UKF | Keď sa hotelák trepe na editorstvo...

Určite ste si všimli, že sa tu ukazujem pomenej... no ako inak, začalo sa všetkými nenávidené školské obdobie. Viacerí z vás ste mi písali, aby som sa občas ozvala, ako to vlastne s tou mojou školou je. 

Ak chcete študovať, mali by ste sa na začiatok zmieriť s týmito štyrmi vecami:

1. Nech sa akokoľvek snažíte, budete mať pocit, že nič nejde tak, ako by ste chceli.

2. Na strednej ste nič nerobili? Nebojte sa, teraz budete, teda za predpokladu, že  nie ste robot s fotografickou pamäťou.

3. Na výške zo začiatku nejde o to, čo už máte v hlave, ale akí ste vytrvalí. Budete sa totiž musieť naučiť vysokoškolský jazyk - čiže všetko, čo ste doteraz povedali zrozumiteľne dvomi slovami, budete musieť povedať v marťanskej reči vetou na štyri riadky a s výrazmi, ktoré vám nebudú dávať význam ani po nahliadnutí do slovníka cudzích slov a do synonymického slovníka.

4. Nebaví vás čakanie u lekára? Verte mi, že keby ste mali čakať od prednášky, ktorá sa končí o deviatej ráno, na prednášku, ktorá sa začína o šiestej večer, uprednostnili by ste radšej toho lekára. Samozrejme, ten čas sa dá zabiť nákupmi,  kávičkovaním, návštevou kina, ale priznajme si to, situácia na Slovensku je biedna a väčšina ľudí je šťastná, keď si môže zaplatiť cestu zo školy a späť. Sedieť celý deň v škole zase tiež nie je žiadna sranda.

Kratšie zhrnutie:

Pondelok: Prišla som na prednášku z teórie médií a komunikačných technológii, ktorú sme mali asi päť minút a profesorka nám ohľaduplne vysvetlila, že v tomto čase má ešte dve ďalšie prednášky, čo v reči hoteláka znamená toľko, že tam nemusím chodiť. Na seminároch nám zadala, aby sme si našli dačo o vydavateľstvách, o tlači, o rozhlase v našom regióne. Lenže seminár mám iba v párny týždeň, z toho nám raz odpadol a ešte furt akosi neviem, čo je pointou tohto predmetu. Môj pondelok nakoniec vyzerá v nepárny týždeň tak, že musím chodiť do školy na otrografiu o 18:15.

K otrografii... To je ako návrat do starých čias. Píšeme diktáty a ešte aj na tabuľu! Sranda, nie? Škoda, že tie diktáty už také vtipné nie sú. Väčšinou som v nich na základke a na strednej nemala takmer žiadne chyby. Možno jednu alebo dve. Teraz ich mám najmenej päť a aj to ma poriadne deptá, ale niektorí majú trikrát toľko, takže by som sa predsa len nemala cítiť tak zle. 

A to som si myslela, že pravopis ovládam. Neznášam veľké písmená!!!

Základy lingvistickej analýzy (ZLA)

Moja prvá reakcia: Čo to je? To znie zaujímavo! 

Ale nadšenie ma prešlo, keď nám profesorka na prvej prednáške oznámila, že musíme vypracovať Analýzu textu, ktorá má obsahovať pragmatickú a štylistickú analýzu, analýzu z hľadiska jazykovej kultúry, syntaktický rozbor vety, morfologický rozbor vety, morfematický rozbor, ortografický rozbor vety a foneticko-fonologický rozbor vety. Keď sme na ňu kukali ako vyorané myši, že čo to od nás chce, tak nám k tomu dodala ešte pár slov navyše, ale inak som v podstate netušila, čo mám robiť, a tak aj vyzerala moja práca (s poslednými zúfalými prosbami som sa obracala na dve najmúdrejšie hlavy v mojom virtuálnom okolí, na Moon a Michelle). Vetné členy som naposledy poriadne určovala na základnej škole a ten zvyšok som sa buď vôbec neučila, alebo to môj mozog vďaka obmedzenej kapacite veľmi rýchlo vytesnil.

Grafika textu: Na tento predmet som sa tešila najviac, ale nakoniec som si ho z rozvrhu vyhodila (nevyhovoval mi čas). Hádam sa prebojujem do druhého ročníka a tam si ho pridám znovu. 

Úvod do štúdia médii a mediálnej komunikácie: Máme jednu prednášku týždenne a učíme sa o ľudskej komunikácií, o médiách,... Z môjho pohľadu je to len bla bla bla

Úvod do štúdia jazykov: v Analýze textu na ZLA sme mali spraviť morfematickú analýzu. Neviem ako, keď sme sa to učili až o dva týždne neskôr na tomto predmete. Okrem toho je tu kopa všeobecných pojmov jazykovedy, osobnosti a ďalších sekundárnych disciplín. 

Anglický jazyk: Pridala som si ho ako voliteľný predmet. Dotrepala som sa na prvú prednášku k miestnosti, kde sa zmestilo desať ľudí, a čakalo nás pred dverami päťdesiat. Profesorka nám povedala, že tam môžu zostať iba tretiaci a študenti estetiky. Ostatných poslala domov s pozdravom: "Dajte si tento predmet na budúci rok." 

Toľko k mojej ochote študovať cudzí jazyk. 

Staršia slovenská literatúra vyzerala asi takto: "No, naučte sa toto, toto a toto." A vyšlo z toho takých päťdesiat strán o náboženských prozaických žánroch, o Konštantínovi a Metodovi, o Moravsko-panónskych legendách, o ústnej slovensnosti v ranofeudálnom období, o periodizácii stredovekej literatúry, o básnických prostriedkoch...

Teoreticky by som už väčšinu z toho mala ovládať. Prakticky ovládam menej ako väčšinu a neviem si ani za ten šľak zapamätať, čo je oktoich, suspíriá, plankty, responzóriá, laudes, sekvencie a antifóny... A z tých dlhých názvov pôvodnej a prekladovej literatúry Konštantína, Metoda a Klimenta si pamätám akurát tak Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho, lebo mi to pripomína Upírsku akadémiu.

Teória literatúry: Musíme ovládať veršové systémy, figúry a trópy, z ktorých máme každý seminár písomku, treba odovzdať päť básní s vyhľadanými básnickými prostriedkami, naučiť sa teóriu (teraz sme mali verzológiu, fabulu a sujet, literárne druhy, syntax) a vypracovať z českej knihy dotazníkový formulár...

... a takto som sa tvárila, keď som si prečítala o etape manierizmu, o etape genézy, o simultánnej a pragmatickej periodizácii...

Nakoniec ešte menšia ukážka: Aj keď sa literárny proces z hľadiska uplatnenia diferenciácie literárnych smerov a prúdov môže javiť smerom k súčasnosti ako prejav výrazne divergentnej tendencie a naopak staršie obdobie ako doklad univerzálnejšieho prístupu k literatúre, ktorý bol vlastný mnohým národným literatúram a širokému okruhu autorov, napríklad štúdium stredovekej, renesančnej a barokovej literatúry, prináša presvedčivé doklady o tom, že aj v období pred uplatnením klasicizmu existovali v rámci všeobecne akceptovaného poňatia literatúry špecifické prúdy a vytvárali sa určité diferencované zoskupenia autorov.

 Túto vetu som si prečítala desaťkrát, a potom som si povedala, že tomu rozumiem (čo, pochopiteľne, nie je pravda, ale ak si to budem stále dookola hovoriť - však pozitívne afirmácie -, možno ma osvieti).

Zhrnutie: Pokiaľ ste na výške, pýtali ste sa už sami seba, čo tam vôbec hľadáte? Lebo ja sa to pýtam dosť často. Mám dojem, že som na to až príliš tupá. No zatiaľ sa držím! Ešte som nemala nutkanie odtiaľ zutekať, čo sa však netýka mojich troch bývalých spolužiakov, ktorí to vzdali po dvoch týždňoch. Niekedy si hovorím, že som spravila dobre, keď som nešla študovať translatológiu, lebo toto je zrejme oproti tomu malina (a vidíte, aj tak sa sťažujem). Lenže tieto veci ma predsa len bavia viac ako hotelová akadémia a som odhodlaná vytrvať. 

Čo poviem o mesiac, to je vo hviezdach. 

Ako ste na tom so školou vy?