Richelle Mead, The Fiery Heart

Autor: Richelle MeadNázov knihy: The Fiery Heart
Séria: Bloodlines#4
Vyšlo: 19. 11. 2013
In The Indigo Spell, Sydney was torn between the Alchemist way of life and what her heart and gut were telling her to do. And in one breathtaking moment that Richelle Mead fans will never forget, she made a decision that shocked even her. . . .
But the struggle isn't over for Sydney. As she navigates the aftermath of her life-changing decision, she still finds herself pulled in too many directions at once. Her sister Zoe has arrived, and while Sydney longs to grow closer to her, there's still so much she must keep secret. Working with Marcus has changed the way she views the Alchemists, and Sydney must tread a careful path as she harnesses her profound magical ability to undermine the way of life she was raised to defend. Consumed by passion and vengeance, Sydney struggles to keep her secret life under wraps as the threat of exposure—and re-education—looms larger than ever.

Taká som z tejto knihy zdrvená, že som chvíľu uvažovala, že radšej ani recenziu nenapíšem, lebo by som nevedela poriadne vyjadriť moje dojmy.

Ale nakoniec som si to rozmyslela. Aj keď som síce ešte vo fáze spracovávania, posnažím sa čo najlepšie zhrnúť môj názor.

Chvíľu to vyzeralo asi takto: Nadšenie-->Nadšenie opadá-->Nudím sa-->Vyvaľujem oči, čo to autorka porobila?-->Vzdávam to, končím-->Nie, rozmyslela som si to. Veď je tam Adrian-->Richelle píše napriek všetkému veľmi dobre-->Začína sa to rozbiehať-->WTF?!-->Ale nie, mám tušenie, že sa to skončí tak, ako som predpokladala-->Presne tak sa to aj skončilo-->Amen-->Som sklamaná, ale niečo mi hovorí, že pokračovanie bude lepšie.

VA a BL má veľkú fanúšikovskú základňu. Myslím si dokonca, že Adrian má ešte jednu ďalšiu samostatnú. Preto sa niet čo čudovať, ako veľmi sme všetci očakávali pokračovanie. Asi som bola až príliš nadšená. 

Čo som vlastne čakala? 

Poriadnu zápletku, romantiku, pohľad na vec z Adrianovho pohľadu, super hlášky, veľkú dávku akcie, niečo zo života vedľajších postáv. 

Dostala som možno tak dve veci z môjho zoznamu. 

Sydney a Adrian sú pre seba stvorení. Nikto o tom nepochybuje. Obaja majú veľmi dobre prepracované, reálne charaktery a všetci ich zbožňujeme. Sydney nie je ani náhodou ten typ hrdinky, ktorá vám začne liezť na nervy. Z racionálnej, vždy opatrnej a striktnej, baby sa vykľuje poriadna divoška. Keby si dala pokec so starým ja, staré ja by bolo z jej nového ja úplne zhrozené. 

V tejto časti som našla akosi málo vtipných hlášok. A ak som ich aj našla, boli skôr také nútené a nie vtipné a sarkastické, ako si spomínam. Proste k Adrianovi nesedeli. Autorke nejako došla šťava alebo si možno prechádza ťažkým obdobím, tak sa nechala až príliš pohltiť románikom medzi našimi protagonistami. 

Čo to ale spôsobilo? 

Katastrofu. U niektorých dokonca nechuť čítať ďalej. Doteraz písala knihy, kde si romantika rozdelila miesto s akciou a každému to vyhovovalo. The Fiery Heart mi skôr pripomínalo knihu z New Adult žánru, až na to, že tam bolo trochu nadprirodzena. Myslím si, že práve toto mnohých fanúšikov veľmi sklamalo. Pri Richelle nie sú zvyknutí na takéto plytké písanie. Očakávajú od nej, že sa bude viac snažiť a všetko si poriadne premyslí. 

Ani netušíte, aká som zostala sklamaná ja, keď som po dočítaní knihy zistila, že ma vlastne nič neprekvapilo. Už od druhej kapitoly mi bolo jasné, ako sa celá časť skončí. A že som mala pravdu! Nemám rada predvídateľné príbehy, ale Adrian je Adrian a Rcihelle je stále skvelá autorka, takže dám príbehu ďalšiu šancu. Nemôže z mojej obľúbenej série urobiť presladený brak. Radšej menej ako viac. To by si mohla pamätať. 

Viac ako polovicu knihy sa toho veľa neudialo (ak nepočítame vývoj vzťahu medzi S a A). Trochu skúmania, sem-tam sa ukázali staré postavy z VA, čo mierne oživilo dej, a menšia dávka akcie nám bola doprianá až na konci. Aj to, na môj vkus slabá. Stále je v knihe ukrytá tá zápletka, len v tejto časti sa akosi zabudla rozvíjať, bola odsunutá nabok, čo spôsobilo, že som mala dojem, ako keby sa vôbec nič nestalo. 

Priznám sa, podľa mňa by bolo lepšie, keby bol príbeh rozprávaný iba z jedného pohľadu. Takto dostali až príliš veľa priestoru na vlastné myšlienkové pochody dve postavy a nestíhali sa vyjadrovať k ostatným, lebo potom by bola z knihy tisíc-stranová encyklopédia. Z mojej strany boli dva pohľady pre túto sériu veľmi zlým ťahom. Autorka si vo všetkom zbytočne narobila bordel. Viem, že zrejme chcela ulahodiť čitateľom tým, že im dala viac Adriana, viem, že niektorí boli z jej kroku nadšení, no ja stále trvám na tom, že menej je niekedy viac. 

Odporúčam: Ak zbožňujete sériu Bloodlines, čítanie si užijete, ale určite sa pripravte na to, že je knižka o dosť iná ako predošlé. Ja pevne verím, že v novom roku nájde aj autorka svoje staré ja, hodí si s ním pokec a dohodnú sa na spolupráci. 

A keďže by ma veľmi bolelo dať tejto knihe nízke hodnotenie, dávam: