Bohovia Olympu: Znamenie Atény | Alebo návštevu Ríma si radšej dvakrát premyslite

Rick Riordan | Znamenie Atény (Bohovia Olympu #3) | The Mark of Athena | 535 strán | slovenčina | Goodreads | knihcentrum.sk

Prvá veta: Kým sa Annabeth nestretla s tou výbušnou sochou, myslela si že je pripravená na všetko.

Pamätáte si ešte Neptúnovho syna? Ja veľmi dobre a pamätám si aj ten napínavý koniec, ktorý ma ešte viac naštartoval na čítanie. Lenže žiadne pokračovanie nebolo. Potom prišiel tvrdý kopanec v podobe školy a k tretej časti Bohov Olympu som sa dostala až teraz.

Veruže stálo za to.

Hrdinovia z Tábora Jupiter a z Tábora polokrvných sa konečne stretávajú, a keďže ide o Ricka, nemohlo to dopadnúť inak ako katastrofálne. Príjemné posedenie pri jedle sa môže raz-dva zmeniť na chaotický boj. Pri polobohoch, vždy pripravených sa na každého vrhnúť, človek nikdy nevie. A tak sa napokon skupinka hrdinov vyberie na lodi Argo II čeliť ďalšej, tento raz ešte nebezpečnejšej výprave. Musia ísť do Ríma, poraziť Gigantov dvojičky, získať Nica a vrátiť sa včas, aby zabránili Táboru Jupiter zaútočiť na Tábor polokrvných. Čo bude jednoduchšie? Priviesť gréckych a rímskych polobohov k rozumu, aby začali spolupracovať, alebo poraziť Gaiu?

Tretia časť príbehu pokračuje tam, kde sa druhá skončila. Prvá kapitola z pohľadu Annabeth ma na príbeh nalákala ešte viac, pretože ona a Percy sú jednoducho úžasní spolu aj oddelene a užívam si s nimi každú scénu. Ich kapitoly sa mi páčili najviac. Ale to môže byť aj tým, že boli hlavnými hrdinami v prvej sérii a po jej dočítaní mi veľmi chýbali. Rick spravil dobre, že sa rozhodol napísať ďalšie pokračovanie a dal im v príbehu dostatok miesta na rozvíjanie. Nič proti ostatným, no bez Percyho a Annabeth by to už nebolo ono.

Tiež sa mi veľmi páčilo, ako sa začali vyvíjať jednotlivé vzťahy medzi postavami. V predošlých knihách som mala dojem, že išli viac do úzadia a do popredia sa dostávala akcia. V Znamení Atény to bolo presne naopak... alebo možno ani nie naopak, skôr vyvážené. Rick sa možno konečne zobudil a uvedomil si, že jeho čitatelia od napísania prvej časti Percyho Jacksona trochu podrástli. Romantickou líniou si získal srdcia mladších aj starších fanúšičiek a pretrvávajúcimi bojmi a scénami, kde každému hrdinovi visí život na vlásku, oblbol zase mužskú časť čitateľov. Vie presne, čo napísať a ako to napísať, aby aj po toľkých knihách a výpravách mal stále dostatok pozornosti. Má môj obdiv a niečo mi hovorí, že si ho udrží až do konca tejto série. A zrejme aj potom. Nezáleží na tom, či máte dvanásť alebo dvadsať, Bohovia Olympu je príbeh, ktorý nikdy neomrzí.

V tejto knihe je dej vyrozprávaný z pohľadu Annabeth, Piper, Percyho a Lea. Okrem hlavnej dejovej línie, ktorú som spomínala vyššie, riešia tieto postavy vlastné dilemy, neistotu a musia sa vysporiadať s pocitmi, že sú na všetko sami, čo je tak trochu paradox, pretože sami takmer nikdy nie sú a vždy si navzájom kryjú chrbát. Každý jeden z nich má ale pocit zodpovednosti a bojí sa, že spraví niečo, čím by mohol ohroziť životy kamarátov.

Mám pocit, akoby tým zanechával Rick mládeži odkaz, že nech sa deje hocičo, musia veriť, že sa vždy nájde niekto, kto im v najhoršej situácii pomôže a aj keby sa náhodou nikto nenašiel, stačí vziať osud do vlastných rúk a objaviť čo najjednoduchšie riešenie i v tých najhorších prípadoch, kedy strácame nádej, že by sa ešte niečo dalo spraviť.

Ak ide o záporákov, zostáva tu stará známa Gaia, dvaja giganti a a kopec nových oblúd a podlých bohov alebo polobohov. Trochu je už čudné, ako si všetci s našimi hrdinami radi pokecajú a až potom sa na nich vrhnú. Každý záporák musí byť spravidla premúdrelý, nepremožiteľný (alebo sa tak aspoň tvári), sebavedomý a vtipný. Ak niektorá z týchto vlastností chýba, nie je to ten správny typ zlej postavy.

Rick spravil dobre, že poslal všetkých našich hrdinov do Ríma na bojovej lodi. Bola som svedkom parádnych scén a vtipných momentov, ktoré rozhodne stáli za to, dokonca aj takých situácií, o akých by som si nikdy nepomyslela, že môžu nastať. K tomu všetkému sa pridali nádherné opisy prostredia, moja živá predstavivosť a vznikol skvelý mytologický, dobrodružný, predvianočný mix, ktorý mi spríjemnil obdobie pred skúškami.

A opäť som na tom ako po dočítaní Neptúnovho syna – potrebujem pokračovanie!

Zhrnutie: Znamenie Atény je skvelý dobrodružný príbeh pre malých aj veľkých. Niekedy je dobré vrátiť sa do detských čias a trochu snívať. Jednoduchšie sa tak znáša realita. Rick Riordan píše knižky pre tých, ktorí sa neboja dať priestor svojej predstavivosti. Jeho svet je svet bez hraníc, kde si dokáže napokon nájsť miesto úplne každý. Hlavné postavy sú sympatické a ja som s nimi už pobehala celý svet. Dovolenky sú fajn, ale pochybujem, že sa niekedy dostanem napríklad na Aljašku. Bohovia Olympu mi to umožnili. Stačí otvoriť knihu a môžete tam vycestovať so mnou. 

„Tréner,“ bránila sa Annabeth, „bola to náhoda. Rozprávali sme sa a potom sme zaspali.“
„Okrem toho,“ pridal sa Percy, „začínate pripomínať Terminusa.“
Hedge prižmúril oči. „To mala byť urážka, Jackson? Pretože ja ti predvediem rovno Terminátora!“

Zalapal po dychu a ukázal na miesto, kde sa ukrýval Frank. „Nie! Frank sa už mení na šialeného delfína!“
Nestalo sa nič.
„Povedal som,“ zopakoval Percy hlasnejšie. „Frank sa mení na šialeného delfína!“
Frank sa vytackal z úkrytu a dramaticky sa chytil za krk. „Ach, to hádam nie,“ odverklíkoval ako podľa čítacieho zariadenia. „Mením sa na šialeného delfína.“

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK