež aj jeho pozitívnu časť osobnosti. V mojich očiach dodávala celá jeho postava príbehu väčší šmrnc a myslím si, že keby sa na neho autorky zamerali viac ako na Josha, príbeh by mal úplne iné grády. 

Čo sa týka deja, bol zaujímavý. A zvláštny. Podaný dobre, ale mohol byť menej predvídateľný, viac zamotaný a vzťahy postáv lepšie posplietané. 

Elusion = nevyužitý potenciál. 

Ako to viem? 

Stačí si všímať všetky prepracované opisy a premyslené detaily ohľadom sveta, čo dosvedčuje napríklad kopa nových výrazov (Traxx, Elusion, QuTap, nanopsychóza, trypnóza,...). Bohužiaľ, autorky sa nechali tak veľmi pohltiť vývojom sveta, že zabudli na vývoj postáv a tie sa akosi furt strácali do úzadia. Často som mala problémy sa s nimi stotožniť. Silnou stránkou príbehu určite neboli dialógy. Väčšinou neobsahovali žiadne zaujímavé myšlienky alebo trefné a ani mierne vtipné poznámky, čo posunulo vývoj postáv asi až za úzadie. 

Tiež som si pri konci uvedomila, že v celej knihe ubehol týždeň a ako veľmi sa za ten čas všetko zmenilo. Zdalo sa mi nereálne, aby dievča začalo tak rýchlo spochybňovať a nenávidieť najlepšieho priateľa a na to, ako veľmi jej išlo o ochranu, vybodla sa na neho až príliš okato, bez výčitiek svedomia a podľa mňa aj bezcitne. Pricupitala k Joshovi a verila mu, ako keby on býval jej najlepší priateľ a nie Patrick. 

Bolo to jednoducho nesprávne a ich konanie vo mne nebudilo (okrem Patrickovho) dojem skutočnosti. 

Zhrnutie: Z čítania mám zmiešané pocity. Knihu som prečítala takmer celú behom jedného dňa a ten svet a boj ohľadom Elusion ma pohltil, v tomto prípade ale viac ako ma pohltili samotné postavy a ich nerozumné vyčíňanie. Naozaj ma mrzí, že si autorky nedali záležať na charakteroch, pretože táto ich nedbalosť mi dosť pokazila zážitok z posledných, asi šesťdesiatich strán knihy. Príbeh aj nápad sa mi páčili. Ale tá zápletka mohla byť viac zauzlená a malo sa dať viac priestoru postavám a nie opisom.

„Sú všetky úniky takéto?“
„Áno,“ prizná, „zmena dizajnu bolo obchodné rozhodnutie.“
„Takže obchodné rozhodnutie, ha?“
„Prieskum trhu ukázal, že ak z Elusion urobíme rozprávkový svet, bude sa to používateľom viac páčiť.“

„Vieš, čo si myslím? Že tá ľadová bariéra je firewall.“
„Naozaj? Vôbec sa nepodobná na tú z thajského úniku,“ zapochybujem.
„Viem, no je možné, že sa ich takto program snaží skrývať.“
„Kvôli tomu, čo sa stalo mne?“
„Áno a kvôli čomukoľvek, čo sa momentálne deje s Norou,“ háda Josh.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia