Späť v cvokhouse

Totálne to tu zanedbávam, hanba mi! Bohužiaľ, opäť som sa presvedčila, že čítanie nejde skombinovať s písaním. Keď som zažratá do knihy, vôbec sa neviem sústrediť na svoj príbeh a štve ma to. Spočiatku mi to nevadilo, lenže tých kníh mi do to-read listu akosi stále pribúda a teraz už okrem písania nestíham ani čítať to, čo by som chcela.
Rada by som dvadsaťštyri hodín žila iba v cudzích príbehoch, je to jednoduchšie, ako niečo vytvárať, ale nápady sa mi v hlave hromadia tak či tak a jednoducho ich musím dostať von, inak sa zbláznim. Za posledné mesiace sa mi podarilo každý týždeň vypotiť možno štyri strany, ale inak som VZA dosť zanedbávala. To moje zanedbávanie ma rýchlo dohonilo. Zistila som, že bez písania nemôžem fungovať. Lebo:
- neviem sa sústrediť na čítanie 
- som pri tom nervózna a čakám, kedy bude koniec, aby som mohla konečne písať, aj keď viem, že potom si vyberiem ďalšiu knihu a bude sa diať to isté
- hľadám všetko, čo mi na knihe vadí, čím si asi chcem vykompenzovať zanedbávané opravy a hľadanie chýb v tom svojom, ktoré som NErobila, ale mala
- som na prášky
- polovicu vecí, čo mi niekto povie, nevnímam, lebo pokiaľ nečítam, moja pamäť blúdi niekde v Ametystovom lese

Ponaučenie?
Menej čítania, viac písania, lebo to so mnou neskončí dobre. Knihy sú fakt super veci, ale sú tak trochu ako droga. Chceme stále viac a viac. Musím si stanoviť hranice, lebo predsa len... okrem písania a čítania by som mala asi  aj žiť.

Tento týždeň bol nadmieru horúci a pripiekol mi veľa mozgových buniek, no tiež ho vnímam ako oživenie. Konečne som dokončila VZA a už mi chýba len epilóg. Neviem si pomôcť, ale po tých troch (štyroch? Ako ten čas letí) rokoch je naozaj úľava, že mám prvú časť skoro hotovú a môžem sa sústrediť na pokračovanie.

Pracovný názov série:  Posolstvo stratených kráľov
Zmenený názov, ktorý zostane: Kronika strateného impéria
Počet súborov v zložke s touto sériou: 712 súborov + 44 priečinkov
Počet plánovaných častí: eee

Prvá kniha - názov: V znamení ametystu
    Počet kapitol: Prológ + 33 kapitol + Epilóg
    Počet slov: 112 456
    Stav pacienta:  Už som totálne psycho, z tejto série skončím v bláznici, ale aspoň tam budem šťastná, že sa mi konečne podarilo dokončiť aspoň prvý diel
    Počet opráv: osemkrát prepisovanie prvých ôsmich kapitol ešte v úplných začiatkoch, keď sa len zrodil nápad; nasledovalo vytvorenie šesťsto-stranovej encyklopédie, ktorá mi nakoniec nevyhovovala a bola rozdelená; znamenalo to vrátiť sa späť k základom, takže som všetko znovu písala; došla som do trištvrtiny a potom pre istotu ešte jedno prepisovanie (už by aj stačilo, nie?); a ešte jedna kontrola a škrtanie na vytlačených papieroch.
Mnohí sa asi pýtajú, prečo toto všetko podstupujem. Asi preto, že písanie milujem a nie som s príbehom spokojná, kým sa mi ho nepodarí upraviť tak, aby sa mi naozaj páčil a bol aspoň v trochu čitateľnej podobe. Je to náročné, ale výzva, ktorú som ochotná prijať, ak budem môcť v noci dobre spať. 

Nejdem viac kecať, to len keby sa náhodou niekto čudoval, kam som sa podela. :D