Etiketa a špionáž | Niečo pre mladé dámy

Autorka: Gail Carringer
Názov knihy: Etiketa a Špionáž
Názov série: Finishing school
Pôvodný názov: Etiquette & Espionage
Počet strán: 299
Vyšlo: 24. 2. 2014
Kúpiť si môžete TU

Naučiť sa správne ukloniť je jedna vec.Naučiť sa správne ukloniť a zároveň pritom vrhnúť nôž je však niečo celkom iné.Vitajte v akadémii pre mladé dámy!Štrnásťročná Sophronia dokáže svoju úbohú mamu poriadne potrápiť. Rozoberanie hodiniek či lezenie po stromoch ju totiž zaujíma oveľa viac než to, ako sa treba náležite správať v spoločnosti – a jej rodina môže iba dúfať, že nikto nikdy neuvidí jej príšernú poklonu. Jej mama zúfalo túži po tom, aby sa z jej dcéry stala pravá dáma. A tak Sophroniu zapíše do Prípravnej akadémie mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov. Sophronia čoskoro príde na to, že jej mama ani zďaleka netuší, kam to vlastne svoju dcéru poslala. V škole mademoiselle Geraldine sa totiž mladé dámy pripravujú... na všetko. Okrem tanca, obliekania a etikety si osvojujú aj základy špionáže a učia sa, ako rozptýliť pozornosť protivníka alebo ho dokonca zniesť zo sveta – samozrejme, vo všetkom uplatňujú iba najzdvorilejšie spôsoby.
Sophroniu a jej kamarátov čaká strhujúci prvý rok na novej škole.

Po knižke Etika a špionáž som pokukovala už poriadne dlho. Úplne ma ale presvedčila až recenzia u Luu. Steampunk? Prípravná škola? Špiónky? 

Ešte ako menšia som fičala na animáku o špiónkach, ktorý som zbožňovala. Nevedela som si však predstaviť, ako môže mať niekto na sebe obrovské balónové šaty, niekoľko spodničiek a zároveň pri tom vrhať nôž alebo sa brániť pred útočníkom. 

Túto knihu mal niekto napísať pred dvomi storočiami, možno by to mnohým dámam uhladených mravov zachránilo život.

Prípravná akadémia mademoiselle Geraldine ma prekvapila už len tým, že to bola vlastne obrovská vzducholoď. 

No nie je to super? Kto by nechcel chodiť na lietajúcu školu?

Páčilo sa mi, že autorka nezhrnula opis vzducholode do piatich jednoduchý viet. Práve naopak. Postupne mi prostredníctvom Sophronie odhaľovala jej skryté zákutia a stále viac ma utvrdzovala v názore, že na to, aby dokázal niekto niečo takéto vymyslieť, treba fakt veľkú fantáziu a chuť poriadne si naštudovať všetky tie technické veci okolo toho. Nehovoriac o originálnych názvoch. 

Opisy nešli príliš do hĺbky, ale ani nesklamali. Stačili akurát na to, aby sa u mňa naplno naštartovala predstavivosť a vytvorila mi v hlave dokonalú predstavu nového sveta. Dobrodružstvá, ktoré hlavná hrdinka prežívala, sa mi premietali pred očami takmer ako moje spomienky a všetko na mňa pôsobilo veľmi reálne. Príbeh bol pre mňa oddychovkou. Neplakala som, nezúrila som a ani som si nehrýzla nechty od napätia, čo sa stane s mojou obľúbenou postavou, ale príjemne som sa pobavila. Po všetkých tých utýraných a urevaných babách z New Adult kníh mi priniesla Sophronia okrem hromady vtipných poznámok aj pokoj v emocionálnej oblasti, za čo som rada. 

To ale neznamená, že ma dej nestrhol. Práve naopak akcia gradovala a strany si ma udržali až do úplného konca. 

O čom by bola dobrá kniha, nebyť zaujímavých postáv? 

Etiketa a špionáž je písaná v tretej osobe, takže som nemala veľkú možnosť nahliadnuť Sophronii do hlavy. Chvíľami som mala pocit, že som videla  len to, čo autorka chcela, aby som videla, a že je toho ešte oveľa viac, čo mi o nej porozpráva v ďalších dieloch. Niekedy som sa s jej myšlienkovými pochodmi nedokázala stotožniť a tým pádom som ju tak trochu vnímala skôr ako jednu z vedľajších postáv. Možno je to tým, že je príbeh určený pre mladších čítateľov... vlastne nie. Nebudem sa tu dobrovoľne priznávať, že som už stará na takéto knihy, lebo potom sa cítim vážne ako zrelá do hrobu, takže zatiaľ kapitolu o Sophronii zhrniem asi takto: Potrebujem ďalší diel, lebo sa chcem dozvedieť viac o jej charaktere a chcem ju lepšie pochopiť. 

Medzi ďalšie postavy patrí aj Dimity, Vieve a Mydloš. Spomínam ich prvých preto, lebo som si ich najviac obľúbila. O Dimity som si vytvorila v hlave určitú predstavu, ale vždy sa našlo niečo, čím ma prekvapila a utvrdila v tom, že som sa mýlila. Väčšinou som dobrá v odhadovaní charakterov pri knihách a v tom, čo bude nasledovať, no tu som bola vedľa a asi aj preto ma čítanie tak bavilo. Nie som veľkým fanúšikom predvídateľnosti. 

Napokon by som ešte spomenula Monique. Nech mi to dievča akokoľvek nevoňalo, malo niečo do seba. Netypická záporná postava, ktorú som si miestami obľúbila a miestami mi liezla na nervy. 

Gail Carrigerová má na svedomí začiatok sľubnej, steampunkovej série, ktorá si ma získala nielen skvelým a prepracovaným, napriek tomu jednoduchým, dejom, ale aj výbornými charaktermi. K tomu, aby som príbeh hodnotila plným počtom kvetiniek, mi tam však ešte niečo chýbalo. Verím ale, že ďalšia časť všetko napraví. 

Päť dôvodov, prečo by som chcela chodiť na Prípravnú akadémiu mademoiselle Geraldine pre mladé dámy uhladených mravov:

1. Škola je na vzducholodi

2. Etiketu a elegantné obliekanie učí upír

3. Mala by som mechanické domáce zvieratko a mojim kamoškám by sa to nezdalo divné

4. Nosila by som samé parádne šaty a ešte by som v nich vedela aj bojovať

5. Možno by ma konečne niekto naučil tancovať

Odporúčanie: Pre čitateľov, ktorí momentálne nie sú naladení na žiadnu romantiku a na hlúpe a naivné hrdinky, vzdychajúce nad novým študentom v ich škole. Je čas vymeniť zasnené pohľady za vejár a nožnice!

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia