V znamení ametystu - tematické fotky

V poslednej dobe sa s novými knihami akoby vrece roztrhlo. Taktiež som si všimla, že základom propagácie viacerých autorov je vytvorenie knižného traileru. Ak sa však mám priznať, ja ich skoro vôbec nepozerám. Väčšina z nich je len kombináciou zlepených obrázkov z fotobanky a nejakých citátov z knižky. Nebaví ma pozerať sa na niečo také minútu alebo dve.

Mňa to vždy ťahalo k fotkám. Aj preto som si povedala, že by som si radšej chcela ku knihe nafotiť promo. Netušila som, či sa tento nápad ujme, či to vôbec niekoho zaujme. A už vonkoncom som si nevedela predstaviť, ako odfotiť niečo, čo by vystihovalo môj fantasy svet.

Na to však mám úžasnú Michelle, ktorá sa objaví ako Supergril vždy, keď ju treba. Takže ja možno v realite ani v Photoshope zázraky robiť neviem, ale ona rozhodne áno a veľmi mi pri tvorbe týchto tematických fotiek pomohla, za čo jej nesmierne ďakujem.

Kde začať?

Nemala som miesto. Nemala som žiadne rekvizity. Nemala som dokonca ani ľudí a už párkrát som zistila, že keď mám fotiť samu seba, človek sa poriadne nabehá a nikdy to nedopadne tak, ako si naplánoval.

Ako prvé som sa rozhodla hľadať vhodné miesto. Keďže sa môj príbeh odohráva v lese, tak som si naivne myslela, že však nájsť u nás ideálne miesto so stromami nebude také náročné. Ako som sa mýlila! S priateľom sme pochodili niekoľko oblastí. Prebíjali sme sa húštinami hlbšie do niekoľkých lesov a dokonca sme natrafili aj na lesnú škôlku. No nič z toho mi vyslovene nepadlo do oka, aj keď som sa pozerala cez objektív.

Keď už som si myslela, že z toho nič nebude, že sa predsa len s niečím musím uspokojiť, natrafili sme na jedno miesto, ktoré ma očarilo hneď, ako som ho uvidela. Bolo na dostatočne prístupnom mieste, takže by som nemala problém ani s rozkladaním techniky. 

Ďalšia vec súvisela s vecami a ľuďmi na fotenie. V prvom rade som potrebovala blondiakov a červenovlásku. Predpokladala som, že ak si objednám parochne, budú vyzerať hrozne, ale predsa len som to skúsila a vyplatilo sa. Samozrejme, že do príbehu som si musela vymyslieť kopu sprostostí, ako napríklad národ blondiakov (prečo som z nich nespravila hnedovlasých? Tých by sa mi zháňalo jednoduchšie). Ale tak čo už. Záleží na tom dosť veľa detailov a kvôli foteniu sa mi to prepisovať rozhodne nechcelo, tak som to musela dať nejako dokopy.

Aby toho nebolo málo, vymyslela som si nielenže národ blondiakov, ale aj národ blondiakov so zákonom o obliekaní. Takže som potrebovala dlhé šaty. Kde ich zohnať? Hneď som zavítala do babkiných skríň a niečo sa predsa len našlo. Okrem toho hlavná hrdinka pochádza z nášho sveta, takže s tým som problém nemala.

Kamoška Aďka zase prispela širokým výberom ďalších drobností. Priniesla lampáš, ametysty, dýku, ďalšie šaty, ešte jednu parochňu. Dokonca mi núkala aj meč, ktorý sme momentálne nepotrebovali. U nich doma majú zrejme taký menší bazár, špeciálne s vecami, ktoré pasujú k môjmu príbehu. No nie je to super?

Najhoršie je to však s časom. Vôbec som nečakala, že fotenie zaberie toľko času, kvôli čomu sme nestíhali urobiť až tak veľa fotiek, lebo sa rýchlo stmievalo a komárov pribúdalo. Celé fotenie nebolo vôbec jednoduché zorganizovať tak, aby to každému vyhovovalo. Jedna moja kamarátka na poslednú chvíľu nemohla prísť, našťastie bola voľná priateľova sestra a tá nám pomohla.

Napokon som veľmi spokojná s tým, ako to vypálilo. Fotky sa vydarili oveľa lepšie, ako som dúfala. Hádam zaujmú aj vás.

P.S. Ten mobil mám vo vrecku schválne, nezabudla som ho tam.

Ako sa vám páčia fotky? Čo si myslíte o nápade tematických promo fotiek namiesto knižných trailerov?

Viac info o V znamení ametystu nájdete na mojej novej FB stránke alebo na Goodreads (kde si môžete prečítať tiež hodnotenia čitateľov). 

Ak by vás zaujímalo, ako sa mi konečne podarilo osloviť vydavateľstvo, článok nájdete TU.