Prvá veta: „Táto cesta,“ zavzdychla barónka Ostrožičová, „to je hotový Boží trest.“
Tí, ktorí ku mne na blog chodia, vedia, že s knihami od slovenských autorov som si až tak nesadla a ani ich nejako špeciálne nevyhľadávam. Taktiež by ste mali vedieť, že v živote som nečítala žiadnu historickú romancu s výnimkou jednej kapitoly z knihy Jany Pronskej, ktorú mala doma moja mamina. Takže všetko nasvedčovalo tomu, že čítanie Koreňov hriechu bude pre mňa poriadne veľkým experimentom.
Ten sa napokon aj vyplatil.
Lorianu si vzala pod krídlo baronesa Katarína, vďaka ktorej sa naučila správať ako dáma a získala vzdelanie z rôznych oblastí. Spoločne prebývajú v Beluši, až kým ich nenapadnú obávaní bratia Podmanickí. Loriana sa však rozhodne ísť na pomoc ich psovi a vďaka tomu sa dostane priamo do rúk nepriateľom. Zachráni ju až tajomný rytier a Loriana je zrazu postavená pred náročnú voľbu. Ochráni svoju nevinnosť alebo podľahne hriechu?
Postavy
V tomto období to mali ženy veľmi náročné. Stačilo málo a mohli ich odsúdiť za čarodejníctvo. Boli majetkom mužov, nemohli si bez ich povolenia ani ústa otvoriť. V podstate predstavovali iba poslušnú továreň na deti a pokiaľ táto továreň nefungovala, všetko sa stokrát zhoršilo.
Pre ženu, ako je Loriana, musel byť takýto život ťažký. Bola nesmierne zvedavá, múdra, tvrdohlavá a vo väčšine prípadov si drzosť plietla s úprimnosťou. Jej postavu som si celkom obľúbila práve vďaka tomu, že mala svoje chybičky krásy, ktoré z nej robili človeka. Neistota a túžba mať po boku spriaznenú dušu ju občas nútili robiť nezmyselné a nelogické rozhodnutia. Konala zaľúbene v nádeji, že bude šťastná.
Čo ma však sklamalo, bol Lorianin postoj ku Kataríne. Ich vzťah sa mi zdal ako čitateľovi dostatočne pevný, tak nechápem, prečo jej Loriana tajila toľko vecí.
Alebo to robila len preto, lebo inak by kniha nemala inú, lepšiu zápletku? V podstate celý stred knihy bol vystavaný na tom jednom tajomstve, o ktorom bolo každému jasné, že sa odhalí, dokonca bolo jasné aj to, ako presne Katarína zareaguje. V tomto smere ma nič neprekvapilo... možno keby sa Katarínina reakcia úplne líšila od toho, čo som očakávala od začiatku, vtedy by to malo väčšie grády.
Ľudia jednoducho potrebujú istoty, chcú, aby svet fungoval podľa ich pravidiel.
Postava Rafaela si ma až tak nezískala, skôr som fandila ženskému osadenstvu.
Prečo to tak je? To fakt neviem. Mal všetky predpoklady na to, aby som si ho obľúbila. Javil známky individuálnej a citlivej dušičky, dokonca aj poriadne vytŕčal z davu vtedajších chlapov. Niečo mi tam však stále chýbalo. Poznáte to. Ani v realite nestretávate na každom rohu chalanov, ktorí sa vám hneď zapáčia. Predpokladám, že ja a Rafael sme si jednoducho nesadli. Neprekážal mi, no ani ma neohúril. Som si ale istá, že niekto iný si ho, naopak, úplne zamiluje a aj mu to prajem, lebo o to lepšie sa mu bude príbeh čítať.
Prečo to tak je? To fakt neviem. Mal všetky predpoklady na to, aby som si ho obľúbila. Javil známky individuálnej a citlivej dušičky, dokonca aj poriadne vytŕčal z davu vtedajších chlapov. Niečo mi tam však stále chýbalo. Poznáte to. Ani v realite nestretávate na každom rohu chalanov, ktorí sa vám hneď zapáčia. Predpokladám, že ja a Rafael sme si jednoducho nesadli. Neprekážal mi, no ani ma neohúril. Som si ale istá, že niekto iný si ho, naopak, úplne zamiluje a aj mu to prajem, lebo o to lepšie sa mu bude príbeh čítať.
Dej
Začiatok knihy ma veľmi zaujal. Prvých sto strán som sa nemohla odtrhnúť, ale potom môj záujem postupne upadal, obzvlášť v častiach, v ktorých sa hlavné postavy presťahovali k Rafaelovi. Príbeh upadol do akéhosi stereotypu, z ktorého som sa občas prebrala vtedy, keď mali postavy sex... a aj to len preto, aby som spočítala, koľkokrát ho mali. Chápem, že je to v prvom rade historická romanca a tým pádom má romantická dejová línia prednosť pred všetkým ostatným.
No nesedelo mi, ako sa politická situácia v krajine riešila počas celého príbehu okrajovo a na konci zrazu nahradila romantiku.
Zlo je len nedostatok dobra, tma je len nedostatok svetla.
Koniec na mňa nezapôsobil až do takej miery, ako by som inak čakala. Mám dojem, že ani Rafaelov vzťah s bratom tam nebol úplne dobre rozvinutý... a ten záhadný list. Keď sa už po stý raz hádali o liste, zježili sa mi na zátylku vlasy. Hovorila som si, že v ňom bude určite nejaké poriadne tajomstvo, niečo, z čoho padnem na zadok. A nič. V podstate to bol len zoznam. Mali ste vidieť môj WTF kukuč, keď som konečne zistila, čo sa tam píše. To som sa samej seba pýtala, že či som fakt sto strán čakala na toto.
Dialógy a prostredie
Veľmi si ma získali pekné myšlienky a dialógy postáv. Nič sa mi tam nezdalo navyše. Obzvlášť Loriana riešila zaujímavé filozofické otázky a podávala ich úplne prirodzene. Jej vlastnosť o všetkom rozmýšľať svojským, novodobým spôsobom sa mi pozdávala asi najviac. Aj vďaka tomu dostala historická kniha nádych súčasnosti, prišlo mi to, že som sa s ňou oveľa lepšie stotožnila. Jej rozhovory s Danielom ma preto nikdy nenudili.
Históriu či prostredie veľmi komentovať nebudem, pretože o tom takmer nič neviem, no oceňujem, že sa autorka zamerala práve na toto obdobie. Som rada, že som sa takouto zábavnou formou mohla o Uhorsku niečo dozvedieť... a vlastne aj o tom, ako všetko fungovalo.
Zhrnutie: Kniha nie je pre náročných čitateľov, má svoje chybičky krásy a niektoré rozhodnutia postáv vás môžu naštvať, ale napriek tomu sa výborne čítala. Nie je len o láske a sexe v uhorskom podaní, je tiež o priateľstve, lojalite aj o zrade. Autorka má pestrý slovníček, vie čitateľa zaujať a vo väčšine prípadov si ho aj udržať. Dúfam, že sa v budúcnosti dočkáme nejakého jej podobného vydareného počinu.
Čítali ste Korene hriechu? Aký máte názor na historické romance?
Som rada, že čítam takýto názor, pretože už dlhšie ju obkukujem :) ďakujem. Keď budem mať čas, asi po nej predsa len siahnem.
OdpovedaťOdstrániťMala by si, je to dobré a rýchlo sa to číta. :)
Odstrániť