Julie Kagawa | Talon

Julie Kagawa | Talon | Spoločenstvo drakov #1 | 344 strán | Fragment | Goodreads |  Martinus | Gorila | Knihcentrum

Prvá veta: „Ember, povedz nám, kedy ti umreli rodičia a na čo?“

Ember je dračica a má jedinú úlohu: musí sa naučiť splynúť s ľuďmi a nevyčnievať. Garret je vojak z Rádu svätého Juraja a jeho jediným cieľom je odstraňovať najväčšie hrozby ľudstva - drakov. Ember patrí do spoločenstva, ktoré ju odjakživa presviedčalo, že sú ľudia zlí a treba ich zničiť. Garretovi vtĺkali na výcviku do hlavy, že draci nemajú city ani svedomie a poznajú len zabíjanie.
Ale čo sa stane, keď sa Emberine a Garretove presvedčenia otrasú v základoch a zistia, že všetko, čo o rase toho druhého vedeli, je lož? Znamená to predzvesť najväčšieho spojenectva v dejinách, ktoré by mohlo priniesť pokojné spolunažívanie pre obe rasy, alebo, naopak, predzvesť blížiacej sa vojny?

Od Julie Kagawa som už mala možnosť prečítať si sériu o vílach. Ešte teraz s úsmevom spomínam na dokonalého princa Asha. Táto kniha je však úplne niečo iné. Je rovnako dobre napísaná, ale dej nemá s vílami nič spoločné a priestor v tomto prípade dostávajú draky, ktoré sa dokážu premieňať na ľudí. Tak veľa príbehov o drakoch sa mi ešte do ruky nedostalo, takže Talon môžem porovnať maximálne so sériou Drakie od Sophie Jordan.
Spoločenstvo drakov je v mnohých ohľadoch napísané lepšie a pútavejšie. Štýl autorky je veľmi chytľavý a využíva pestrý slovník. Vedela, kde mala s príbehom začať a kam presne smeruje. Nenašla som žiadne hluché miesta a aj keď sa v knižke nevyskytovalo až toľko akčných scén, ako by ste v príbehu riešiacom vojnu ľudí a drakov čakali, stále si čitatelia prídu na svoje. Romantická zápletka je pekne doplnená o postupné dávkovanie informácií o Talone, o Ráde svätého Jána a rovnako aj o histórii vysvetľujúcej, prečo tieto dve spoločenstvá medzi sebou tak úporne bojujú.
Ember je typická YA hrdinka. Neprekážala mi, ale ani som na nej neobjavila nič extra zaujímavé, čo by mi utkvelo v pamäti. Ako dračica vypustená do nového, neznámeho sveta bola neskutočne zvedavá. Všade musela byť a všetko musela vidieť. Ale to bolo v jej prípade normálne. Keď sa dostanete na nejaké nové miesta, je očividné, že tam chcete väčšinou všetko vidieť, preskúmať a následne aj pochopiť, prečo to takto je. A Ember chcela rozhodne pochopiť ľudí, ich fungovanie v spoločnosti a zároveň aj zaryté tvrdenia Talonu, že sú ľudia nebezpeční a zlí. Ako sa však ponárala hlbšie a hlbšie do sveta v mestečku Crescent Beach, podarilo sa jej získať si dobrých priateľov a dokonca aj chlapca. Neraz ju ťažil zmätok, pretože mala pocit, ako keby bola rozdvojená. Časť jej osobnosti si našla svoje miesto medzi ľuďmi a druhá časť stále patrila k Talonu, ktorý ju od narodenia chránil a vychovával. Musela sa rozhodnúť, ktorá z jej osobností je tá pravá.

Garret, ako jedna z hlavných postáv, vyčnieval viac. Páčilo sa mi, že aj napriek tomu, že bol človekom, nepoznal normálny život tínedžera, až kým nemusel v prestrojení predstierať, že jedným je. Chudáčik, bol rovnako zmätený ako Ember. Jeho kapitoly som si náramne užívala. Garret videl na každom rohu nebezpečenstvo a podozrievavo nahliadal za každý krík. Už zabudol, aké to je smiať sa alebo cítiť radosť. Riadil sa príkazmi a plnil si povinnosti. Nič iné okrem toho nepoznal.

Dalo sa teda očakávať, že keď sa protagonisti stretnú, zmení im to život. Ale nešlo o ten otrepaný typ instalove. Dôvera, priateľstvo a aký-taký vzťah sa medzi nimi vyvinul postupne. Ich spoločné scény ma milo prekvapili a zároveň úplne vtiahli do seba. Nekonali sa žiadne presladené nekonečné vyznania lásky, ako to býva v iných knihách. Autorka, našťastie, nezabudla na hlavnú zápletku hneď, ako si Ember a Garret vymenili prvé pohľady.

Nezabudla ani na vedľajšie postavy. Dobre, Riley je a zrejme aj bude hlavnou postavou, ale pri čítaní som taký dojem nemala a zo začiatku mi jeho prítomnosť dosť prekážala. Pripadalo mi to, ako keby ho tam Julie strčila len preto, že chcela mať v knihe milostný trojuholník. Ku koncu knihy sa však jeho úloha v príbehu postupne zoceľovala a celkom som si na neho zvykla.

U mňa ale naďalej vedie Garret.

Emberino dvojča, Dante, ma veľmi sklamalo. Čakala som, že vzťah medzi nimi dvomi bude... silnejší, vždy sa budú ochraňovať a všetkému budú čeliť spolu. Ale ich svety sa veľmi rýchlo v knihe rozišli a pripadali mi ako dvaja cudzinci, nie ako rodina.

Nesmel chýbať ani hlavný záporák, Emberina trénerka, alebo najlepšia kamarátka Lexi, s ktorou sa mohla Ember podeliť o všetky svoje tínedžerské problémy.

Všetko v knihe do seba zapadalo a i keď sa dalo veľa vecí jednoducho predvídať, spracovanie samotného deja a dobre napísaných postáv mi to vynahradilo.

Zhrnutie: Talon pokladám za lepší priemer z YA kníh. Príbeh je napísaný veľmi dobre, postavy sú tiež znesiteľné, dej nikde nestagnoval a opäť som sa raz presvedčila, že premena ľudí v akékoľvek podivné zvery nie je až taká nechutná, ako si to väčšinou predstavujem ja. Neviem si pomôcť, ale vždy, keď čítam príbeh o vlkolakoch, vybaví sa mi, ako si postava nájde po bozku v ústach chlpy. Radšej ani nechcem vidieť, čo by si našiel hrdina v ústach po bozku s drakom, ktorý sa vie zmeniť na človeka.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Albatros Media