Reviews #2

Autor: Rachel Caine
Séria: Upíri z Morganvillu
Názov knihy: Glass houses (Prokletý dům)
Rok vydania: 2006

O čo ide: Claire prišla do Morganvillu študovať - nepredpokladala však, že ju budú spolužiačky z internátu šikanovať. Ani prenájom izby vo veľkom starom dome nezmení veci k lepšiemu. Jej spolubývajúci majú temné tajomstvá... ale príjmu Claire medzi seba, keď sa začnú ulice mesta hemžiť upírmi, ktorí túžia po čerstvej krvi.

Môj názor: Knižka ma veľmi milo prekvapila. Počula som na ňu všelijaké ohlasy, čítala som dobré aj zlé recenzie, takže som mala chvíľu zmiešané pocity z toho, či si to mám prečítať, alebo nie. Potom som však zistila, že mám prvú časť v kindleri a nakoniec som sa do toho pustila. Začiatok ma príliš nezaujal, ale keď už som to chcela vzdať, zjavil sa Shane, Eva a Michael. Priznám sa, len kvôli nim som to spočiatku čítala. Pripadali mi ako veľmi zaujímavé charaktery narozdiel od Claire, ktorá by sa nechala zabiť len preto, aby mohla študovať. Trochu prehnané, nie? Vystavovať sa takému nebezpečenstvu, keď bolo jasné, že Claire sa vie aj tak všetko naučiť sama z čítania učebníc a na prednáškach vie všetky odpovede vopred.

Občas ma Claire neuveriteľne štvala tým jej neuváženým správaním a vôbec nepočúvala, čo jej radia kamaráti. Neskúsená a naivná pchala nos tam, kde nemala, čo malo za príčinu mnoho problémov, do ktorých by sa nemusela namočiť, keby trochu používala hlava (irónia, že? Vzhľadom na to, ako jej to šlo v škole výborne, dokonca až tak, že sa ako šestnásťročná dostala na univerzitu).

Eva, jedna z Clairiných spolubývajúcich v dome Glassových, na prvý pohľad vyzerala ako temná gotička s príšerným bledým make-upom, krvavo červeným rúžom a čiernymi handrami s otrhanými pančuchami. Keď ju však Claire lepšie spoznala, zistila, že je v skutočnosti veľmi zábavná, oddaná priateľom a nápomocná. Claire nenechala v štichu ani vo chvíľach, keď ju ešte dobre nepoznala, čo značne vyviedlo Claire z miery. Nikdy nemala veľa kamarátov - iba najlepšiu priateľku Elizabeth. Ich cesty sa po tom, čo Claire odišla študovať, rozdelili a aj počas telefonovania museli pretrpieť trápne ticho. Nemali si čo povedať, postavila sa medzi ne diaľka a Claire si zrazu uvedomila, že je sama, v meste plnom upírov a keby zmizla, nikto  nezistí, čo sa s ňou vlastne stalo.

Nesmiem zabudnúť na Shanea - ten chalan je fakt úžasný. Najprv sa vám zdá, že je úplne obyčajný, nie je na ňom absolútne nič výnimočné, ale predsa si uvedomujete, ako vás každá jeho poznámka chytá za srdce a spôsob, akým vníma Claire, je až dojímavý. Chvíľu som si naozaj myslela, že zostanú iba priateľmi - veď celý čas hovorili v knihe o tom, že preto sa o Claire tak stará, lebo je ako jeho mladšia sestra Alyssa, ktorá zomrela. Shane si to dával za vinu. Mal ju strážiť, jeho povinnosťou ju bolo ochrániť a on zlyhal a teraz si to chcel z Claire vynahradiť.
Takže asi si viete predstaviť, ako ma prekvapilo, keď sa medzi nimi začal vyvíjať rozhodne nie súrodenecký vzťah.  Užívala som si to. V mnohých YA knihách, ku ktorým som sa v poslednom čase dostala, sa písalo o hlavných postavách, ktoré dobre vyzerajú, sú do seba zamilované, ale vždy si jeden z nich nájde dôvod, aby spolu neboli. Občas mi už lezú na nervy vzťahy typu nemôžeme-byť-spolu-lebo-si-ťa-nezaslúžim. FAIL!
V niektorých príbehoch ma to fakt berie, ale inak...
Claire a Shane pre mňa predstavovali príjemné osvieženie, užívala som si každú scénu s nimi a hlavne tú v Clairinej izbe (stále mi je teplo!).

"Dobre," povedal Shane. "Toto... toto sa stať nemalo."

"Pravdepodobne nie," prikývla. "Ale o dva dni odchádzam a bolo by hlúpe, keby som ťa ani raz nepobozkala."

Nesmiem zabudnúť na Michaela, majiteľa domu, ktorý sa občas správal naozaj ako Clairin otec. Vždy sa snažil byť pokojný, rozvážny a to jeho neustále brnkanie na gitaru sa mi páčilo. Claire na ňom však videla, že je z niečoho smutný a aj napriek nim sa cíti osamelo. Snaží sa pred Evou a Shanom ukryť temné tajomstvo, o ktorom sa dozvie len Claire (a nie, nie je upír). Najprv som si myslela, že sa s ním dá Claire dokopy. V niektorých častiach ho opisovala ako nádherného boha, ale potom som zistila, že ona ho naozaj obdivovala. Obdivovala, ako zvládal situáciu, musel žiť s tým, čo mu osud naservíroval a pri tom sa ešte snažil ochrániť priateľov.

Medzi postavy, ktoré ma fakt štvali, patrila Monica a Oliver. Neznášala som ich od prvého momentu. Mysleli si, že im patrí svet, mohli si robiť, čo chceli a vždy im to nejako prešlo. Naopak taká Amelia ma zaujala  v tom pozitívnejšom zmysle. Možno bola upírka, možno mala moc a vedela byť zlá potvora, ak si to situácia vyžadovala, ale patrila k tým lepším a kamarátom z domu Glassových veľmi pomohla.
A ich dom, to je podľa mňa postava sama o sebe. Mal temné zákutia, skrýše, ktoré Claire prekvapili, a hlavne obrovskú moc - veľmi silnú ochranu, ktorá nedovolila vstúpiť upírom dnu. A nesmiem zabudnúť ešte na jedno temné tajomstvo, na Nemenovaného ducha (bol by to príliš veľký spolier), čo mi vážne pripomenulo American horror family a chudáčika Tatea s jeho nešťastnou láskou k Violet. Tento Nemenovaný duch totiž tiež nemohol opustiť dom a jedine jeho moc ho ešte držala uväzneného v tomto svete.

Claire sa spýtala. "Kríže?"

"Rozhodne."

"Prečo?"

"Pretože sú to zlí démoni bez duše, pijúci krv."

"To bol aj môj učiteľ telocviku na strednej - a kríža sa nebál."

A humor? Nebol silený ani prehnaný. Páčili sa mi hlášky niektorých postáv a dokonca som sa na nich poriadne smiala. Hlavne na Eve a Shaneovi a na tom ich handrkovaní.
Pri tejto knihe som si netrhala vlasy ako pri The Golden Lily, ale za to som ani neprevracala očami ako pri The Selection, čo je rozhodne veľké plus. Príbeh plynul rýchlo, bez hluchých miest a z veľkej časti išlo v  o priateľstvo a súdržnosť v najhorších časoch. Knihu odporúčam všetkým milovníkom YA a hlavne tým, ktorých začiatok nebavil. Dajte príbehu šancu, ono sa to každou stranou iba zlepšuje. (Čo napríklad o takej sérii Nočný tieň povedať nemôžem).