tag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post819509208334239834..comments2023-07-11T05:18:41.062-07:00Comments on Lyn_von_Nightlight: Večný kolobeh písania: V autorovej hlave alebo ako pochybnosti zabíjajú dobrý príbehMajka Danihelováhttp://www.blogger.com/profile/06578844571795220428noreply@blogger.comBlogger9125tag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-8096094152929714882018-10-10T03:40:27.191-07:002018-10-10T03:40:27.191-07:00Veľmi dobre poznám. Najmä bod 3. Vtipné je, že nie...Veľmi dobre poznám. Najmä bod 3. Vtipné je, že niektorí ľudia nepovažujú písanie kníh za "skutočnú" prácu ani potom, čo ste ich zopár vydali.Anonymoushttps://www.blogger.com/profile/06860777982853030053noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-51538726170353752282017-05-10T02:34:24.048-07:002017-05-10T02:34:24.048-07:00Mám dojem, že editovanie poriadne preskúša sebadôv...Mám dojem, že editovanie poriadne preskúša sebadôveru každého autora. Až vtedy zistí, aký dobrý shit napísal. :D :D Mne bolo raz úplne do plaču, keď som šla opravovať. Že je to úplne hrozné a nikto to nebude čítať. Ale potom, keď som to šla opravovať na ďalší deň, vtedy boli moje pocity úplne iné. Niekedy je to ako na hojdačke. <br /><br />Tak to máš naozaj šťastie. Akože ja mám veľa kamošiek, ktoré sa venujú písaniu a veľa čítajú, ale to sú väčšinou blogerky a baby, s ktorými sa stretávam trikrát za rok, lebo bývajú ďaleko. Ale kamarátov z blízkeho okolia, s ktorými sa stretávam častejšie, tak tí písaniu veľmi nerozumejú a podľa mňa sa len zdvorilo predstierajú, že ich to zaujíma, keď o tom rozprávam. Ale väčšinou sa snažím o tom s ľuďmi nebaviť... lenže potom zrazu zistím, že akosi sa s nimi nemám o čom baviť a som celý večer ticho. :DMajka Danihelováhttps://www.blogger.com/profile/06578844571795220428noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-29181508215316948852017-05-09T14:41:00.540-07:002017-05-09T14:41:00.540-07:00Keď som sa v príbehu rozbehla, tak som prestala ma...Keď som sa v príbehu rozbehla, tak som prestala mať pochybnosti o tom, na čo to píšem, či je to dostatočne dobré a ako veľmi strácam čas, ale teraz, keď som začala editovať, tak už som mala niekoľko takých momentov, kedy som sa zastavila a mala som úplne depresiu, že je všetko zle, úplne nič sa mi nepáči, zbytočne to píšem atď. Už ani neviem, kde stojím. Na jednu stranu sa mi páči môj príbeh a aj postavy a najradšej by som už písala ďalší diel, ale na druhú stranu, mám pocit, že to ani zďaleka nie je také dobré, aby som to vôbec niekomu poslala či nebodaj vydala. Tých pochybností sa zrejme nezbavím nikdy. <br /><br />Ale inak som rada, že mám teraz takých priateľov, teda aspoň dve kamarátky, ktoré to, že píšem považujú za niečo skvelé, lebo doteraz som sa priatelila len s takými ľuďmi, ktorí boli presne takí, ako si to napísala - pili, fajčili sediac v bare, hrali sa na mobiloch, "socializovali sa" a nejaké kniha a moje písanie ich nezaujímalo tak som bola ticho a nikomu som nepovedala, že niečo také robím. A tým, že teraz mám inú spoločnosť a povedala som im, že píšem, tak ma to len povzbudilo, aby som pokračovala.<br />Kto vie, kde by som bola, keby som stále mala okruh priateľov ako predtým. Možno by som ani nečítala, hm...Danyhttps://www.blogger.com/profile/00291182867284679565noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-81444197968577524812017-05-08T02:07:59.966-07:002017-05-08T02:07:59.966-07:00Tak za brak si ho pokladala zrejme preto, lebo vla...Tak za brak si ho pokladala zrejme preto, lebo vlastne autor sa každým písaním zlepšuje, čiže v podstate, keď prídeš na záver svojho príbehu, mala by si byť lepšou autorkou, ako keď si začínala. Takže keď sa vrátiš k tomu začiatku, je samozrejmé, že sa ti až tak nepáči. Práveže by bolo divné, keby sa ti tam zdalo všetko v poriadku. Ale zase aj sama sa už učím, že s prepisovaním to netreba príliš preháňať. Donekonečna sa rukopis vylepšovať nedá, aj keby sme ho chceli spraviť perfektným. Nikdy taký nebude... čo je zrejme dobre, lebo dokonalé je nudné. :D<br /><br />A pochybnosti má autor vždy. Mne je dosť podozrivé skôr to, pokiaľ je nejaký autor príliš sebavedomý a myslí si, že píše úplne perfektne. Vtedy je realita väčšinou úplne opačná. :D <br /><br />Určite sa objaví viac ako jedna dušička. Všetci si nájdu nejakých čitateľov, len treba vedieť, akú cieľovú skupinu by mal autor osloviť. Bolo by asi dosť divné, keby som svoj príbeh núkala niekomu, kto fantasy neznáša, a potom by som ešte aj bola smutná, keby ma zle hodnotil. No ak niekto také veci nečíta, nebudem mu pchať svoj rukopis. Proste treba vedieť osloviť publikum, ktoré daná tematika zaujíma. Majka Danihelováhttps://www.blogger.com/profile/06578844571795220428noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-88473507707053399892017-05-06T22:33:42.164-07:002017-05-06T22:33:42.164-07:00Fúuu akoby si mi písala z duše. Každý jeden román,...Fúuu akoby si mi písala z duše. Každý jeden román, poviedku či článok ktorý som kedy napísala a časom po sebe prečítala som potom považovala za hrozný brak. Ale akosi som pozabudla na ten pocit ktorý som pri písaní zažívala. Tú radosť a vzrušenie pri každej vete či dialógu hlavných hrdinov. Ako som nespala a v hlave si premietala ako to bude ďalej ako mi niektoré vety šli samé bez premýšľania jednoducho von z duše. Keď som sledovala nejaký film absolútne som ho nevnímala.<br />Pri písaní článkov sa má muž aj trikrát musí niečo opýtať lebo som v tranze. <br />No potom keď je to von príde taký smútok. Ako mi nedávno jedna kamarátka ktorej vyšla kniha napísala poporodna depresia s množstvom otázok. Teraz keď to aj s mojim románom konečne po dlhom čase vyzerá na dobrej ceste mnou lomcujú pochybnosti. Čo ak... <br />Musím sa na to pozrieť asi tak ako na svoj blog. Ak sa nájde čo len jedna dušička ktorej sa to zapáči, ktorej to pomôže či bude mať čo povedať, moja práca nebola márna. Ali Čaja z Palácahttps://www.blogger.com/profile/03059169591762179432noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-27328764918101447622017-05-06T11:35:53.426-07:002017-05-06T11:35:53.426-07:00Neviem... mne to pripadá, že aj keby som iným pove...Neviem... mne to pripadá, že aj keby som iným povedala, že sa venujem písaniu, tak by to vnímali len ako flákanie sa a nie ako skutočnú makačku. :D :D<br />A zase to, že autora niekto ocení za jeho písanie, je dobrá vec, ale nikdy by som sa na to nespoliehala, lebo potom by som ani nič nenapísala. <br />Však si zober, koľko ľudí je závislých na komentároch. Všetky tie weby, kde sa publikujú poviedky na pokračovanie končia štýlom, kde v podstate autori žobrú o názory. Niekedy sa mi to tak nepáči. Ešte majú aj tú drzosť vydierať ťa tým, že ak nenapíšeš komentár, tak nebude ďalšia kapitola. To je už vrchol. :D<br />Preto sa mi publikovanie po kapitolách nikdy nepozdávalo, okrem toho, že tam nevie človek robiť dodatočné úpravy, ani si to neuvedomí a v podstate už ani nepíše preto, že chce, ale preto, lebo potrebuje, aby ho ostatní pochválili. <br />Majka Danihelováhttps://www.blogger.com/profile/06578844571795220428noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-34924419335677733692017-05-06T11:30:36.681-07:002017-05-06T11:30:36.681-07:00Postupom času to už človek zrejme vie jednoduchšie...Postupom času to už človek zrejme vie jednoduchšie predýchať. Keď je vytrénovaný, tá prvá kritika je vždy najhoršia, lebo to zrejme žiadny začínajúci autor nečaká. Majka Danihelováhttps://www.blogger.com/profile/06578844571795220428noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-31277415182960739092017-05-06T11:03:24.565-07:002017-05-06T11:03:24.565-07:00Jasné, že so sebe pochybujem a viem, že to nikam n...Jasné, že so sebe pochybujem a viem, že to nikam nevedie, ale nevnímam to až tak tragicky. Písanie ma veľa naučilo a za to budem vždy vďačná, takže mi to nikdy nebude pripadať ako strata času. Rada sa vytratím z reality do svojho sveta a je mi jedno, či to, čo tam robím, niekedy niekto dostatočne ocení. Tiež som si vedomá toho, že na Slovensku sa nikdy nikto iba ako autor neuživí, takže človek popri písaní nesmie zabúdať aj na reálnu prácu a to, čo mu zabezpečí žrádlo do úst. Pre mňa je písanie koníček a to je všetko. Ale máš v podstate pravdu :D Hlavne v treťom bode :D A u mňa je to o to horšie, že som nikdy nikomu nepovedala, že píšem, takže keď som trávila celé hodiny (a trávim - mimo školy teda) pri počítači, tak si všetci myslia, že sa len flákam na internete :D Michellehttps://www.blogger.com/profile/09597882680376438736noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7589555490257670170.post-30684524339906707792017-05-06T01:39:03.624-07:002017-05-06T01:39:03.624-07:00Přesně tak, přijde to na každého. ;) A je potřeba ...Přesně tak, přijde to na každého. ;) A je potřeba jít dál a vyrovnat se s tím. Někdy to za chvíli přejde, jindy to trvá déle a někdy pomůže, když najdu další pozitivní reakci. Myslím, že všichni uvnitř víme, že se nezavděčíme všem, ale jak píšeš - ty negativní komentáře prostě uvíznou v hlavě a dělají bordel.Dragitahttps://www.blogger.com/profile/16416364684244561336noreply@blogger.com