Čo prinieslo leto

Vplyv horúčav na moje mozgové bunky

Už dlhší čas sa moje prispievanie na blog obmedzilo iba na recenzovanie, čo ma fakt mrzí. Mala som zopár nápadov na tematické články, ale nakoniec som ich, väčšinou kvôli lenivosti, nenapísala. U mňa je to totiž tak, že vôbec nie som fanúšikom brutálnych horúčav a tohtoročné ma zabili. Robilo mi problém postaviť sa a spraviť si niečo na jedenie, nieto ešte aby som písala nejaký článok. S horúčavami sa, bohužiaľ, nekamarátia ani môj netbook, ani počítač a ani modem, takže v mojej izbe to veľmi často vyzeralo tak, že mi brat naskladal na stôl škatule od topánok a na tie mi položil ventilátor, aby trochu prefúkol tú čiernu vec, ktorá ma spája so zvyškom sveta. Inak totiž nefungovala. A keďže je moja izba najteplejšia, na internete som strávila každý druhý deň možno tak hodinku. Čas a nekonečné utrpenie potenie som si krátila pozeraním seriálov alebo čítaním kníh v komore, kde bolo najchladnejšie. Každý deň som si zašla k babke zabehať a potom som sa ukrývala v pivnici, kde by som najradšej aj spala, tak tam bolo príjemne. No bojím sa pavúkov a v noci by ma tam zrejme zožrali, tak som radšej pretrpela tropické noci.

K tomuto všetkému sa pridali nejaké tie problémy so zdravím a mala som dosť. 

Ale aby som sa iba nesťažovala, musím vyzdvihnúť aj zopár svetlých momentov leta. S E_V_E sme organizovali blogerskú stanovačku a som vážne rada, že sme sa na to dali, pretože sme sa mohli lepšie spoznať s ďalšími blogermi a stráviť spolu nejaký ten čas. 

Zúčastnila som sa ešte ďalších mini zrazov vrátane jedného väčšieho, ktorý zorganizoval Filip. Takisto som rada, že som sa konečne stretla s Michelle. Toto leto sa tých zrazov konalo požehnane a dúfam, že to takto bude i v budúcnosti.

Vplyv horúčav na mozgové bunky expertov z UKF

Ešte by som rada spomenula výšku. K tejto téme som sa dlho nevyjadrovala, ale nebolo to kvôli tomu, že by ma vyrazili alebo som odišla, len som proste nevedela, čo mám napísať. Druhý semester bol celkom fajn, väčšinou sme mali robiť prezentácie a ani skúšky neboli ťažké, štvala ma jedine interpretácia umeleckého textu. Poviem k tomu toľko, že ak som si niekedy myslela o nejakej knihe, že je otrasná, po tých kravinách, čo sme museli čítať (bezdomovec našiel hlavu v kufri, na babku hodili granát a dedko zbierali kusy jej tela, asi sto mníšok sa vyspalo s vojakmi a všetky naraz otehotneli), je ešte aj FF na Fifty s gramatickými chybami knižný klenot. Moja podrobná analýza poviedky Psy o pedofilovi, ktorým manipulovala pätnásťročná soplaňa, spôsobila, že som sa stala odborníkom v danej problematike. Pokojne môžete očakávať, že v blízkej budúcnosti napíšem príručku Pedofília pre amatérov.
Do druhého ročníka som sa vážne tešila, viacerí sme si chceli pridať kreatívne písanie, lebo minule nám tvrdili, že bude až v tomto semestri, ale zase sme padli na hubu a povedali nám to isté, čo predtým. Na rozvrh mi však konečne pribudlo editorstvo... a to je asi všetko, z čoho som nadšená, keďže celý náš rozvrh je zatiaľ jeden veľký vtip. Väčšinu dní tam máme poriadne skoky medzi predmetmi a štyrikrát do týždňa sa dostanem domov v podstate o ôsmej. Celý október máme dokonca v piatok nejakú prednášku, ktorá trvá od jednej do šiestej večer. V piatok! Niekto nám chce asi spraviť napriek kvôli tomu, že sme mali minulý semester vyučko len trikrát do týždňa. Vidím to tak, že to budú totálne zabité dni a okrem chodenia na prednášky a semináre a okrem sedenia a umierania od nudy, nič iné nebudem stíhať. Takže sa silno modlím, aby nám zmenili celý rozvrh.

Syndróm čašníčky alebo ako je to naozaj s ľadovými jaskyňami

Svetlú chvíľku v posledný letný týždeň predstavoval výlet do Jasnej. Dávno som nikde nebola. Je to úplne iný pocit, keď nejdem do hotela s tým, že tam musím robiť čašníčku, ale s tým, že si tam idem oddýchnuť a namiesto toho, aby som sa na každého usmievala a nosila mu kávu a jedlo, teraz všetko nosili mne. Jedlo bolo výborné, veľký výber, personál milý a po príchode sme dostali aj drink na uvítanie. Wellness tiež nemal chybu, bola tam super vírivka so stropom, ktorý pripomínal hviezdu oblohu, a bylinková, soľná aj fínska sauna s farebným osvetlením. Neobišla som bez povšimnutia ani ponuku s masážami. Vyšli sme si tiež na Chopok a povozili sme sa s lanovkami, z ktorých som mala spočiatku zmiešané pocity, keďže s výškami nie som veľká kamarátka. Vlastne ono to ani nie je tak, že by som sa bála výšok. Výhľad z Chopku mi neprekážal, mne skôr vadí, keď mám byť v nejakej kovovej rakve vysoko vo vzduchu a od zeme ma oddeľuje dobrých niekoľko metrov alebo dokonca kilometrov ničoho.
V posledný deň sme sa zašli pozrieť do Demänovskej ľadovej jaskyne, ale doteraz neviem, prečo má táto jaskyňa prívlastok „ľadová“. Chápem, že je globálne otepľovanie, zimy sú na prd a veľa im tam pršalo, ale v jaskyni boli doslova tri nízke hladké kopčeky niečoho, čo vyzeralo ako sneh, na ktorý napršalo, a to potom zmrzlo. Skôr by som zmenila názov na „Jaskyňa tisícich schodov“ alebo „Demänovská sintrová jaskyňa“.
Príroda okolo Jasnej však nemala chybu. Tá zeleň, kopce, čerstvý vzduch – je to fakt dokonalé miesto na dovolenku. Som rada, že tam nebývam, lebo potom by som asi chodila na dovolenky sem na juh a tu podľa mňa nie je nič zaujímavé. Levanduľové a slnečnicové polia sú krásne. Sem-tam sa nájde nejaký ten hrad alebo arborétum. V hojnom počte sa tu vyskytujú aj cigánske zrúcaniny s pôvodným obyvateľstvom, ktoré má tradíciu, že musí pôsobiť čo najodpudivejším dojmom. Ale na podobné divy sa môžeme pozrieť v každom kúte Slovenska, na to predsa netreba cestovať dvesto kilometrov.

Ako som pokročila s Mafinkovou výzvou na tento rok --> TU
Kratší report z blogerskej stanovačky u E_V_E a zopár fotiek na FB --> TU a TU

Ako ste sa cez leto mali vy? Boli ste niekde na dovolenke?