A. G. Riddle | Tajomný gén Atlantídy

A. G. Riddle | Tajomný gén Atlantídy (Záhada pôvodu #1) | 360 strán | Motýľ | Goodreads | Gorila | Martinus | knihcentrum.sk

Prvá veta: Karl Selig stál opretý o zábradlie lode a ďalekohľadom sledoval masívny ľadovec.
Čítali ste už nejaký technotriler? Ja som o niečom takom doteraz ani nepočula, ak sa mám priznať. Ale moje zvedavé ja raz večer blúdilo po nete a natrafilo na knižku Tajomný gén Atlantídy. Ako fanúšik všetkých možných sprisahaní, konšpiračných teórií a záhadných a symbolických miest s nádychom nadprirodzena som si teda povedala, že túto knihu musím mať!
Púšťala som sa do nej plná očakávaní a zároveň pochybností, že po čom som to siahla, keďže doteraz som na podobnú tému videla skôr filmy a moje čitateľské obzory sa rozširovali iba v rámci Young Adult a New Adult literatúry.
Asi by som mala začať tým, že ani po dočítaní poslednej stránky si nie som tak celkom istá, či som všetko správne pochopila. Kniha rozhodne nie je oddychové čítanie a aby ste z toho niečo mali, treba občas použiť rozum.
Hlavnými postavami sú Kate a David. Kate pracuje vo výskumnom laboratóriu na Jakarte, kde sa jej podarí objaviť liek na autizmus, vďaka čomu – a ona to netuší – sa, samozrejme, dostane do obrovskej kaše a ide jej o krk. David sa, na druhej strane, neustále ocitá v nebezpečenstve, keďže patrí do tajnej organizácie Hodinová veža, o ktorej si myslí, že robí svet lepším, pomáha... lenže čo ak sa ukáže, že v Hodinovej veži sú dvojití agenti a celá jej štruktúra sa začne rozpadať? Všetko to smeruje k jednej obrovskej svetovej organizácií s názvom Immari, na čele ktorej je Dorian Sloane. Dlho som nevedela prísť na to, o čomu tomu chlapovi vlastne šlo. Chcel prebudiť v ľuďoch tajomný gén? Chcel vyhubiť pol planéty morom z prístroja, ktorý bol tak technicky vyspelý, že nikto poriadne netušil, ako funguje? Alebo chcel vypátrať svojho otca?
Ťažko sa to dá určiť, viem len, že už dávno som nečítala príbeh, kde by sa objavil taký bezcitný, sadistický a šialený chlap. Vďaka jeho božskému komplexu a jeho skromnej domnienke, že vždy je tou najmúdrejšou osobou v miestnosti, mi teda pil krv dosť dlho. Až ku koncu sa to trošku začínalo zlepšovať, tam sa mi tie jeho vrtochy a zvrátené plány predýchavali oveľa jednoduchšie.
Zo začiatku som mala menší problém začítať sa do knihy, ale nebolo to ani tak kvôli tomu, že som nechápala, čo sa deje, práve naopak, chválim autorovu snahu vhupnúť rovno do akcie, skôr mi prekážali tie trhané kapitoly. Pripadalo mi to ako scenár k akčnému filmu, náhodne pozliepané scény dokopy, ale postupne sa to začalo zlepšovať a na konci mi to už neprekážalo vôbec, keďže toto bol autorov spôsob, ako vybudovať napätie – dokonca až do takej miery, že som sa prichytila pri obhrýzaní nechtov. Tento raz už vôbec nešlo o dievčenský román alebo nejakú fantasy knižku s jednoduchou zápletkou, nie, tu sa prelínalo hneď niekoľko vecí, všetky so sebou navzájom nejako súviseli a pokiaľ som stratila pozornosť, musela som sa o pár strán vrátiť, lebo mi ušlo niečo dôležité.
Pán Riddle má fascinujúce zmýšľanie a spôsob, akým spracoval informácie o počítačovej technike, o génoch, o histórií a vývoji ľudstva bol jednoducho fascinujúci. Nevedela som prestať čítať, pretože som si uvedomila, že ma jeho svet, kde každý s každým bojuje a ľudstvo stojí na pokraji vyhynutia, úplne dostal. Je ťažké určiť, v ktorom bode som bola chytená na háčik ako bezbranná ryba. Keďže prvé kapitoly sa čítali dosť náročne, kým som si zvykla na všetky tie nové informácie, nezostal mi čas na to, aby som sa nejako viac zaujímala o postavy. Na ich osudoch mi začínalo záležať až po čase.

Opisy neboli vôbec dlhé, ako by ste pri takejto knihe mohli čakať. Boli primerané a všetko sa dalo veľmi živo predstaviť. Trochu mi však vadili dialógy. V niektorých častiach mali postavy siahodlhé príhovory (niekedy aj na trištvrte strany) a ja som sa musela v čítaní zastaviť a zhlboka sa nadýchnuť za tých chudákov, lebo autor im žiadanú pauzu vôbec nedoprial. Ale chápem to. Museli veľa vysvetľovať a keď niekto vysvetľuje, rád veľa rozpráva (to mám z vlastných skúseností, ale v knihe sa, na rozdiel odo mňa, vedeli všetci celkom obstojne vykoktať).
Posledné strany som obracala s tým, že som iba vyvaľovala oči a nechápala, ako to dokázal všetko takto prepojiť. Nič som nepredvídala, ale to mohlo byť aj tým, že som musela vstrebávať veľa iných vecí a na nejaké predvídanie mi nezostal čas. Dobre, možno to, čo sa tam v závere dialo, by sa mohlo niekomu zdať trochu pritiahnuté za vlasy, asi to aj trošku bolo, ale i napriek tomu nikdy nepochopím, ako niečo takéto tento autor vymyslel a ešte spojil dokopy, aby to dávalo zmysel. Je to fakt génius a ja sa neviem dočkať pokračovania.

Zhrnutie: Do knihy som sa púšťala vďaka zvedavosti a zatvárala som ju náramne spokojná a zároveň opäť poriadne zvedavá, akým smerom sa bude príbeh uberať. Rovnako ma zaujímajú aj osudy hrdinov a miesta, na ktoré ich ešte autor zavedie a ja ich budem môcť spolu s nimi preskúmať. Ak obľubujete záhady, sprisahania, akciu a poriadne zložitý dej s kopou prekvapení, toto je pre vás to pravé orechové. A možno, aj keď ste ešte nikdy nič podobné nečítali, príbeh by si vás mohla získať tak ako mňa. Práve vďaka podobným knihám som presvedčená, že sa vždy oplatí skúšať niečo nové.

Keďže pri čítaní ma obzvlášť zaujímalo, ktoré zo spracovaných informácií sú vymyslené a ktoré skutočné, zašla som na autorovu stránku a zistila si o tom viac. Ak by ste boli po dočítaní rovnako zvedaví a ovládate angličtinu, stačí sa pozrieť na TENTO ODKAZ. Keď som si to preštudovala, bola som v šoku, čo všetko sú skutočné veci alebo o nich vedci aspoň špekulujú.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ