nedeľa 9. decembra 2012

RC: Delírium

Autor: Lauren Oliver
Názov série: Delírium
Názov knihy: Delírium
Pôvodný názov: Delirium
Slovenské vydanie: Albatros Media 
Vyšlo u nás: 5.11. 2012
Počet strán: 360
Knihu si môžete kúpiť TU

Podobné dystopické romány sú dnes vyhľadávané a obľúbené. Myslím si, že celá táto éra začala byť zaujímavá vo chvíli, kedy sa stal z Ameriky Panem a z obyčajného dievčaťa, ktoré sa snažilo uživiť svoju rodinu, dôvod k vzbure. V takom futuristickom príbehu totiž nájdete všetko potrebné. Väčšinou je tam veľa dobrodružstva a občas sa mihne nejaká lovestory, ale hlavný dôvod je asi pohľad na náš svet, ktorý sa zmenil na nepoznanie. Postrehla som však, že vo všetkých dystópiach sa civilizácia potápa do stále väčšej hĺbky a v niektorých prípadoch je už dokonca na dne Mariánskej priekopy. Ja si vždy kladiem otázku, prečo sa knihy budúcnosti začínajú v nejakom otrasnom prostredí, kde už nikto nemá nádej na prežitie, alebo v tom lepšom prípade sú ľudia zaslepení pravidlami, ktoré vymysleli nejakí experti, lebo ich už nebavilo sedieť v kancelárii a čítať New York Times z roku 2150.

Delírium patrí do toho druhého prípadu. Ľudia z Portlandu a z mnohých iných miest nemajú šajnu, že je niečo na ich spôsobe života, kde láska nemá čo hľadať, zlé. Sú presvedčení, že je láska choroba, obyčajná pliaga, ktorá sa veľmi rýchlo šíri a je takmer nemožné jej uniknúť, pokiaľ nepodstúpite zákrok. Ale koľko rizík si ponesiete, ak odstránite časť seba, časť, ktorá je určená pre krehký cit a lásku? Zostanú z vás roboty, nepoužiteľné schránky, ktoré podľa mňa nemôžu pochopiť zmysel života, nebudú vedieť, kvôli čomu sa držať nažive. Upadnú do každodennej rutiny, ale budú príliš prázdny na to, aby im to prekážalo.
Je to smutný a otrasný život, hlavne preto, že si ani neuvedomíte, čo všetko ste stratili.
Lena je tiež jedna z čakajúcich, ktorí sa chystajú na zákrok a tešia sa, kedy z nich odstránia chorobu, aby mohli žiť istý a bezpečný život
.
Spočiatku sa mi viac pozdávala postava Hany. Lena  sa mi zdala nudná a obyčajná, dúfala som, že napriek tomu, že je rozprávačom príbehu, čoskoro z neho zmizne. Jej prvá otravná vlastnosť spočívala v nadmernom opisovaní Portlandu, kde nám snáď porozprávala históriu každého jedného stromu alebo domu. Tie opisy boli  pekné, ale niekedy až prehnané. Nerobilo mi problém preskočiť pár odstavcov a nič som nezmeškala. Vždy hovorím, radšej zaujať čitateľa dialógmi ako unudiť na smrť zdĺhavými opismi. A že mi tu tie dialógy chýbali! Niektoré scény sa mi zdali odfláknuté. Namiesto toho, aby medzi postavami viedla autorka skutočný rozhovor, dozvedeli sme sa len, že sa rozprávali, alebo ak mala dobrý deň, napísala aj o čom sa rozprávali.
Trochu mi v knihe chýbal aj vtip a také mierne odľahčenie ťažkej témy.
Delírium je dobrá kniha, ale mohla by byť oveľa lepšia. V prvom rade by mali byť vyvážené opisy a dialógy a Lena by nemusela byť vždy taká vystrašená a neistá. Sem - tam by mohla odvrknúť niečo aspoň trochu sa približujúce k vtipnej hláške, vôbec by mi to nevadilo. Alebo trpím syndrómom protivných hlavných hrdiniek?
Veľké plus predstavoval krásny Alex s vlasmi farby jesenného lístia a úsmevom, ktorý by Lene rozklepal kolená, keby sa jej už neklepali s predstavy, že ju niekto prichytí pri vykonávaní nezákonnej aktivity. Keby tam nebol, asi by som to hádam ani nedočítala. Jediná vec, ktorá sa mi páčila, boli opisy toho, ako ho Lena vnímala. Vôbec ma neprekvapilo, ako rýchlo sa do neho zamilovala. Vo svete, kde vám chcú odoprieť lásku, je veľmi ťažké nezaľúbiť sa. Zákon schválností platil v minulosti, platí teraz a som si istá, že ho veľmi dobre pozná aj Lena.
Trochu ma mrzelo, že som sa nedozvedela viac o Hane alebo o iných postavách. Keď nad tým tak rozmýšľam, tých opisov a vysvetlení tam bolo ešte viac, ako keď som nad nimi uvažovala pri písaní druhého odstvca tejto recenzie. Pevne verím, že sa to v dvojke nejako vylepší.

Ten koniec ma zabil. Niektorí recenzisti píšu, že posledných šesťdesiat strán bolo z knihy najlepších, ja som sa  po prečítaní poslednej strany cítila dosť mizerne a moja už aj tak zničená nálada sa pokazila ešte raz, keď som si prečítala niekoľko anglických recenzií na Pandemonium. Druhú časť však napriek tomu chcem a netrpezlivo na ňu čakám už len kvôli Alexovi. Ak mu autorka spravila niečo zlé, nájdem si ju a zlomím jej všetky perá, ktorými píšeme, prípadne jej rozpílim klávesnicu od počítača.
Netuší, čoho som schopná!

Odporúčanie: Delírium je rozhodne cennou knihou dystopickej zbierky a každému správnemu maniakovi ju odporúčam. Všetko má svoje muchy a keď sa budem na každý príbeh pozerať ako na VA, na TMI alebo na Hex Hall, asi klesne návštevnosť na mojom blogu pod bod mrazu.

3,5/5 

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros Media. 

3 komentáre:

  1. chýbajú dialógy? fúha to je zlé... to nemám rada, práve naopak, je super čítať konverzáciu ľudí + ešte myslenie hl. postavy, ale len opisy..no aby ma to nakoniec nenudilo...8D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mne popravde splývajú všetky YA knihy dohromady, takže už ani nemám chuť ich čítať, skôr sa sústreďujem na série, ktorú už mám rozčítané - alebo knihy, ktoré sa ku mne dostanú vo forme ebooku :P O Deliriu som toho veľa nepočula, ale z tvojej recenzie to neznie príliš optimisticky, takže tomu asi ani pozornosť venovať nebudem :D Ak sa to ku mne nejakou náááhodou nedostane :D

    Pokiaľ ide o BL - áno, s Adrianom to bude poriadny risk, musíme teda dúfam, že sa to Richelle podarí, hoci vo väčšine prípadov, keď niekto skúša niečo podobné, tak to dobre nikdy nedopadne :D Ale sme optimisti :D Áno, Warm bodies je kniha, ale to už teraz vieš :D Práve preto som si myslela, že pôjde o romantiku :D Ale ak by si sa k nej náhodou dostala skôr než ja, tak mi potom daj vedieť, lebo sa nad tým nikdy neprestanem zamýšľať :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Akože ja si myslím, že by bolo Delírium celkom dobré, keby sa autorka trochu nevenovala aj tým dialógom a neopisovala by na troch stranách, ako preliezajú plot. Budem dúfať, že v dvojke tých opisov nebude tak veľa, hádam sa už autorka vykecala z tej svojej umeleckej nálady.

      Možno sa to Richelle naozaj podarí. Čo sa tej autorke vlastne nepodarilo? Dobre, Sukuba sa nepočíta, tú som nečítala a počula som na ňu všelijaké názory, ale aj tak. Ona má namiesto mozgu počítač - v ničom sa nestratí, všetko je úžasne opísané a precítené, ako to sakra robí?! - bodaj by som si z nej vedela zobrať príklad!
      Ak sa ku knihe WB dostanem, určite ťa informujem, alebo to bude na GR. Aj Keď si myslím, že to tak skoro nehrozí.

      Odstrániť