Tehereh Mafi: Som žijúci a dýchajúci dôkaz toho, že je príroda oficiálne v háji

Autor: Tehereh Mafi
Názov knihy: Som zlomená
Názov série: Som roztrieštená #2
Pôvodný názov: Unravel me
Vyšlo u nás: 26. 8. 2013
Počet strán: 391
Môžete si objednať TU

Juliette ušla do Bodu Omega. Je to miesto pre ľudí ako ona – pre ľudí, ktorí majú dar – zároveň to je aj hlavné stredisko odporu tých, čo sa vzbúrili. Konečne sa odpútala od nového systému, je voľná a nehrozí jej, že ju použijú ako zbraň. Konečne môže slobodne milovať Adama. No zdá sa, že Juliette sa nikdy nepodarí oslobodiť od jej smrteľného dotyku.
Ani od Warnera, ktorý chce Juliette viac, než si kedykoľvek vedela predstaviť. Prenasledovaná svojou minulosťou a vydesená svojou budúcnosťou Juliette vie, že v súčasnosti bude musieť urobiť rozhodnutia, ktoré jej zmenia život. Rozhodnutia, ktoré sa môžu týkať voľby medzi vlastným srdcom a Adamovým životom.

Mávate pri knihe pocit, že ju chvíľu zbožňujete a o päťdesiat strán si ju chcete obiť o hlavu a potom ju zase zbožňujete? 

Pretože presne takto som pochodila ja! Prvý diel si ma poriadne namotal až po polovici a rovnako to bolo aj so Som zlomená. 

Autorkin štýl je opäť nezvyčajný a vyráža dych. Nazvala by som ho dokonca umeleckým. Spôsob, akým Juliette všetko popisuje a vníma, je neuveriteľný a krásny, no niekedy nastali momenty, kde to už trochu preháňala a nechávala sa týmito opismi pohltiť. Občas som mala pocit, že bolo autorke ukradnuté, akým spôsobom dostane príbeh z hlavy, hlavne že bude na papieri. Tento raz by mi vôbec nevadilo, keby sa chopila svojho rukopisu a zopár viet v ňom preškrtala. 

Ďalší problém výrazne súvisí s Juliettiným vnímaním sveta a takisto sa týka hlavne prvej polovice. Juliette bola umrnčaná a rozmýšľala iba o sebe! Po čase mi začínali liezť na nervy jej neustále drísty o tom, aká je vydesená a nemá právo sa s nikým kamarátiť ani len obedovať pri stole. Tak veľmi sa utiahla do seba a fňukala, že sa mi to už zdalo trápne. 

A potom... ako keby sa prepla. Autorka možno dostala elektrický šok a pomyslela si, že čas mrnčania skončil. 

Juliette sa konečne zmenila na normálnu osobu a začala oveľa racionálnejšie uvažovať. Nie som si istá, kedy nastal tento veľký zlom, ale som zaň rada. Vďaka tomu sa totiž posunul trochu dopredu aj dej a nevedela som sa od neho odtrhnúť. 

Možno mrzne a možno padajú krúpy, možno sa hurikán mení na tornádo a zem sa trasie, aby uvoľnila priestor pre naše chyby.

Príbeh knihy sa prevažne odohráva v Bode Omega, v podzemnom úkryte, kde žijú ľudia s výnimočnými schopnosťami, ktorí sa rozhodli, že by bolo dobré vytvoriť rebelskú skupinu a trochu Novému systému zavariť. Čo iné by potom robilo také obrovské množstvo vojakov prichystaných bojovať za budúcnosť? 

Nebyť rebelov, zrejme by sa nudili a namiesto nabíjania pušiek a riadenia tankov by sedeli v suterénu rozpadajúceho sa domu a hrali karty. 

Mám pocit, že som sa o Novom systéme veľa nedozvedela, autorke sa asi nechcelo dopodrobna vypisovať pravidlá... nové zákony. Rafinovane ale svoju lenivosť ukryla za šokujúce zistenia a za zaujímavé postavy, o ktoré sa nedá nestarať. Teda aspoň o väčšinu z nich. Viac sa zameriava na ich nezvyčajné schopnosti, vysvetľuje ich, postupne ponúka čitateľovi informácie o tom, ako fungujú cez Juliette. Naša hlavná hrdinka mala zopár slabých chvíľok a vedela sa vyjadrovať zrozumiteľne aj v myšlienkach, neutápala sa vo vlastnom žiali a menejcennosti. 

Všetci ju opisujú ako silnú, krásnu, štíhlu, múdru a tvrdohlavú hrdinku. Vážne? Mne to tak nepripadalo. V tejto knihe sa mi až zúfalo žiadalo zahliadnuť ju aspoň raz z pohľadu niekoho iného. Niekoho, kto neopakuje stále dookola tie isté veci, len trochu pozmenené a niekoho, kto sa nerozplýva na dvoch stranách nad vlastnou sprostosťou. Presne toto som si hovorila až do posledných strán. 

"Teraz mi pripadáš iný. Všetko, čo vravíš, ma prekvapuje."

"Ako?"

"Neviem," poviem, "si pokojnejší. O niečo menej šialený."

Priznám sa, po prvej časti ma začal Adam akosi nudiť. Mala som dojem, že sa jeho charakter nijako nevyvinul. Jeho reči boli sladké a určite by som si ho zamilovala, keby stál teraz predo mnou, no neurobil ani nepovedal nič, čo by som od neho neočakávala (samozrejme na jednu šokujúcu správu, ale o tej mlčím). Proste zostal tým starým, dobre známym, Adamom a trochu ma to prestalo baviť. Autorka mu ubrala šťavu

a kus z nej vložila do Warnera. 

Nenávidela som ho. Bezcitný sadista vyživajúci sa v utrpení ostatných. Byť Juliette, dávno by som mu odstrelila hlavu. Lenže tak ako sa prepla Juliette z tupej naivky na tvrďasku, tak sa mi aj Warner nenápadne dostal pod kožu a zostal tam. Zostal tam, lebo zaujal aj Juliette. No zároveň som nerozumela prečo. Mala po ruke dokonalého chalana. Ale nie, ona sa musí zapliesť s ďalším. A najväčšia irónia na tom celom je, že... ach, zabudla som... to nemôžem povedať. Alebo skôr nechcem. No nevadí. Jednoducho ma to poriadne naštvalo a nadávala som, ale nemohla som prestať s čítaním. Nejako som sa nad ten šok povzniesla. Neviem si však predstaviť, čo sa stane v trojke. 

Ľúbostné trojuholníky sa nikdy nekončia dobre.  A buď si týmto autorka vykopala hlboký hrob, alebo si získa môj obdiv, ak sa jej to podarí nejako normálne vyriešiť.

Čo vážne pochybujem, ale dúfať môžem. 

Odporúčanie: Knižka sa čítala veľmi rýchlo. Napriek tomu, že som mala pomalý rozbeh, dotiahla som to do konca až príliš skoro, uvedomujúc si, že si čítanie veľmi užívam. Naposledy ma takto pohltil Vtáčí spev. Bolo tu zopár vecí, ktoré mi vadili, ale viac som si ich zamilovala, takže rozhodne odporúčam. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia.